V posledných rokoch pôsobí na Slovensku niekoľko desiatok nízkoprahových centier pre deti a mládež.  Vznik prvých nízkoprahových programov na Slovensku sa datuje do obdobia 90. rokov minulého storočia. Rozmach nízkoprahových centier nastal v roku 2003. Bolo to aj vďaka podpore Nadácie mládeže Slovenska, ktorá prostredníctvom grantového programového projektu „Znižujeme prahy“ začala finančne podporovať mnohé nízkoprahové programy pre deti a mládež. Postupne organizovala školenia a informovala verejnosť o potrebe takýchto programov.  Od roku 2006 existuje nízkoprahové centrum aj v Trnave, v ktorom pôsobím ako koordinátor a sociálny poradca.  Naše pracovisko sídli od roku 2006 v sociálne vylúčenej lokalite na Coburgovej ulici  a patrí pod organizáciu Úsmev ako dar.

Cieľom činnosti centra MAK je zmysluplne vyplniť deťom voľný čas, objaviť, podporiť, rozvinúť ich talenty a zručnosti  a predísť vyňatiu detí  z biologických rodín z dôvodu nepriaznivých životných podmienok. Okrem toho sa snažíme zlepšiť medziľudské vzťahy nielen v rámci rodiny ale aj v širšej komunite. Pomáhame pri riešení krízových situácií v rodine, robíme činnosti na rozvoj osobnosti, sanujeme rodiny a rodičia nás vyhľadávajú  pri riešení výchovných problémov ich detí.  V súčasnosti v centre poskytujú 2 odborní pracovníci sociálne poradenstvo pre približne 35 rodín,  dobrovoľníci a  aktivační pracovníci realizujú nízkoprahové aktivity a krúžky pre deti do 6 rokov. V priestoroch centra sa pravidelne stretávajú deti s rodičmi a  terénni sociálni pracovníci uskutočňujúci sanáciu rodín na Coburgovej ulici v Trnave. Do všetkých aktivít sa snažíme zapájať  rodičov a príbuzných, aby sami prevzali zodpovednosť za rozvoj svojich detí. Aj preto sme mali zamestnaných troch aktivačných pracovníkov pochádzajúcich priamo z Coburgovej ulice. Niektorí rodičia aktívnejšie, iní menej aktívne participujú na realizácii krúžkov pre ich deti.

Prečo pôsobíme práve v tejto lokalite? V minulom storočí patrila Coburgova ulica medzi významné lokality s bohatou sociálnou infraštruktúrou. V druhej polovici 70. rokov minulého storočia sem začali prichádzať v rámci politiky rozptylu a získavania pracovných síl pre Trnavské automobilové závody (TAZ) predovšetkým rómske rodiny z východného Slovenska. Približne od 80. rokov nastala postupná premena tejto lokality. V 90. rokoch v súvislosti s transformačnými zmenami v spoločnosti Rómovia žijúci na Coburgovej ulici stratili prácu v TAZ. Do lokality sa sťahovali ďalší Rómovia, ktorí sa vysťahovali z centra mesta. Postupne sem boli umiestnení rómski aj nerómski neplatiči nájomného, pre ktorých tu mesto Trnava zriadilo byty „nižšej kategórie“, okrem toho tu vybudovalo útulok pre bezdomovcov.  V súčasnosti Coburgova ulica v Trnave tvorí perifériu mesta, kde môžeme identifikovať procesy getoizácie a sociálnej exklúzie. V Trnave na jednej ulici žije v nepriaznivých životných podmienkach približne 600 až 800 obyvateľov, z toho cca 240 detí vo veku do 15 rokov. (Medňanská  2009)

Situácia medzi obyvateľmi lokality sa v posledných rokoch zhoršuje. Veľká časť obyvateľstva, ktorá tu žije, je nezamestnaná, s nízkou vzdelanostnou úrovňou. V súčasnosti takmer žiadne dieťa v lokalite nenavštevuje predškolské zariadenie. Väčšina detí chodí do nultého ročníka a špeciálnej základnej školy.  V porovnaní s inými inštitúciami zameranými na realizáciu voľnočasových aktivít pre deti a mládež (napr. centrá voľného času), nízkoprahové centrá sa zameriavajú na deti a mládež, ktoré nevyhľadávajú alebo nemajú dostatočný prístup k iným inštitucionálnym voľnočasovým a vzdelávacím aktivitám. Pri koncipovaní svojej náplne vychádzajú predovšetkým z potrieb a záujmov cieľovej skupiny. Preto nízkoprahové centrá sú ideálne miesta pre pôsobenie v sociálne vylúčených lokalitách. Aj z toho dôvodu naše centrum sídli priamo na Coburgovej ulici a činnosť a aktivity s deťmi prispôsobujeme možnostiam a podmienkam jednotlivých rodín.

