Zo sektora | 16. júna 2020
Karanténa bola pre mnohých mladých ľudí dokonalou príležitosťou na objavenie nových záľub, ale aj na návrat k tým starým, na ktoré nebol dovtedy čas. O svojich pocitoch a dňoch v karanténe nám porozprávala Noémi Galajdová, 19-ročná vodkyňa z našej členskej organizácie Vodkyne a skauti Európy.
Aké záľuby si objavila počas karantény?
Po niekoľkých rokoch som znova skúsila hrať na gitare. Tentokrát sa to už posnažím dotiahnuť do úspešného konca 😀 Taktiež sa snažím zlepšovať sa aj v mojich „bežných“ (čiže pred-karanténnych :D) záľubách a veľa času teraz venujem foteniu, natáčaniu a strihu videí.
Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?
Ak sa mám priznať, počas koronakrízy som toho zatiaľ veľa nenačítala. No všeobecne veľmi rada čítam Jula Satinského, je to úžasná kombinácia pravdivého, častokrát trpkého humoru s veľkou dávkou ľudskosti a jednoduchým nazeraním na život.
Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?
Spočiatku to bolo celkom jednoduché, škola skoro okamžite začala bežať online a tak som stále mala čo robiť, keďže som v maturitnom ročníku, boli nároky na učenie vyššie. No postupne si človek uvedomí, že to celé nebude trvať týždeň ani mesiac a že by mi dobre padlo vyjsť si s niekým vonku, posedieť v kaviarni, či venovať sa skutingu aj v prírode. Naozaj, bolo to niekedy ťažké sa nejako nad to povzniesť. No po nejakom čase som sa s tým zmierila a zvládla to vďaka prechádzkam a kreatívnej tvorbe.
V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?
Som vedúca vodkýň, dievčat od 12 do 16 rokov. Mávam s nimi bežne raz do týždňa stretnutia. No v tejto situácii nebolo z pochopiteľných dôvodov možné, tak sme sa „stretávali“ cez Skype. Stretká nie sú tak pravidelné ako normálne no ide nám to aj takto. Snažila som sa ich ako vedúca naďalej viesť po ich skautskej ceste a motivovať ich, aby si doma plnili úlohy. Taktiež sme spolu pracovali na družinovom projekte – časopise.
Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?
Vytvorili sme iniciatívu #skautskápomoc, do ktorej sa zapájajú hlavne starší členovia (roveri a strážkyne). Ide o šitie rúšok, nákupy seniorom alebo iný typ pomoci. Taktiež viacerí sme spolupracovali s katolíckou charitou v projekte Podaj tašku, ktorý pomáha s nákupmi a je v ňom zapojený aj náš skautský zbor. Ďalšou vecou sú online skautské omše, ktoré sú vysielané naživo cez náš Facebook. Viacerí vedúci pripravili svojím jednotkám sady úloh, alebo iné miniprojekty. Osobne som sa snažila zapájať najviac ako sa dalo, aby som nestratila „kontakt“ s aktívnou službou a zvyškom organizácie.
Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?
Zistila som, že je ťažké si organizovať čas, keď povinnosti nemajú fixný deadline a všetko je odložené „na neurčito“. No ja chcem z každej situácie vyťažiť niečo dobré a preto sa snažím si ten čas nejako usporiadať a produktívne využiť. Ako som spomínala, mám priestor na svoj osobnostný rozvoj a na záľuby, veď možno už nikdy nebudem mať tak veľa voľného času. Takže objavovala som svoju kreativitu a pripravovala sa na prijímačky na VŠ.
Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny?
Nič netrvá večne (iba ak večný život v Božom kráľovstve). Každá situácia raz pominie a bude znova dobre. Určite netreba mať hlavu v smútku a trápiť sa. Radšej to celé nejako využiť a vyťažiť z toho, hľadať krásu v každom dni. Koniec koncov, v dnešnej modernej dobe máme veľa možností, ktoré nám môžu uľahčiť náš čas sociálneho dištancu už sú to videohovory alebo iné vymoženosti doby.
