Termín nízkoprahový znamená maximálne prístupný a zahŕňa snahu prevádzkovateľov služby odstrániť akékoľvek technické, psychologické a sociálne bariéry, ktoré by bránili cieľovej skupine vstúpiť do priestorov zariadenia či využiť ponuku poskytovaných služieb (Zimmermannová, 2002). Technické prekážky sa odstraňujú tým, že sa priestory klubu umiestnia v lokalite kde sa pohybujú mladí ľudia, pre ktorých chceme zariadenie otvoriť, teda v ich prirodzenom prostredí. Či už je to sídlisko, mestská štvrť, osada, vylúčená komunita – určujúce je, že sa v nej nachádza naša cieľová skupina.

Čo je nízkoprah

Nízkoprahové zariadenia poskytujú otvorený a bezpečný priestor na trávenie voľného času pre deti a mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v ťažkej životnej situácii, alebo sa jednoducho líšia od väčšiny svojich rovesníkov. V kluboch je zohľadňovaná výnimočnosť mladých, ktorí často nenavštevujú žiadne krúžky, nie sú súčasťou štruktúrovaných aktivít. Poskytujú im zaujímavé voľnočasové aktivity v bezpečnom prostredí (od biliardu, cez keramickú dielňu, až po lezeckú stenu) ako aj kvalifikovanú podporu v záťažových životných situáciách.

„Základnou činnosťou nízkoprahových centier je ponuka neformálnych voľnočasových programov spojených so špecifickými sociálnymi službami, ktoré sú modifikované v závislosti na charaktere lokality, miestnych podmienkach, záujmoch a potrebách cieľovej skupiny.“ (Bednářová In Matoušek, 2003, s.177). Nízkoprah je pre klienta ľahko dostupný, nekladie na neho vysoké nároky, či už finančné, psychologické, časové, fyzické, alebo technické. Jeho cieľom je vytvárať podmienky na nadviazanie kontaktu pre konkrétnu prácu s jednotlivcami a sociálnymi skupinami, ktorí sa vyhýbajú štandardnej inštitucionálnej pomoci, alebo ju aktívne nevyhľadávajú a u ktorých je dôvodný predpoklad nutnosti a účelnosti takejto pomoci. (A. Herzog. P. Klíma, Éthum, 2003).

Je to služba určená deťom a mládeži, ktorí sa ocitli v obtiažnej životnej situácii, alebo sú ohrození a ktorí nevyhľadávajú štandardné formy pomoci a starostlivosti. Táto služba obsahuje nadviazanie kontaktu, poskytovanie informácií, odbornú pomoc, podporu a vytváranie podmienok pre sociálne začlenenie a pozitívnu zmenu v spôsobe života. Ide o stacionárnu formu sociálnej služby nízkoprahového charakteru. Nízkoprahový klub je práca s klientom v konkrétne vymedzenom priestore zariadenia, ktoré sa nachádza v lokalite, kde cieľová skupina žije, resp. trávi voľný čas.

Cieľová skupina nízkoprahových programov

Mladí ľudia navštevujúci nízkoprah bývajú rôznorodí, preto je dôležité rozhodnúť sa, pre koho bude klub primárne určený. Možností je viacero. Preto sa na začiatok odporúča dobre si zmapovať cieľovú skupinu, všetky jej charakteristiky, správanie, spôsoby trávenia voľného času, záujmy. Rovnako dôležité je preskúmať, či by bola daná služba potrebná, vhodná, efektívna pre mladých ľudí s ktorými chceme pracovať, či by o ňu vôbec mali záujem a v akej forme.

Cieľovou skupinou nízkoprahových zariadení sú najmä:

  • Deti a mladí ľudia nachádzajúci sa v ťažkej životnej situácii: Tí, ktorí prežívajú nepriaznivé sociálne situácie, žijú v obmedzujúcich podmienkach.
  • Mládež majúca vyhranený životný štýl. Príslušníci rôznych subkultúr, hnutí alebo etník, ktorých životný štýl a spôsob trávenia voľného času nie je akceptovaný spoločnosťou.
  • Neorganizované deti a mládež. Tí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú zapojiť do štandardných voľnočasových aktivít, vyhýbajú sa štandardným formám inštitucionalizovanej pomoci, dávajúci prednosť pasívnemu tráveniu času a tráveniu voľného času mimo domova.

Na základe vymedzenia Klenovského (2006, s. 38) možno ohrozenou mládežou nazvať jednotlivcov a skupiny vykazujúce isté rizikové prvky v správaní alebo sociálnom prostredí, ktoré môžu viesť k sociálnym patológiám a negatívnym sociálnym a psychologickým dôsledkom.