  
foto archív MAK                                         foto archív MAK

V literatúre sa ako primárna cieľová skupina nízkoprahových centier uvádzajú deti a mládež, “ktoré prežívajú nepriaznivé sociálne situácie.” (Šandor, 2005) V niektorých centrách sú cieľovou skupinou rómske deti aj predškolského veku, pre ktorých sú určené rôzne voľnočasové aktivity ale aj iné sociálne služby. ( napr. o.z. Človek v tiesni). Vzhľadom k tomu, že väčšina detí predškolského veku nemá  na Coburgovej ulici podmienky na zmysluplné trávenie voľného času, aj my sa zameriavame práve na túto cieľovú skupinu.  Keď sme začali pracovať na Coburgovej ulici, takmer žiadne dieťa v lokalite nenavštevovalo materskú školu. Našou prioritnou úlohou  sa stala príprava detí predškolského veku na vstup do školy. Väčšina rodičov prejavila o účasť ich detí na krúžkoch veľký záujem. V súčasnosti navštevuje centrum približne 40 detí. Počas týždňa realizujeme  4 záujmové krúžky s pripraveným programom. Snažíme sa rozvíjať u detí fyzické, psychické a sociálne zručností napr. vytvárame aktivity zamerané na sebapoznanie detí, na rozvoj jemnej a hrubej motoriky a na rozvoj tvorivosti. Pri našej práci sa riadime princípmi nízkoprahových programov. Ako inšpiračný zdroj pre prípravu detí do školy nám slúži metodická príručka určená pre prácu s rómskymi deťmi predškolského veku vytvorená kolektívom autorov pod názvom: Metodické námety pre učiteľov a asistentov učiteľov v materských školách. (Učebný text pre ďalšie vzdelávanie. Metodickopedagogické centrum. Prešov 2006)

Nízkoprahové centrá by podľa mňa nemali zastupovať alebo úplne nahradiť činnosť formálnych vzdelávacích inštitúcií. Práve naopak, mali by hľadať spôsob ako k nim klienti môžu nájsť cestu.  Preto by mala fungovať aj spolupráca nízkoprahových centier s formálnymi vzdelávacími inštitúciami a ďalšími odborníkmi z oblasti výchovy a vzdelávania. Kým ale nie sú vytvorené vhodné podmienky na formálne inštitucionálne vzdelávanie rómskych detí, zostávajú tieto aktivity nevyhnutným prostriedkom pre rozvoj osobnosti detí a pomáhajú rodičom s výchovou ich detí. Nielen rodičia z Coburgovej ulice majú sťažený prístup k predškolským zariadeniam. Problém s umiestnením dieťaťa do materskej školy majú rodičia v celej Trnave.  V minulom školskom roku nemohlo byť do predškolských zariadení umiestnených 165 detí, v tomto roku ich bolo približne o stovku viacej. (zdroj: Trnavsko, 19.8.2011) Na základe rozhovorov s rodičmi z Coburgovej ulice som zistil, že v prípade vhodnejších podmienok by väčšina rodín bola rada, keby ich deti  navštevovali materskú školu.