Viac o organizácii Vodkyne a skauti Európy nájdete tu
Zo sektora, Bez kategórie | 9. júna 2020
Koronakríza nás zasiahla všetkých, každého trochu inak. Rozdielne ju vnímali deti a mladí, ktorých trápili iné problémy ako napríklad ich rodičov. Dobrou správou však je, že aj napriek situácii, ktorá bola pre nás všetkých nová, dokázali nájsť zmysel, čas si vyplnili zmysluplnými aktivitami a zaujímavým programom. Nie vždy však všetko išlo podľa plánu, no aj napriek tomu dokázali zo situácie vyťažiť a odniesť si do budúcnosti niečo nové. Nás zaujímalo, ako situáciu počas karantény, ale aj po nej vnímajú členovia našich členských organizácii.
Ako prvá nám o svojich skúsenostiach porozprávala Dominika Vilkovičová, vedúca debatného klubu v Nitre a zároveň aj tohtoročná maturantka na Gymnáziu Párovská v Nitre.
Aké záľuby si objavila počas karantény?
Popravde, veľa som toho neobjavila, aj keď som plánovala. Začala som občas robiť stojky a poprihlasovala som sa na pár online kurzov, ale to je asi tak všetko. Pre mňa bola táto karanténa v podstate to isté čo dovtedy, len mám všetky svoje aktivity online. Občas si zahrám obesenca na Zoome a to je asi všetko z mojich preborných karanténnych objavov.
Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?
Teraz počas tejto situácie som sa rozhodla opäť si prečítať Harryho Pottera, ale dostala som sa zatiaľ iba po druhú knihu. Inak mám rada young adult knihy, čiže také tie romantické komédie, ktoré pravdepodobe nájdete aj na Netflixe. Veľmi ľahko sa čítajú, sú zábavné a nemajú príliš komplikovaný dej.
Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?
Ja som taký domased, ale počas školy som stále niekam cestovala, zúčastňovala sa projektov a mala som málo možností užívať si ničnerobenie doma. Preto som bola veľmi spokojná, keď som musela konečne zostať doma. Zrazu som mala na všetko čas a mohla som sa zúčastňovať projektov z pohodlia svojho domova. S kamarátmi som si volávala a písala v skupinách, takže to nebola až taká katastrofa.
V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?
Jedna z mnohých výhod, ktoré mi táto situácia priniesla, je, že som sa mohla venovať debate pravidelnejšie. Bolo oveľa ľahšie zorganizovať online debatu a tak sa mi podarilo debatovať aj trikrát do týždňa s kamarátmi z iných klubov. Debata sa stala vďaka tejto situácii ešte väčšou súčasťou môjho života a utužila vo mne pocit komunity, ktorý SDA poskytuje.
Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?
S kamošmi sme sa prihlásili do nového programu „SDA Buddies“, kde nám pridelili mentora, ktorý nám má pomáha posúvať sa v debate a sme s týmto projektom všetci nadmieru spokojní. Každý týždeň si voláme a už sa nám párkrát stalo, že sme po oficiálnom programe zostali na calle a iba sme tak kecali. Rovnako vyššie zmienené online debaty sú novinkou, v ktorej sme pravidelne zapojení.
Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?
Zistila som, že nemám motiváciu vstať, ak nemám čo doobeda robiť (haha). Uvedomila som si, aká som vďačná za mojich kamarátov, ktorí sú tu vždy pre mňa, za Nitru, ktorá ponúkla krásne miesta, kam som mohla výjsť relaxovať a za moju maminku, ktorá začala piecť mega dobrú domácu pizzu.
Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny?
Ako prvá rada mi napadá – napíšte blízkym alebo kamošom, zahrajte si niečo online, čo nemusí byť možné u každého, ale preto by ste si mali nájsť niečo svoje, čím si ťažké chvíle spíjemnite. Či už je to športová aktivita, alebo len pasívne ležanie pred telkou, necíťte sa za to zle. Je absolútne na vás ako s týmto časom vynaložíte a je v pohode ho využiť na nič nerobenie. Ak to už bude neznesiteľné, pozrite si možnosti, ktoré ponúka internet. Občas ma to až prekvapí, čo všetko sa prispôsobilo tejto situácii a umožnilo nám žiť naše životy z pohodlia nášho domova.
Viac o organizácii Slovenská debatná asociácia nájdete tu
