Krátko z histórie

Mládež ulice formálne vznikla v roku 2000. Prvých 5 rokov bola vedená tímom dobrovoľníkov, ľudí z rôznych oblastí ochotných pomáhať deťom a mladým ľuďom v náročných životných situáciách. Po piatich rokoch do organizácie prichádza „nová krv“, študenti pomáhajúcich profesií. Štýl práce sa začína postupne meniť, spolu s primárnym miestom pôsobenia. Do tohto času to bola najmä Vrakuňa (oblasť nazývaná „Pentagon“).

Na prelome rokov 2004/2005 prichádza rozhodnutie venovať sa výhradne segregovanej lokalite v Petržalke. (Významným argumentom bola skutočnosť, že vo Vrakuni začal pôsobiť Detský fond Slovenskej republiky). Dôraz sa začína klásť aj na systematické a pravidelné aktivity, vymedzovanie profesných i osobných hraníc. Prichádzajú  aj odlišné pohľady na prácu a smerovanie združenia. Rozbieha sa kolotoč projektov, ktoré si kladú za cieľ plniť viaceré kvantitatívne aj kvalitatívne ciele. Práve to znamenalo nevyhnutnosť zavedenia pravidelných služieb v teréne, realizovanie záznamov zo služieb, prvých supervízií, tímových stretnutí a iných aktivít. V tomto čase boli v organizácií zastúpené profesie sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga. Všetky tieto skutočnosti ovplyvnili štýl a metódy práce až do súčasného obdobia.

Začiatky priamej práce s deťmi a mladými v Modrom dome (ďalej aj MD) boli zmesou všetkých možných charakteristík:

  • Bolo to náročné – neraz sme museli ukončiť službu skôr, z dôvodu prekračovania a opätovného hľadania hraníc medzi nami a klientmi.
  • Bolo to nesmierne podnetné – pre obe strany – nás i komunitu.
  • Bolo to chaotické, pretože sme hľadali, skúšali, občas aj pokazili a hlavne tvorili niečo nové.
  • Bolo to smelé, nakoľko sme len tušili, čo nás v tomto špecifickom a náročnom prostredí čaká…

A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ktovie, možno raz príde čas, kedy sa objaví príbeh nášho vstupu do komunity v nejakej knihe. Každopádne, na teraz myslím postačí konštatovanie – prvé mesiace a roky boli úžasným obdobím a sme radi, že sme si nakoniec našli s klientmi spoločnú cestu…

Prvé roky systematickej práce z pohľadu procesu

Keď sa stretneme s ľuďmi z nášho okolia, často sa pýtajú: “Ako teda vyzeralo, keď ste tam prišli po prvý krát? Ako vás prijali klienti? Ako ste v tíme riešili problémy? Odkiaľ ste mali zdroje?” a mnohé ďalšie. Výborné otázky. Odpovedať na všetky by bolo veľké sústo, dovoľte preto len krátky popis z  procesnej stránky veci.

Pre lepšiu predstavu napíšeme pár slov k samotnej lokalite kde pracujeme. MD sa nachádza v Petržalke, v blízkosti iných obytných domov, zastávok MHD či nákupných centier. Je to dvojpodlažný átriový dom (s nádvorím vo vnútri), s malými jednoizbovými bytmi nižšieho štandardu a vlastným sociálnym zariadením. Vedľa domu je lúka a stredná škola. Náhodný okoloidúci by možno ani nespoznal, že ide o oblasť, ktorá je predsa len vylúčená z občianskeho života, nebyť okien prekrytých doskami , či znečisteným okolím. Svoj názor však určite zmení v okamihu vstupu do tohto priestoru.

Aj my, keď sme prichádzali, uvedomovali sme si, že život v tejto komunite pôjde vlastným tempom. Bolo nám jasné, že sa musíme “oslobodiť” od doterajších skúseností, teoretických vedomostí, či pre nás takmer automatických predstáv o tom, čo je správne a nesprávne. Mať jednoducho čistú myseľ, byť schopní vnímať, počúvať a neustále sa učiť. Takto sme si postupne vytvorili štýl práce v teréne a na ulici, ktorý používame doteraz. Možno si kladiete otázku – prečo sme sa rozhodli robiť našu prácu tak, ako ju robíme – formou  terénneho nízkoprahového programu pre deti a mládež. Odpoveď na ňu sme tvorili a stále tvoríme.

