Na Slovensku nie sú deti ulice samozrejmosťou. Občas sa vyskytne v médiách informácia, že matka či otec, prípadne rodina, žila na ulici, no viac-menej je to zriedkavé. Častejšie sa stretávame s neorganizovanou mládežou. Sme presvedčené, že neorganizovaná mládež taktiež nevytvára homogénnu skupinu. Môže sa v nej vyskytovať množstvo subkultúr, meniace sa napr. v závislosti od veku detí či komunity, v ktorej žijú a i.

Neorganizová mládež

Stotožňujeme sa s názorom Levickej [5, 282], ktorá konštatuje, že deti a mládež netvoria rovnorodú skupinu. Vymedzenie tejto skupiny a práca s ňou nie je určená len vekom, rovnako dôležité je vedieť i to, či deti a mládež žijú na ulici (tzv. deti ulice) alebo tu trávia svoj voľný čas, no majú domov a tomu prispôsobovať jednotlivé intervencie.

Pre mladých ľudí, ktorí majú domov, ale voľný čas trávia na ulici je možné používať pojem neorganizovaná mládež. Kaplánek [5, 1], ale i Svoboda [6, 49] sa zhodujú v názore, že termín neorganizovaná mládež  nesie v sebe označenie niečoho negatívneho.

Kaplánek [5, 1] poukazuje na to, že používanie tohto pojmu môže vytvárať jednostrannú predstavu, že mládež, ktorá nie je organizovaná nie je „normálna“, Svoboda [6, 49] hovorí o negatívnej spoločenskej nálepke a o sociálnom vylúčení.

Podľa nášho názoru je nutné poukázať i na to, že za časť vyskytujúcich sa problémov zodpovedajú práve deti a mládež na ulici. Ale treba taktiež podotknúť, že nielen deti a mládež páchajú trestnú činnosť, ale taktiež aj na nich môže byť páchaná. Napríklad – deti môžu byť zneužívané na detské žobranie a pod. Neorganizovaná mládež spolu s deťmi a mládežou v náročných životných situáciách a s vyhroteným životným štýlom patrí medzi cieľové skupiny nízkoprahových programov často prostredníctvom terénnej formy pomoci.

Na Slovensku sú nízkoprahové programy ešte pre mnohých stále niečím neznámym. No v období posledných dvoch rokov vnímame vzrastajúci počet nízkoprahových programov, ktorý si vysvetľujeme aj prijatím Zákona o sociálnych službách v roku 2008, v ktorom nachádzame ukotvené „nízkoprahové denné centrum“ a „nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu“. Snáď najznámejšie sú najmä nízkoprahové programy pre deti a mládež (NPDM). Ich oficiálny vznik sa datuje od roku 2003 [1, 400].

Je známe, že služby nízkoprahových programov sú spojivom medzi ulicou a inštitúciou a orientujú sa na štyri oblasti služieb. Ide o:

  1. vytvorenie priestoru,
  2. voľnočasové aktivity,
  3. sociálne služby,
  4. aktivity a činnosti zamerané na prevenciu [5, 286].

Nízkoprahovo organizované služby zahŕňajú celú škálu metód, prístupov a stratégií.

Najviac známe sú vo forme terénnej práce a kontaktných centier. [4, 16]. Nevyhnutnou podmienkou práce s neorganizovanou mládežou je tzv. mnohovrstevný kontakt, ktorý pomáha vytvoriť skutočný obraz o živote mladých ľudí a zintenzívňuje kontakt s reálnym prostredím, so sociálnymi situáciami, so životným spôsobom mladých, s prežívanými problémami a so skutočnými možnosťami, ktoré daní mladí majú vo svojej blízkej lokalite [4, 19].

Pracovníci sprevádzajú deti a mládež v období dospievania, a svoje služby prispôsobujú aktuálnej situácii klientov. Rovnako potrebné je rozvíjať kritické myslenie a vytvárať podmienky k vybudovaniu vnútornej identity, ktorá bude predpokladom k zvládaniu nárokov vo svete. Nevyhnutný je profesionálny pracovný vzťah, práca so skupinovou dynamikou či vytvorenie možnosti dať mladým ľudom sociálny priestor k nadviazaniu vzťahu so spoločnosťou [6, 58-63].

Terénna sociálna práca s deťmi a mládežou

Na základe vybraného modelu práce s neorganizovanou mládežou popisujeme jednotlivé formy a metódy sociálnych služieb, ktoré sa môžu cieľovej skupine poskytovať. Čitateľovi by sme chceli priblížiť projekt Nízkoprahový klub pre deti a mládež CIRKUS Združenia STORM a to konkrétne terénnu sociálnu prácu ako dôležitú súčasť práce s neorganizovanými skupinami detí a mládeže., Vychádzame z interných dokumentov tohto združenia [2].

Medzi hlavné ciele práce patrí:

  • vykonávať kontaktnú sociálnu prácu s deťmi a mládežou,
  • poskytnúť deťom a mladým ľuďom bezpečný, akceptujúci a podporný priestor, ktorý im pomôže nadviazať plnohodnotné vzťahy,
  • rozvíjať sociálne a životné zručnosti a zároveň podnecovať tvorivosť a fantáziu detí a mládeže,
  • umožniť mladým ľuďom vyjadriť a realizovať svoje potreby,
  • preventívne pôsobiť na deti a mládež,
  • zabraňovať a obmedzovať sociálno-patologické javy páchané cieľovou skupinou alebo na nej,
  • dopomôcť k bezpečnosti v meste (vyplniť voľný čas detí, mládeže a tým predchádzať pouličnému vandalizmu, agresivite a nude),
  • poskytovať informácie, sprevádzanie a pomocou kontaktnej práce, krízovej intervencie a sociálneho poradenstva,
  • pomáhať mládeži riešiť krízové situácie,
  • zapájať rodinných príslušníkov a komunitu do programu.

