Spolupráca, vzájomná výmena informácií, podpora rozvoja a šírenie myšlienok nízkoprahovosti. Takto v stručnosti je možné zhrnúť hlavné poslanie Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež (Asociácia NPDM).

Ako to vzniklo?

Vzniku Asociácie NPDM (august 2008) a samotnému rozšíreniu nízkoprahových programov predchádzalo niekoľko dôležitých udalostí. Oficiálna história sa začína písať v roku 1997, kedy evidujeme vôbec prvý nízkoprahový program – klub Kaspian. K princípom sa postupne prihlási niekoľko ďalších stacionárnych aj terénnych programov. Masívnejší nárast nových programov nastáva o šesť rokov neskôr, teda v čase, keď Nadácia Intenda vyhlásila grantové kolá Ďalej znižujeme prahy.  Zároveň si v roku 2005 prevzali certifikáty prví úspešní absolventi dlhodobého vzdelávacieho tréningu v tejto oblasti. O rok neskôr sa k nim pridali ďalší vyškolení pracovníci. Aj tieto okolnosti podnietili vznik pracovnej skupiny, ktorá sa neskôr bude intenzívne venovať spracovaniu strategických dokumentov nevyhnutných pre ďalší inštitucionálny rozvoj celej oblasti.

V rámci konferencie Nízkoprahové programy na Slovensku vo februári roku 2007 v Bratislave sa hľadali odpovede na nové výzvy. Účastníci zhodnotili význam a jedinečnosť nízkoprahových programov v sieti ostatných aktivít pre deti a mládež. Prijali závery a odporúčania nevyhnutné pre ich ďalší rozvoj. Okrem iného sa zhodli na dôležitosti medzi-sektorových partnerstiev, potreby vytvorenia funkčných štandardov a založenie asociácie, ktorá by zastupovala záujmy nízkoprahových programov na samosprávnej a štátnej úrovni. Do popredia sa dostala myšlienka odbornej platformy, ktorá by dokázala zastupovať záujmy organizácií pracujúcich na nízkoprahových princípoch s deťmi a mládežou.

V tomto období sa intenzívnejšie objavujú impulzy, ktoré hovoria o záujme organizácií spolupracovať. Riadiaci pracovníci organizácií si postupne uvedomujú, že vzájomná spolupráca je nevyhnutná preto, aby organizácie neprežívali len v akýchsi „núdzových režimoch“, ale mali perspektívu stabilnej budúcnosti.

Iniciatívy sa chopila bratislavská pracovná skupina (zastúpená organizáciami KASPIAN, Ulita, Detský fond Slovenskej republiky a Mládež ulice), ktorá aj na základe uvedených podnetov pripravila návrh stanov a základný rámec pre fungovanie Asociácie nízkoprahových programov pre deti a mládež. Samotná myšlienka bola v mysliach pracovníkov viac rokov pred jej samotným založením. Veď organizácie pripravovali spoločné športové turnaje pre svojich klientov, vytvárali pracovné dokumenty, vymienili si informácie. Obavy spôsobovali, že Asociácia nevznikla už skôr. Napokon sa pristúpilo ku konkrétnym krokom a jej oficiálny vznik sa datuje od 14. augusta 2008. Ako je uvedené už v úvode, úlohou Asociácie NPDM sa stalo zastupovať spoločné záujmy jej členov a podieľať sa na rozvoji práce s mládežou – či už priamo alebo prostredníctvom inštitucionálneho rozvoja jednotlivých organizácií a sektora.

Hlavným zámerom Asociácie NPDM v prvom roku jej existencie bolo poznávanie organizácii, vytváranie dôvery medzi Asociáciou, členskými organizáciami a partnermi. Vstupom do tohto procesu bola tzv. NPDM tour, ktorá sa uskutočnila v roku 2009.  Vtedajší členovia predsedníctva navštívili mnohé organizácie, budúce členské organizácie z rôznych kútov Slovenska. Zámerom bolo vytvoriť si lepší obraz o situácii jednotlivých programov, vytvorenie vzťahov a lepšie pochopenie východiskovej situácie tej – ktorej organizácie. Výsledkom bola identifikácia základných potrieb, ktoré sa postupne aplikujú do priorít Asociácie NPDM.

Pri hodnotení situácie sme si uvedomili, že jednotlivé organizácie pôsobia vo veľmi rôznorodom prostredí, od veľkých miest až po programy v menších obciach. Viaceré z nich sa zameriavajú na vymedzenú skupinu detí žijúcich na sídlisku („deti s kľúčom na krku“), cez nízkoprahové kluby s prvkami komunitného centra, až po programy realizujúce sa vo výlučných komunitách, resp. pracujúcich s rómskou mládežou.  Rozdiely badať aj v jednotlivých regiónoch Slovenska, v miere zapojenia dobrovoľníkov ako hlavnej „pracovnej sily“ a tiež v rozpočtoch jednotlivých organizácií. Na jednom z pracovných seminárov k problematike jeden z účastníkov zdôraznil, že vekový, sociálny a ekonomický rozsah klientov jednotlivých organizácií je natoľko odlišný, že tvorba metodiky bude skutočne náročná. Súhlasím a dodávam, že na Slovensku je skutočne priestor a zároveň potreba nových typov služieb, ktoré by sa zamerali na konkrétne vymedzené cieľové skupiny.

