Neexistuje jednotný prístup k človeku v núdzi, použitie jednej metódy alebo techniky a to z jednoduchého dôvodu. Práca s klientom je neopakovateľná a jedinečná ako človek sám. Aj napriek uvedenému, predpokladáme, že takmer každý sociálny pracovník hľadá a preferuje nejakú z metód, ktorá mu vyhovuje (to však neznamená, že používa iba jednu metódu vo svojej praxi). Metód je v sociálnej práci viacero a jednou z nich je aj terénna sociálna práca, ktorej sa venuje tento článok.
História
História sociálnej práce má hlboko zakorenené duchovné a kresťanské základy, kde cirkevní predstavitelia a duchovní chodili priamo za deťmi a mladými ľuďmi na ulicu, vyhľadávali ich, poskytovali hmotnú, ale aj duchovnú pomoc a formáciu. Deti pochádzali najmä zo sirotincov, nemocníc a zlých chudobných štvrtí. Postupným vývojom spoločnosti sa menil aj životný štýl tejto skupiny, pričom pracovníci kládli dôraz najmä na efektívny výber služieb a pomoci. Práca na ulici (inak aj streetwork alebo terénna sociálna práca) sa začína popisovať začiatkom 20. storočia najmä v USA. Vznik gangov detí a mladých bol momentom rozbehu terénnej sociálnej práce (Elich, 1993).
Kontakt odborníka priamo v sociálnom prostredí svojich klientov bol výnimočným krokom smerom k prirodzenému budovaniu dôvery a pomoci bez prejavov odporu a nedobrovoľnosti. Neskôr sa táto forma práce začala používať pri všetkých rizikových skupinách ako boli bývalí väzni, užívatelia drog, osoby pracujúce v sex-biznise a pod. V 30. rokoch 20. storočia projekt „Chicago – area project (CPA)“ mal za úlohu minimalizovať kriminalitu mladých a citlivým nenásilným spôsobom pracovať na ich vytrhnutí zo sociálne nevhodného prostredia (Steffan, 1993). Preventívne aktivity boli motivujúcim prostriedkom k zmene postoja a napomáhali rozvíjať individuálne osobnostné kvality jednotlivcov. Taktiež prelamovali bariéru medzi nimi a inštitúciami zo spoločnosti. Chronologicky nasledovalo najmä systematické zavádzanie týchto služieb v priebehu 40. rokoch v mnohých obciach, ktoré svojimi visutými pracoviskami kontaktovali skupiny mladých a podnecovali ich k zmene správania sa.
Amerika zažívajúca veľké revolučné hnutia pristúpila v polovici 20. storočia k represívnejším metódam a streetwork ako služba bola na istú dobu zatlačená do úzadia. Začiatkom 70. rokov sa táto forma práce dostáva do Európy a najmä do Nemecka. Tam sa venovali najmä rozšíreným problémom s drogami a monitorovali nárast drogovej kriminality. Postupným zavádzaním služieb sa streetwork rozšíril aj do ďalších častí Európy – do Škandidávie, Veľkej Británie, Francúzska atď. Každá z krajín si svojím jedinečným spôsobom metódy inovovala na základe svojich aktuálnych potrieb a svojich rizikových skupín klientov (Ellich, 1993).
Prečo práve streetwork?
Pre nás obdobne ako pre Ambrózovú (2006) je terénna sociálna práca nenahraditeľná, pretože zachytáva a rieši problém tam, kde vznikol a ponúka pomoc v prirodzenom prostredí. Pod prirodzeným prostredím rozumieme aj pohostinstvo, festival, užívateľský byt, futbalový štadión, squat, prácu sociálnych pracovníkov priamo v rodine a nielen ulicu, k čomu podľa nášho názoru navádza anglický preklad pojmu streetwork používaný mnohokrát rovnocenne s pojmom terénna sociálna práca.
Terénna sociálna práca sa realizuje v podmienkach Slovenskej republiky viac ako desať rokov.