Práca si vyžaduje uplatňovanie princípov nízkoprahovosti a v súvislosti s filozofiou sú aj nastavané ciele. Za to najdôležitejšie považujeme práve poskytovanie kontaktnej sociálnej práce a následne vytváranie bezpečného priestoru pre túto cieľovú skupinu. Dôvodom je najmä izolácia a odmietanie kontaktov s formálnymi inštitúciami zo strany neorganizovanej mládeže a prehlbovanie nepochopenia a rozdielov medzi nimi. Nenásilnou kontaktnou prácou sa môžu tieto bariéry znižovať. Za ďalší dôležitý moment práce s neorganizovanou mládežou pokladáme aj náväznosť následných služieb po nakontaktovaní klienta.

Úvodné a hravé voľnočasové činnosti, ktoré slúžia ako prostriedok k získaniu dôvery klienta, sa využívajú pri rozvoji osobnostných vlastností klientov, ale aj manuálnych zručností a schopností a v neposlednom rade sú nápomocné pri budovaní priateľskej a bezpečnej atmosféry.

Silnou stránkou voľnočasových služieb je najmä motivačný efekt, ktorý púta a podnecuje cieľovú skupinu vyhľadávať kontakt s pracovníkmi ako s prostredníkmi pre dosiahnutie aktivity. V tomto svetle je podľa nášho názoru potrebné upozorniť na riziko skĺznutia len do voľnočasových foriem práce s neorganizovanou mládežou.

Medzi ďalšie sociálne služby, ktoré terénna sociálna práca s deťmi a mládežou poskytuje sú: situačná a krízová intervencia, základné a špecializované poradenstvo, distribúcia, skupinová práca, práca s rodinou, komunitná sociálna práca.

Situačná intervencia je obsiahnutá v zásahu pracovníka s neorganizovanou mládežou do interakcií, ktoré nastávajú medzi jeho klientmi, prinášajú podnety, zrkadlia situáciu a používajú ďalšie techniky, ktoré vytvárajú či zvýrazňujú výchovný efekt situácie.

Pomoc v kríze (krízová intervencia) a pomoc pri riešení vzniknutej situácie je diagnosticko-poradenský prístup prispievajúci k zvládnutiu psychickej krízy. Krízová intervencia má najmä podobu rozhovoru. Cieľom intervencie je zvládnutie problémov. Pracovník poskytujúci krízovú intervenciu sa sústredí na  poskytnutie podpory a bezpečia, umožnenie komunikácie, podporu uvoľnenia emócií a pod.

Sociálne poradenstvo slúži na odstránenie, prípadne aspoň zmiernenie negatívnych návykov alebo spôsobov správania detí a mládeže a ich začlenenia do spoločenského rámca, rodiny, pracovného kolektívu, komunity. Ide o riešenia aktuálnych problémov a zvyšovanie kompetencií  tieto problémy riešiť. Poradenstvo sa najviac zameriava na záležitosti vzťahov, rodiny, sexu, návykových látok, školy, voľného času a pod.

V rámci preventívnych aktivít a skupinových aktivít s neorganizovanou mládežou môžeme hovoriť najmä o prevencii sociálno-patologických javov a ich negatívnych dôsledkov.

Práca s neorganizovanou mládežou sa v súčasnosti len rozvíja. Pracovníci sa stretávajú s rôznorodými reakciami, či už na strane kolegov z iných oblastí sociálnej práce, donorov, verejnosti. Jej rozmanitosť a rozvoj v mestách možno vnímať ako výzvu ponúkať cieľovej skupine priestor na sebarealizáciu a prístup k sociálnym službám.

Katarína Chovancová

Mgr. Katarína Chovancová v roku 2009 ukončila štúdium sociálnej práce na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti je internou doktorandkou na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied UKF v Nitre. Od roku 2008 pracuje v Združení STORM ako terénna sociálna pracovníčka s injekčnými užívateľmi drog a osobami pracujúcimi v sex-biznise, od roku 2010 je koordinátorkou projektu primárnej prevencie na základných a stredných školách.

Literatúra

[1] HRAŇOVÁ, Petra – ŠOPOVÁ, Michaela. Úloha nízkoprahových programov pre deti a mládež v prevencii kriminality. Mládež a kriminalita. Zborník z II. Medzinárodnej konferencie, 2006, s. 400-404. ISBN 978-80-8094-090-4.

[2] Interné materiály Združenia STORM, Nitra, 2010.

[3] KAPLÁNEK, Michal. Pedagogické a sociální aspekty práce  s neoragizovanou mládeží [cit 07.10.2010]. Prístup z http://www.tf.jcu.cz/getfile/4a62381c7cf20dfc.

[4] KLÍMA, Petr – JEDLIČKA, Richard. Sociálně pedagogická práce s deťmi a mládeží v tíživých životních situácích v nízkoprahovém kontextu. Kontaktní práce. 2008, ISBN 978-80-254-4001-8.

[5] LEVICKÁ, Jana. Na ceste za klientom. Metódy, formy a prístupy v sociálnej práci. 1. vyd. Trnava: Edícia ProSocio, 2006. 334 s. ISBN 80-969454-0-8.

[6] SVOBODA, Michal. Sociálně-pedagogické přístupy v práci s „neoragizovanou mládeží“ v nízkoprahových zařídených a otevřených klubech pro děti a mládež. Kontaktní práce. 2008, ISBN 978-80-254-4001-8.