Úlohou nízkoprahových centier je  rozvíjať životné zručnosti detí, aby mohli detí lepšie uspieť v náročných životných situáciách. Súčasťou ponuky centra pre deti a rodičov sú rôzne podporné a rozvojové aktivity.  Pracovníci Úsmevu ako dar každoročne pripravujú  viacero veľkých  kultúrnospoločenských podujatí určených pre všetkých obyvateľov lokality. (Fašiangový karneval, na deň detí veľké športové podujatie – Cesta rozprávkovým Coburgovom, pravidelné netradičné výstavy fotografií priamo na ich ulici a Mikulášsky sprievod a podujatie). Na každom podujatí sa zúčastňuje cca 150 detí a rodičov z Coburgovej ulice, hostí a dobrovoľníkov. Našou snahou je vyhľadávať  a podporovať aj mladé talenty, ktoré môžu byť vzorom pre obyvateľov lokality.  Snažíme sa vytvárať lepšie podmienky pre rodiny, ktoré majú deti predškolského veku. Nie je to ľahká úloha, pretože ich životná situácia je veľmi kritická. Každá rodina má existenčné problémy, s ktorými si nie vždy vie poradiť. (napr. bytová otázka, nezamestnanosť, zadlženosť, nedostatok financií, drogová závislosť, zlé bytové podmienky a mnohé ďalšie problémy). Centrum MAK sa snaží podľa možností pomáhať obyvateľom v zlej životnej situácii aj materiálne. Na základe situácie konkrétnych rodín a podľa možnosti sa poskytujú základné potreby, oblečenie, potraviny, pomôcky pre deti a hračky a iné špecifické veci.

Prioritnou snahou nízkoprahových centier by malo byť  vytváranie mostu medzi deťmi a ďalšími inštitúciami, ku ktorým majú sťažený prístup. Podľa mojich skúseností nízkoprahové centrá by mali fungovať ako záchranné stanice pre detí, ktoré potrebujú poskytnúť prvú pomoc pri nefungovaní ich  sociálnej siete.  Naši sociálni pracovníci intenzívne spolupracovali s mestskou políciou a komunitným centrom, ktorá má sídlo v rovnakej budove ako naše  centrum, so základnými školami v Trnave, s Pedagogickou fakultou a Fakultou zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite. Vďaka tomu v centre realizuje každoročne svoju prax viacero študentov z Trnavskej univerzity. Dobrá spolupráca je s Radou mládeže Trnavského kraja, bratislavsko-trnavskou arcidiecéznou charitou, s miestnou farou, ktorá má neďaleko Coburgovej ulice sídlo a Trnavským samosprávnym krajom. Centrum Mak je od roku 2009 členom  Asociácie nízkoprahových programov. Činnosť centra a situáciu detí na Coburgovej ulici sa snažíme medializovať v mestskej televízii v Trnave, ale aj v iných médiách. Prácu s deťmi a rodičmi pravidelne prezentujeme aj na Veľtrhu sociálnych aktivít a vianočných trhoch. V najbližšom období by sme chceli zrealizovať kvalitatívny výskum zameraný na problémové oblasti vo výchove detí  a na postoje rodičov žijúcich na Coburgovej ulici. Chceme nájsť spôsoby,  ako čo najefektívnejšie rozvíjať osobnosť detí a ako čo najúčinnejšie pomôcť pri riešení krízových situácií v rodine.

V mnohých lokalitách nízkoprahové centrá, komunitné centrá a rôzne občianske združenia nahradili chýbajúce formálne vzdelávacie inštitúcie , napríklad predškolské zariadenia. Myslím si, že  činnosť týchto inštitúcií môže byť  vtedy efektívna, ak sa dokáže napojiť na možnosti školského systému a trhu práce. Preto sa v Trnave snažíme vytvárať spoluprácu s mnohými inštitúciami pri riešení problémov a pri rozvoji sociálnych zručností detí. Okrem práce s deťmi zapájame aj rodičov do prípravy a realizácie jednotlivých aktivít. Navyše pôsobíme na širokú verejnosť, aby sme  podnietili kompetentných ľudí k väčšej angažovanosti a prispeli k vzájomnej tolerancii medzi obyvateľmi Trnavy.

Juraj Štofej

Literatúra

Kol.: Metodické námety pre učiteľov a asistentov učiteľov v materských školách. Metodická príručka. Metodickopedagogické centrum. Prešov 2006.

Medňanská, Z.: Priestorová exklúzia rómskych komunít v Ostrave a Trnave. DP. TU Trnava 2009.

MV.: Škôlky a jasle plné do posledného miesta. Regionálne noviny Trnavsko, č. 33, 19.augusta 2011.

Šandor, J. Nízkoprahové programy pre deti a mládež. In Nízkoprahové programy pre deti a mládež – úvod do problematiky. Bratislava : Nadácia mládeže Slovenska. 2005.

Štofej, J.: Inštitucionálne možnosti vzdelávania rómskych detí predškolského veku na Slovensku In: Recenzovaný zborník Nízkoprahové a záujmové centrá ako prevencia sociálnej patológie detí a mládeže, UK Bratislava, 2011.