Podľa Njål Petter Svenssona a Tommy Husebyea (In Nízkoprahové, 2005) sú ciele preventívnych programov vedúce k zlepšeniu životných podmienok detí a mládeže tieto:
- „Skorá prevencia sociálnych problémov.
- Bezpečné a zdravé životné prostredie v mestách.
- Umožniť mladým ľuďom vyjadriť a realizovať svoje potreby.
- Poskytnúť terénne služby jednotlivcom a skupinám detí a mladých v hraničných situáciách. Najmä tým, pre ktorých sú nedostupné alebo nedostačujúce terénne služby a pomocné organizácie.
- Skontaktovať sa s jednotlivcami, skupinami a ich rodinami. Zabrániť užívaniu drog alebo deviantnému správaniu. Povzbudzovať, motivovať a informovať o alternatívnych možnostiach (školy, voľnočasové aktivity, práca) a informovať ich o dostupnej starostlivosti alebo liečení.
- Čo sa týka ich správania, poskytnúť im rady, informácie a poradenstvo. Klientom, ktorí užívajú drogy poskytnúť relevantné služby, a sprostredkovať im nástup na liečenie, lekárske, psychologické a sociálne služby.
- Učiť mladých ľudí využívať vhodné pomocné zariadenia a služby.
- Rozvíjať prácu medzi deťmi a mládežou nepriamo, prostredníctvom iniciatív, ktoré zapoja ich okolie, alebo priamo prostredníctvom práce s deťmi a ich okolím.
- Zhromažďovať a poskytovať informácie a poznatky o životných podmienkach a potrebách marginalizovaných detí, mladých ľudí a užívateľov drog. Takto vytvorená báza poznatkov je dôležitá pri plánovaní sociálne vhodných iniciatív.
- Systematická práca s administratívnymi a politickými autoritami, ktoré sú zodpovedné za situáciu mládeže a jej potreby. Použiť pritom znalosti a skúsenosti. Iniciovať zlepšenie životných podmienok detí a mladých ľudí.“
Práca v tejto oblasti je predovšetkým doménou tretieho sektora, v tomto období vo všetkých prípadoch. Ako konštatuje Levická (2006) činnosť organizácií v danej oblasti začala kvalitatívnou štúdiou o zahraničnom streetworku. Historický prierez terénnej sociálnej práce v zahraničí podáva aj Zimmermannová (2008). Slovenská legislatíva podľa našej mienky exaktne nezadefinovala terénnu sociálnu prácu. Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách síce o nej hovorí ako o jednej z foriem sociálnej služby, ktorá sa poskytuje fyzickej osobe v prirodzenom prostredí za pomoci terénnych programov, no konkretizácia a výkon práce touto formou je nejasný.
Na čo a s kým to všetko?
K odstráneniu predsudkov a k dosiahnutiu porozumenia. Mnoho mladých ľudí má zlé skúsenosti s dospelými a spoločnosťou a naopak veľa dospelých považuje mládež za nevychovanú skupinu ľudí, ktorí si nič nevedia vážiť a nedá sa s nimi rozprávať. Mladí ľudia majú pocit nepochopenia zo strany dospelých, nepovažujú ich za rovnocenných, majú stále chuť iba moralizovať. Na tomto všetkom môže terénny pracovník pracovať a búrať jednotlivé stereotypy na oboch stranách.
Medzi cieľové skupiny patria jednotlivci a skupiny detí a mládeže najčastejšie vo veku od 8 do 23 rokov, ktorí prežívajú nepriaznivé sociálne situácie a trávia svoj voľný čas na ulici. Sú to deti a mladí ľudia, ktorých počet sa neustále zvyšuje. Sekundárnou cieľovou skupinou sú rodičia a rodinní príslušníci klientov. Rodina je základnou socializačnou jednotkou. Deti sa v nej učia základným formám správania, ak však rodina zlyhá, začne zlyhávať aj dieťa. Preto je dôležité formovať dieťa a zároveň aj rodinu. Medzi najčastejšie príčiny problémov medzi deťmi a rodičmi, resp. spoločnosťou patria: konfliktné spoločenské okolnosti, náročné životné situácie a obmedzujúce životné podmienky (Nízkoprahové, 2005).
