Spoločnosť a dobrovoľníctvo sú dva navzájom prepojené fenomény. Dobrovoľníctvo vychádza z potrieb spoločnosti a zároveň spoločnosť utvára koncept dobrovoľníctva, jeho hodnoty a vzorce. Kolektív autorov v 10. kapitolách rozdelených na teoretickú (1.-2. kapitola) a empirickú časť (3.-10. kapitola) publikácie Vzorce a hodnoty dobrovolnictví v české společnosti na začátku 21. století zhŕňajú poznatky o vzájomnom vplyve spoločnosti a dobrovoľníctva.
Dobrovoľníctvo vo všeobecnosti predstavuje činnosť dobrovoľnú, v prospech iných a bez nároku na odmenu. V komunistických krajinách je však angažovanosť občanov „dobrovoľne povinná“. Slobodná voľba alebo donútenie? Aj nad touto otázkou polemizujú autori recenzovanej publikácie v prvej kapitole. Uvažujú nad tým, čo je dobrovoľníctvo. Rozlišujú tri typy dobrovoľníckej participácie podľa Rochestera (2006 citovaný podľa Frič – Pospíšilová a kol., 2010), ktorými sú: 1. občianska participácia (účasť na demonštrácii, verejnej schôdzi, podpísanie petície), 2. neformálne dobrovoľníctvo (poskytnutie pomoci ako jednotlivec ľuďom, ktorí nie sú príbuzní) a 3. formálne dobrovoľníctvo (poskytnutie pomoci skrze skupiny, kluby alebo organizácie). S pojmami formálneho a neformálneho dobrovoľníctva sa stretávame aj v empirickej časti publikácie, ktorá prináša výsledky z výskumu realizovaného v roku 2009.
Cieľom publikácie je priblížiť súčasné české dobrovoľníctvo ako komplexný fenomén, jeho vzorce, hodnoty, štýly i parametre. Priblíženiu výstupov výskumu predchádza teoretické ukotvenie vychádzajúce predovšetkým zo zahraničnej literatúry, ktorému sa autori venujú už v spomínanej prvej kapitole publikácie. Okrem uvedeného rozlíšenia troch typov dobrovoľníckej participácie v nej uvádzajú kľúčové trendy dobrovoľníctva v 21. storočí a objasňujú ich ponímanie vzorcov a hodnôt dobrovoľníctva stotožňujúc sa s Hustinxom a Lammertynom (2004 citovaní podľa Frič – Pospíšilová a kol., 2010). Tradičným vzorcom dobrovoľníctva je kolektívny vzorec, ktorý sa viaže ku konkrétnej organizácii. Dobrovoľník v nej pôsobí dlhodobo a pracuje pre ňu takmer „automaticky“. Novým vzorcom je reflexívny, ktorý sa nazýva aj individualizovaným. Dobrovoľníci si v ňom vyberajú svoju prácu sami. Na dobrovoľníckych aktivitách participujú krátkodobo a nestabilne. S reflexívnym vzorcom dobrovoľníctva sa môžeme stretnúť v súčasnosti, keď dobrovoľníci aktívne participujú na organizácii festivalov, benefičných koncertov, príležitostných podujatí pre deti a mládež. Nie sú záväznými členmi organizácií, pričom ich motiváciou môže byť získanie výhod, nových skúseností a príležitostí.
Nástup demokracie umožnil rozšírenie individualizovaného vzorca dobrovoľníctva. V období socializmu boli dobrovoľnícke aktivity pod dohľadom komunistickej strany, ktorá mnohé z nich aj spravovala a prostredníctvom nich šírila svoju ideológiu. Autori správne uvádzajú v druhej kapitole knihy, ktorá je prienikom do nedávnej histórie dobrovoľníctva, že v tomto období môžeme hovoriť o ére núteného či povinného dobrovoľníctva. Prevládal v ňom kolektívny a neautentický vzorec, ktorý bol ideologicky sýtený a podliehajúci kontrole totalitného režimu. V motivácii dobrovoľníkov prevládal strach, karierizmus, reciprocita, únik, ale aj viera v ideály komunizmu či viera v ideály demokracie a slobodnej občianskej spoločnosti.
Vzorce a motivácia dobrovoľníkov sa nástupom demokracie zmenili, najmä v zmysle autentickosti dobrovoľníckych aktivít. Posilnila sa aj autonómia organizácií tretieho sektora. Posun vzorcov a hodnôt dobrovoľníctva sa autori publikácie snažili zachytiť prezentáciou údajov zo súčasného výskumu realizovaného v Českej republike. Výskum sa opieral prevažne o kvantitatívnu metodológiu, ale aj o kvalitatívne sondy realizované metódou fokusných skupín. Zdrojom údajov reprezentatívneho kvantitatívneho výskumu boli štandardizované rozhovory realizované so vzorkou 3811 občanov Českej republiky nad 14 rokov. Predmetom väčšiny analýz prezentovaných v publikácii bolo 1132 organizovaných dobrovoľníkov.