V nízkoprahových zariadeniach sa mladí ľudia navštevujúci klub nazývajú tiež klienti. Je to termín používaný v sociálnej práci a psychológii, ktorý naznačuje, že niekto využil naše služby, služby zaradenia, v tomto prípade nízkoprahové služby.

Základné princípy nízkoprahovosti

„Nízkoprahové zariadenie vytvára prostredie, ktoré je svojím charakterom a umiestnením blízke prirodzenému prostrediu klienta. Nízkoprahovosť je záležitosťou skutočnej a reálnej dostupnosti. Každý program každé centrum musí vo svojej lokalite, komunite, vo svojej sociálnej realite vedieť, čo určuje jej skutočnú dostupnosť.“ (J. Slaníček, Éthum č. 32/2003, s. 16). Pri tomto type služby je nevyhnutná úvodná aktivita klientov – vyhľadanie priestoru klubu. Následne je rovnako prijateľná aktivita aj pasivita klientov pri využívaní jeho služieb. Zariadenie ponúka klientom poradenstvo, rôzne zmysluplné aktivity, vytvára bezpečný priestor a tým je akýmsi azylom. Chráni klienta pred negatívnymi vplyvmi ulice a zároveň chráni ulicu pred klientom.

Nízkoprahovosť znamená maximálnu možnú dostupnosť služby pre tých, ktorí ju potrebujú a majú na ňu nárok. Medzi základné princípy, ktoré sa s pojmom nízkoprahovosti najčastejšie spájajú patria:

  • Nízkoprahové naladenie pracovníkov – pracovníci by mali byť v prvom rade maximálne dostupní tým, že klientov neodsudzujú, prijímajú ich a nemajú príliš veľké očakávania, ktoré klienti objektívne nedokážu plniť. Sprostredkovávajú ponuku služieb zariadenia a zároveň napĺňajú najčastejšiu potrebu klientov – potrebu byť spolu. To, že pracovníci sú orientovaní na klienta, považujeme za dôležitejšie, ako perfektne materiálne a technicky vybavený priestor zariadenia s prepracovaným programom.
  • Voľný vstup a pobyt v zariadení – klienti môžu prichádzať a odchádzať v rámci otváracej doby zariadenia podľa svojho uváženia.
  • Bezpečie – zariadenie by vo svojich priestoroch malo vytvárať podmienky bezpečia a ochrany klientov, personálu aj zariadenia. Zámerom nízkoprahového zariadenia je ponúknuť pokojné a bezpečné miesto ako prostriedok na vytvorenie kontaktu s klientom. Garanciou ochrany a bezpečia by mali byť aj funkčné pravidlá, interné smernice, upravujúce postup pracovníkov v krízových situáciách, a napokon odborne vyškolený personál.
  • Pasivita je prípustná – klient, ktorý navštevuje nízkoprahové zariadenie nie je nútený k žiadnej činnosti alebo aktívnej účasti v programe. Je iba pozývaný. Ak sa z nejakých dôvodov odmieta zúčastniť organizovanej aktivity, môže využiť inú ponuku, alebo dostupný materiál či vybavenie, alebo sa môže rozprávať s ostatnými klientmi, či pracovníkmi zariadenia. V konečnom dôsledku však môže byť pasívny, a nemusí sa ničoho zúčastňovať, ani využívať vybavenie.
  • Pravidelná dochádzka nie je podmienkou – pravidelná dochádzka do zariadenia nie je podmienkou využívania služieb zariadenia. Podobne ani členstvo, či iná forma registrácie.
  • Pravidlá – nevyhnutným predpokladom toho, aby sa problémovým situáciám predchádzalo, alebo keď k nim dôjde, aby sa riešili, je funkčný systém pravidiel a sankcií, s ktorým sú klienti aj personál dobre oboznámení.
  • Poplatky a služby – vstup do zariadenia a využívanie štandardnej ponuky zariadenia nie je podmienené finančnou spoluúčasťou klienta. Mnohé nízkoprahové zariadenia majú vypracovaný jednoduchý systém, ako umožniť klientovi využiť ponuku či program, aj keď nemá finančné prostriedky, alebo ich nechce použiť.
  • Zaručená anonymita – klient má možnosť zostať v anonymite. Akákoľvek dokumentácia obsahujúca osobné údaje klienta musí byť vedená s klientovým súhlasom a má právo do nej nahliadnuť. Zariadenie by malo získavať a evidovať len tie údaje, ktoré sú nevyhnutné na poskytovanie odborných a kvalitných služieb. Pri využívaní štandardných služieb sa nevedie evidencia, ktorá obsahuje osobné údaje užívateľa služieb. Aby klient mohol navštevovať nízkoprahové zariadenie a zúčastňovať sa štandardného programu, nemusí o sebe poskytnúť žiadne formálne informácie.
  • Participácia klientov – je významným prvkom v nízkoprahovosti. Pomáha motivovať klientov na aktívne využívanie voľného času a učí ich prevziať zodpovednosť za svoje správanie. Klienti by mali mať možnosť podieľať sa na vytváraní programu, úprave interiéru a vybavení klubu, ak je to v technických, finančných, priestorových a časových možnostiach zariadenia a jeho pracovníkov, a v súlade s právnymi normami, internými smernicami a pravidlami klubu. (Šandor, 2005).

Ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež

Ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež by sme mohli zjednodušene zhrnúť do štyroch základných bodov:

  • primárna prevencia sociálno-patologických javov u detí a mládeže,
  • bezpečná alternatíva ulice,
  • voľno-časové aktivity ako prostriedok k poskytovaniu sociálnych služieb,
  • primárna prevencia závislostí (látkové/nelátkové).

Iní autori definujú ciele nízkoprahových programov pre deti a mládež nasledovne: „Cieľom nízkoprahových programov je minimalizovať možné riziká súvisiace so spôsobom života detí a mladých ľudí, umožniť im lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí a vytvárať podmienky, aby v prípade záujmu mohli riešiť svoju nepriaznivú životnú situáciu.“ (Šándor, 2005. s.13). Bartoňová uvádza nasledovnú definíciu cieľov: „Našim cieľom by malo byť sprevádzať ich, ponúkať alternatívne možnosti riešenia životných situácii, rozširovať socializačné príležitosti a vytvárať primerané podmienky na ich zdravý a nekonfliktný rast. Dajme klientovi šancu poznať alternatívne možnosti využívania voľného času, iné hodnoty, spôsoby komunikácie a riešenia konfliktov, dajme mu slobodu rozhodnúť sa, či ich prijme, alebo nie. Účelom NPDM nie je primárne riešiť a odstraňovať problémy, ktoré klienti spôsobujú, ale pomáhať im riešiť problémy, ktoré majú. “ (Bartoňová, 2005, s. 35)

Cieľom nízkoprahov je teda zabezpečiť deťom a mládeži:

  • podporu na zvládnutie obtiažnych životných udalostí,
  • zníženie sociálnych rizík vyplývajúcich z konfliktných spoločenských situácií, spôsobu života a rizikového správania,
  • zvýšenie životných schopností a zručností,
  • podporu sociálneho začlenenia do skupiny rovesníkov, do spoločnosti, vrátane zapojenia sa do diania miestnej komunity,
  • lepšie sa orientovať v ich sociálnom prostredí,
  • potrebnú psychickú, fyzickú právnu a sociálnu ochranu počas pobytu v zariadení,
  • podmienky pre realizáciu osobných aktivít.

Štandardy nízkoprahových zariadení

Nízkoprahové zariadenia pre deti a mládež zaisťujú ponuku služieb, ktorú tvoria obligatórne poskytované služby a fakultatívne realizované služby. Obligatórne (povinne) poskytované služby musia realizovať aspoň v minimálnom rozsahu, ktorý je daný štandardmi NPDM, na ktorých sa dohodla Asociácia nízkoprahových programov pre deti a mládež na Slovensku (inšpiráciou boli české kluby). Ponuka fakultatívne (doplnkovo) realizovaných služieb závisí na individuálnych možnostiach nízkoprahového zariadenia a ich voľba sa odvíja podľa potrieb cieľovej skupiny.

NPDM poskytuje  tieto základné služby:

  1. spolubytie a prijatie v bezpečnom priestore,
  2. voľno-časové aktivity,
  3. služby sociálnej pomoci (sociálne služby),
  4. aktivity a činnosti zamerané na vzdelávanie a prevenciu.

V zmysle štandardov medzi aktivity sociálnych služieb zaraďujeme:

a) kontaktnú prácu,
b) situačnú intervenciu,
c) základné poradenstvo,
d) poskytovanie informácií a sprostredkovanie kontaktu s nadväzujúcimi službami.

Štandardy určujú aké služby by sa mali poskytovať, ak má byť zariadenie skutočne nízkoprahové. Je to akési minimum, ktoré zaisťuje istú úroveň kvality nízkoprahových klubov. Celé znenie štandardov sa nachádza na internetovej stránke www.nizkoprah.sk.