Minimálne štandardy

Stále diskutovanou (a doposiaľ neuzatvorenou) otázkou ostáva samotná „nálepka“ nízkoprahového programu. Ukázalo sa totiž, že viaceré organizácie začali používať tento pojem ako „módny trend“ – či už z nesprávnej predstavy o bezbrehosti tohto modelu alebo so záujmu o získanie finančných prostriedkov na svoje aktivity. Táto oblasť sa tak stala jednou z prvých tém členských organizácií. Výsledkom bolo vytvorenie tzv. minimálneho štandardu. Zámerom tohto dokumentu je podporiť organizácie skutočne realizujúce nízkoprahové programy v smerovaní ku kvalite. Minimálny štandard je menšou verziou štandardov nízkoprahových programov, ktoré by sa v budúcnosti mali stať garanciou vysokej úrovne kvality. Dôležité je zdôrazniť, že minimálny štandard určuje kritéria nevyhnutné na to, aby mohla organizácia o sebe prehlásiť, že realizuje nízkoprahový program pre deti a mládež. Obsahuje preto vymedzenie základných princípov a výber základných kritérií nízkoprahovosti.

Na ilustráciu niektoré zo základných kritérií:

  • Klienti majú možnosť voľného príchodu a odchodu do klubu. Počas otváracích hodín nebráni klientom v príchode a odchode napríklad guľa na dverách, vrátnica, zvonček a pod. V teréne klienti môžu voľne prichádzať alebo odchádzať počas trvania služby terénneho pracovníka.
  • Poskytnutie žiadnej z obligatórnych (základných) služieb nie je klientovi odmietnuté na základe jeho neúčasti na niektorej z predchádzajúcich alebo iných aktivít.
  • Využívanie štandardných služieb je možné bez uvedenia mena a priezviska či iných identifikačných údajov.

Aktuálne aktivity a perspektíva do budúcnosti

V súčasnosti sa Asociácia NPDM zameriava na poskytovanie informačného servisu, ponúka možnosť konzultácií v oblasti metodickej či inštitucionálne. Do budúcnosti zvažujeme ponúknuť aj iné služby, ako napríklad supervízie alebo sprostredkovanie komunikácie so samosprávami. Zároveň by sme radi podporili vznik regionálnych pracovných skupín, ktoré dokážu najlepšie posúdiť potreby organizácií v kraji. Práve regionálne pracovné skupiny by mali zaručiť to, že rozvoj NPDM bude zabezpečený v rámci celého Slovenska. Zároveň vychádzame z toho, že samotné organizácie dokážu najlepšie posúdiť miestne potreby a koordinovať svoje aktivity.

Hlavným informačným kanálom je webová stránka www.nizkoprah.sk. Vznikla s cieľom šírenia know-how, vytvorenia priestoru na prezentovanie organizácií a výmenu informácií, dostupnosti metodických materiálov a informovaní o aktuálnych udalostiach.

Inou, skôr budúcou ponukou je vzdelávanie. Vzdelávanie je opakujúca sa požiadavka samotných pracovníkov. Jedna časť pracovníkov „volá“ po nadstavbe pôvodných vzdelávacích blokov, ktoré sa realizovali v predchádzajúcich rokoch, druhá časť sa stále zaujímajú aj o základné témy (práca s pravidlami, aplikácia princípov…). Bolo by vhodné zrealizovať samostatné vzdelávanie základnej a vyššej úrovne Rozhodnutie, ako by mohli jednotlivé vzdelávacie bloky vyzerať,  kto by bol cieľovou skupinou, je na spoločnej úvahe členských organizácií Asociácie.

Do ďalších dlhodobejších plánov patria aj mnohé iné aktivity. Či už ide o fundraising, ktorého prostriedky by boli priamo určené pre členské organizácie, prípravu odborných konferencií alebo mediálnu kampaň približujúcu nízkoprahové programy širokej verejnosti. Veľkú výzvu tvorí aj podpora vzniku nových programov a tiež systém hodnotenia kvality poskytovaných služieb, ktorý funguje v zahraničí.

Asociácia NPDM má aktuálne 14 členských organizácií. Členom sa môže stať každá organizácia, ktorá realizuje alebo má v pláne poskytovať svoje služby v nízkoprahovom klube alebo nízkoprahovom terénnom programe. Podľa splnenia vopred stanovených kritérií je možné pôsobiť v pozícii aktívneho či pasívneho člena. Aktívny člen má právo delegovať svojho zástupcu do orgánov a podieľať sa na hlasovaniach a využívať všetky východy plynúce z aktívneho členstva. Pasívny člen deleguje svojho zástupcu, no ten nemá hlasovacie právo. Organizácia v pozícií pasívneho člena sa buď rozhoduje pre aktívne členstvo alebo jej postačuje rozsah služieb, ktorý Asociácia ponúka všetkým členom.

Peter Kulifaj

Mgr. Peter Kulifaj vyštudoval sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobí ako predseda a terénny sociálny pracovník v občianskom združení Mládež ulice. Zároveň poskytuje služby ako tréner a konzultant v spoločnosti P-PROGRESS, s.r.o.