Končí sa Európsky rok dobrovoľníctva. Pýtali sme sa dobrovoľníkov v našich členských organizáciách čo pre nich znamená dobrovoľnícka práca  a prečo ju vlastne robia. Kto si a čo robíš, Lívia Handrová z Detskej organizácie Fénix?

Čo robí Detská organizácia Fénix?

Fénix pripravuje voľnočasové aktivity pre mládež. Stará sa o zmysluplné využívanie voľného času ako sú turistika, spoznávanie detských práv a iných dôležitých informácií pomocou neformálneho vzdelávacieho rozmeru, spoznávanie sa navzájom medzi sebou pomocou celoslovenských či regionálnych stretnutí.

Ako dlho to robíš? S čím si začínala?          

Začínala som už asi ako 9-10ročná a to ako členka v tejto detskej organizácii. Keďže som vlastne s Fénixom rástla, chcela som byť jeho súčasťou aj ďalej..- a to nielen ako členka. Dostala som sa na našu letnú školu cca ako 15ročná, kde som získala nejaké základy v práci s deťmi, a následne tiež rad ďalších školení, zameraných na prácu s deťmi, písania projektov a podobne.

Čo ťa v tvojej dobrovoľníckej práci motivuje? Prečo to robíš?

Motivuje ma veľa vecí. Prvou z nich je ukázať mladým ľuďom, že čas sa dá stráviť aj ináč ako s alkoholom či cigaretou v ruke. Práve my sme ďalšia generácia, ktorá musí motivovať tú po nás, aby sa nevzdávali a ukázali deťom čaro prírody, hier, smiechu, spevu pri táboráku, prvé lásky a sklamania. Nie len sedieť za pc… a taktiež ma motivuje to, že ja som toto všetko dostala vďaka našej organizácii a chcem, resp. si želám, aby to zažilo čo najviac detí  a aby neskôr keď už budú starší, na to spomínali s úsmevom na tvári 🙂

Čo si sa ako dobrovoľníčka naučila? Čo si získala a čo si stratila?

Nemôžem povedať, že som niečo stratila. Skôr naopak- veľa som toho dostala, či už dobrého alebo zlého, keďže sa každý učí sa svojich chybách. Naučila som sa chápať niektorým veciam, ktoré som doteraz ako člen nechápala dostatočne, zistila som, koľko práce dá napísať projekt a úsilia ho zrealizovať. Ale všetko stojí za detský úsmev na tvári – to je najkrajšia odmena. Potom človek zistí, že tá námaha naozaj stála zato.

Aký je tvoj najsilnejší spomienka z tvojej práce?

Neviem, či to je najsilnejší zážitok, ale toto sa opakuje stále: keď po roku môžem vidieť ľudí, s ktorými si veľmi rozumiem a vidíme sa raz/dva razy ročne je to veľmi silné. Tie objatia, úsmevy, dlhé rozhovory do rána… a potom príde koniec, dlhé objatia… slzy… a už vymyšľame kedy sa opäť stretneme :))