Personálne a priestorové zabezpečenie

Nájsť a zabezpečiť vhodné priestory na prevádzku je často primárnou a náročnou úlohou vznikajúceho nízkoprahového zariadenia. K materiálno-technickému zázemiu tohto typu  zariadenia by mali patriť:

  • klientská miestnosť – určená na bežné aktivity klientov s minimálnou kapacitou 10 osôb;
  • kontaktná/poradenská miestnosť – určená na individuálne rozhovory pri zachovaní súkromia s minimálnou kapacitou 3 osôb;
  • miesto pre štruktúrovanú činnosť (napr. dielňa). Štruktúrovaná činnosť môže byť oddelená priestorovo alebo časovo.

Kvalita a odbornosť pracovníkov je dôležitejšia ako samotné materiálne zabezpečenie zariadenia, preto by sa jej mala venovať aj patričná pozornosť. Každý pracovník je na novom pracovisku zaškolený pre svoju prácu, je stanovená skúšobná doba a sprievodca, ktorý je mu po celú dobu k dispozícii. Pracovníci pravidelne kontaktujú deti a mládež. Časom sa ich vzťah stáva dôvernejším. Na báze takéhoto vzťahu je možné skupine alebo jednotlivcom ponúknuť iné, spoločensky lepšie vnímané akceptovateľnejšie aktivity, alebo konkrétne zameranú pomoc.(Bednářová, Z.,Pelech, L., 2000).

Je dôležité, aby sa pracovníci neustále vzdelávali a zvyšovali si svoju pracovnú kvalifikáciu. Organizácie by mali vytvárať podmienky na to, aby sa pracovník mohol zúčastňovať pravidelných vzdelávacích aktivít a zabezpečiť odbornú supervíziu, ktorá je nevyhnutnou súčasťou práce s klientom.

Martina Mesiarkinová

Mgr. Martina Mesiarkinová – počas štúdia na sociálnej práce na UKF v Nitre pracovala v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s užívateľmi drog a neskôr ako kontaktná pracovníčka s deťmi a mládežou v Nízkoprahovom klube pre deti a mládež CIRKUS. Momentálne je vo finálnej fáze arteterapeutického kurzu v Čechách.

Literatúra

BARTOŇOVÁ M. – ŠANDOR J. a kol.: Nízkoprahové programy pre deti a mládež, Bratislava: Nadácia mládeže Slovenska, 2005. ISBN: 80-969348-0-5.

BEDNÁŘOVÁ, Z., PELECH, L. : Sociální práce na ulici. Brno: Doplněk, 2000.

HERZOG, Aleš. 2003. Standardy nízkoprahových zařízení pro děti a mládež. In: Éthum. Praha 2003, č. 39, s.13–19.

HRAŇOVÁ, P. 2004. Nízkoprahové zariadenie pre deti a mládež. Školiteľka: PhDr. Jana Štúrová, PhD. Bratislava: Filozofická fakulta UK, 2004. 70 s. Diplomová práca.

KLENOVSKÝ, L. 2006. Terénna sociálna práca. 1. vyd. Bratislava: OZ Sociálna práca. 97 s. ISBN 80-89185-18-5.

KULIFAJ, P. 2008. Metodika nízkoprahových programov pre deti a mládež. Školiteľ: PaedDr. Libor Klenovský. Bratislava: Pedagogická fakulta UK, 2008. 68 s. Bakalárska práca.

MATOUŠEK, Oldřich at al. 2003. Metody a řízení sociální práce. Praha : Portál, 2003. 384 s.ISBN 80-7178-548-2.

ROSENBAUM, Marsha: Bezpečnosť na prvom mieste: Prístup k teenagerom a drogám postavený na reálnych základoch a náuka o drogách. Bratislava : Nadácia otvorenej spoločnosti, 2002. 32 s. ISBN 80-968359-7-1.

ŠANDOR, J. 2005. Nízkoprahové programy pre deti a mládež. In Nizkoprahove programy pre deti a mladež – uvod do problematiky. Bratislava : Nadácia mládeže Slovenska. ISBN 80-969348-0-5, s. 13-19.

ZIMMERMANNOVÁ, M. 2002. Terenní sociální práce s neorganizovanou mládeží – streetwork na sídlišti Barrandov, Školiteľka: PhDr. J. Koláčková, Praha: Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2002, Postupová práca.

www.nizkoprah.sk

www.streetwork.cz