S čím?
Široká ponuka voľnočasových aktivít (napr. basketball, voleyball, hakies, lietajúci tanier, karty…), ktoré slúžia ako prostriedok k získaniu dôvery mladého človeka, ktorá je podstatná pre ďalšiu hlbšiu prácu, sa využíva pri rozvoji osobnostných vlastností klientov, ale aj manuálnych zručností a schopností a v neposlednom rade sú nápomocné pri budovaní priateľskej a bezpečnej atmosfére.
Ponuka sociálnych služieb, ktoré pracovníci môžu vykonávať sa prispôsobuje danému mladému človeku v jeho špecifickej situácii. Medzi najčastejšie patria: kontaktná práca, informačný servis, situačná intervencia, odborné poradenstvo, krízová intervencia, distribúcia klienta, prevencia, motivačný rozhovor, práca s rodinou, komunitná sociálna práca a pod.
Na záver
Limity terénnej sociálnej práce vnímame najmä v nedostatku nadväzujúcich prepojených sociálnych služieb a inštitúcií, ktoré by vytvárali efektívnu sieť pomoci tak, aby prahy, ktoré sa musia prekonať, boli čo najnižšie. Zároveň je to však najmä práca plná zmysluplnosti, tvorivosti, dynamickosti a otvorených možností rozvíjať a učiť sa od seba navzájom.
Andrea Hugáňová
Mgr. Andrea Hugáňová vyštudovala sociálnu prácu so zameraním na poradenstvo na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 2005 pracuje v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s problémovými užívateľmi drog a s osobami pracujúcimi v sex-biznise, od roku 2007 sa stala koordinátorkou projektov a štatutárnou zástupkyňou tohto združenia. Zaoberá sa najmä poradenstvom v teréne, prípravou nových pracovníkov a vytváraním siete nizkoprahových programov v nitrianskom a trnavskom regióne.
Literatúra
AMBRÓZOVÁ, A. a kol. Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite. Bratislava, PDCS, o.z., 2006. 76 s. ISBN 80-969431-3-8.´
Bednářová, Z., Pelech, L. Sociální práce na ulici – streetwork. 1. vydání. Brno: Doplněk, 2000.
Elich, A.: Streetwork v Hamburku in Bulletin pro sociální prevenci, pomoc a intervenci. Éthum. 1993, č. 3, s. 4 – 10.
Krauss, G., Steffan, W. Expertise zu Streetwork – Strassensozialarbeit in Neue Handlungsfelder in der Jugendhilfe. Frankfurt: ISKA, 1993.
LEVICKÁ, J. 2006. Na ceste za klientom. Metódy, formy a prístupy v sociálnej práci. Trnava: ProSocio, 2006. 334 s. ISBN 80-969454-0-8.
Nízkoprahové programy pre deti a mládež. Bratislava: Nadácia mládeže Slovenska, 2005. ISBN 80-969348-0-5, s. 130.
Specht, W. Jugendkriminalität und mobile Jugendarbeit. Darmstadt: Herman Luchterhand Verlag, 1979. 38 s.
Steffan, W. Expertise „Strassensozialarbeit – Eine Bestadsaufnahme“. Bonn 1994.
Stürzbecher, W. Streetwork: hranice a možnosti. In Bulletin pro sociální prevenci, pomoc a intervenci. Éthum. 1998, č. 19, s. 15 – 19.
ZIMMERMANNOVÁ, M. 2008. Historie terénní sociální práce In KLÍMA, P. a kol. Kontaktní práce. Praha: ESH, 2008. ISBN 978-80-254-4001-8, s. 299-301.