Všeobecne možno nízkoprahové programy (NPDM) charakterizovať ako model práce, ktorý reaguje na aktuálne potreby detí a mladých ľudí. Sú určené najmä pre tie cieľové skupiny, ktoré štandardne nevyhľadávajú inštitucionálne služby (či už voľnočasového alebo sociálneho charakteru). Silnou stránkou tohto prístupu je práve prepojenie voľnočasových a sociálnych služieb do jedného celku. Ba čo viac, prístup vychádza z princípov, ktoré sa v praxi osvedčili a možno na nich dlhodobo stavať.

  
foto Martin Baláž                                                         foto archív Mládež ulice

A čo to znamenalo pre nás? V našich podmienkach by bolo hlúpe a nezodpovedné prehliadať jeden zo základných faktov a to, že komunita v ktorej pracujeme je istým spôsobom sociálne vylúčená. Dôsledkom je odlišný pohľad na spoločnosť, frustrácia, iný štýl komunikácie, vzťahov, inak nastavené hranice… . V začiatkoch sme intuitívne skúšali rôzne spôsoby a metódy práce s deťmi a mladými z tejto lokality. Výlety mimo ubytovňu, stanovačky v prírode, tvorivé a výtvarné aktivity, voľnočasové hry.

Prostredníctvom pozitívnych, negatívnych, ale hlavne adrenalínových zážitkov sme dospeli k záveru: najdôležitejšie je vybudovať si dôveru s dieťaťom a individuálne predpoklady pre spoluprácu. Princípy nízkoprahového programu (uvediem napríklad: maximálnu dostupnosť, flexibilitu a prijímajúci postoj pracovníka, bezpečné prostredie v zmysle fyzickom i psychickom, možnosť participácie i pasivity zo strany klienta, anonymita a bezplatnosť služieb a iné1) nám v mnohom pomohli a inšpirovali nás aj pri príprave a realizácii aktivít.

Prostredníctvom grantových projektov sme niekoľko rokov s deckami priamo v teréne rozvíjali základné sociálne zručnosti – komunikáciu, spoluprácu, zvládanie konfliktov, agresivity a iných emócií. Učili sme ich ako sa dá fajčenie a nuda nahradiť hrou a zmysluplnou zábavou vo voľnom čase. Tento nevyhnutný a pevný základ nám teraz umožňuje budovať s klientmi stále pevnejšie vzťahy. Či už prostredníctvom štrukturovaného doučovania, sociálneho poradenstva a rozhovorov, pobytov na chate, športových turnajov alebo celoročnej etapovej hry plnej súťaží a zábavy. Samozrejme, nie je to bezproblémová idylka. Preto sa v rámci nášho pracovného a dobrovoľníckeho tímu snažíme neustále vzdelávať prostredníctvom seminárov, supervízií, školení s ľuďmi z praxe.

Niekoľko aktualít o terénnej práci v našom podaní

Naši dobrovoľníci charakterizovali prácu v teréne napríklad takto:

„Práca s deťmi v MD je neskutočná. Často Vás prekvapia vecami, ktoré by ste nečakali,  v pozitívnom aj negatívnom. Deti sú tu rovnako vnímavé, akurát nemajú toľko možností na sebarealizáciu. Je to priestor pre spoznávanie seba, svojich limitov.“

„Začiatky boli pre mňa dosť ťažké. Nie je jednoduché sa k niekomu priblížiť a nájsť si cestu do jeho sveta, priblížiť sa človeku, ktorý žije v tak odlišných podmienkach, pochopiť ho.“

Ja by som ešte pridala, že terénna práca v našom prípade znamená čas s deťmi a mladými strávený na ulici pri dome, na chodbách, chodníku alebo na návšteve v byte. Prináša to so sebou radu výhod, ako napríklad  100% dostupnosť pracovníkov pre všetkých klientov, či voľnosť pohybu v priestore. Má to však aj svoje nevýhody: dážď za golierom, kancelária v batohu na chrbte, či doučovanie na chodníku v 0 °C je skutočne o veľkej dávke trpezlivosti.

Hľadali sme preto nejaké riešenia a v roku 2010 sa nám podarilo prenajať si priamo v MD jeden zo spomínaných jednoizbových bytov. Spoločne s mladými sme ho pretvorili na nízkoprahový klub. Takto niektoré aktivity nabrali iný rozmer (napr. doučovanie za stolom) a dokonca sa vytvoril priestor pre nové činnosti (práca na PC a internete, spoločné debaty v relatívnom teple a suchu). No terénna práca pre nás zostáva (a aj naďalej zostane) číslom 1.  Za všetky pozitíva len jeden dôvod: služba v terénne ešte vždy zostáva pre klienta dostupnejšie ako akákoľvek ponuka v nízkoprahovom klube.

Viac informácií o našich aktivitách, či možnosti dobrovoľníctva v teréne nájdete na webovej stránke organizácie: www.mulice.sk  alebo na facebooku.

Iveta Figurová a Peter Kulifaj

Poznámky

1 Viac o charakteristike a princípoch NPDM nájdete na www.nizkoprah.sk.