Dôležitým prvkom výskumu bolo ujasnenie pojmu dobrovoľníctvo. Autori ho zadefinovali ako neplatenú prácu pre ľudí mimo rodiny a blízkych priateľov, ale aj v prospech životného prostredia. Prácu považovali za neplatenú, i keď respondenti obdržali symbolickú odmenu alebo náhradu nákladov spojených s dobrovoľníckou aktivitou. Môžeme predpokladať, že práve tento prvok umožnil respondentom priznať sa k pozícii dobrovoľníka. Mnohokrát sa uvádza, že dobrovoľníkom je človek, ktorý vykonáva prácu v prospech iných a bez nároku na odmenu. Pripájame sa k myšlienke autorov, že dôležitý je úmysel, s ktorým dobrovoľník do práce vstupuje. V skutočnosti však dobrovoľníci sú odmeňovaní pri každej svojej vynaloženej námahe, i keď je odmena v nemateriálnej podobe. Sebauplatnenie, možnosť získania nových skúseností, pocitu dôležitosti sú nielen zisky dobrovoľníckej činnosti, ale aj prvky motivácie. Motivácia českých dobrovoľníkov je zakotvená do altruistickej i egoistickej dimenzie motivačnej štruktúry, ktorá vychádza z voľnočasovej perspektívy. Dobrovoľníctvo je vnímané ako príležitosť pre seriózne trávenie voľného času, akcentuje hodnoty zábavy, sebarealizácie, oddychu, relaxácie. Normatívna motivácia prevláda v tradičných cirkevných a politických organizáciách. Dá sa predpokladať, že podobné trendy v motivačnej štruktúre by sme mohli nájsť aj v slovenskom dobrovoľníctve, v ktorom prevládajúcimi motívmi zapojenia sa sú pocit sebanaplnenia, zmysluplnej obete, láska k blížnemu (Mydlíková, 2002 citovaná podľa Mráčkovej, 2009).
Napriek prevládajúcemu egoizmu v motivácii dobrovoľníkov, z ktorej by mohol prameniť reflexívny vzorec dobrovoľníctva, autori zistili, že českému dobrovoľníctvu dominuje tradičný kolektívny štýl. Chceme poukázať na toto zaujímavé zistenie, z čoho môžeme usudzovať, že ako v Českej republike tak i v Slovenskej republike je dostatok organizácií s dlhodobou tradíciou. Na to nadväzuje aj zistenie, že hoci sa podiel formálnych a neformálnych dobrovoľníkov vo výsledkoch odlišuje len niekoľkými percentami, prevládajú dobrovoľníci vykonávajúci svoju činnosť pod zastrešením organizácie. Dlhodobosť a pravidelnosť je typická pre starších dobrovoľníkov, pre dobrovoľníkov v tradičných záujmových a cirkevných organizáciách.
Súčasnými novými trendmi v českom dobrovoľníctve je firemné a virtuálne dobrovoľníctvo, ktoré je vo zvýšenej miere odpojené od členstva v občianskych organizáciách. Takýto vývoj však prináša so sebou aj svoje riziká, pretože nabáda dobrovoľnícke organizácie hľadať podporu zo strany štátu. To v konečnom dôsledku znamená rozdelenie občianskych organizácií na štátom uznávané a štátom ignorované, nakoľko verejná politika sa bude koncentrovať na všeobecne užitočné dobrovoľnícke organizácie. A ako autori v závere svojej publikácie uvádzajú: „V konečnom dôsledku bude poškodené dobrovoľníctvo ako celok – zatiaľ čo jedna časť bude postupne strácať na autentickosti, druhá bude trpieť na finančnú podvýživu“ (Frič – Pospíšilová a kol., 2010, s. 213).
Významným prvkom publikácie je sumarizácia faktov o súčasnom českom dobrovoľníctve, ktorá chýba v slovenskom prostredí. Preto je publikácia v prvom rade výzvou pre preskúmanie slovenského dobrovoľníctva v jeho dynamike i komplexnosti. Už samotný názov publikácie Vzorce a hodnoty dobrovolnictví v české společnosti na začátku 21. století prezrádza, že je určená prevažne pre českú verejnosť zaoberajúcu sa dobrovoľníctvom, nakoľko odráža realitu českého dobrovoľníctva. Avšak vzhľadom k nedostatku podobných domácich titulov môže publikácia výrazne rozširovať poznatky a pohľady na dobrovoľníctvo, preto by sme ju chceli dať do pozornosti aj slovenským odborníkom a predstaviteľom tretieho sektora.
Noema Gabovičová
Literatúra
FRIČ, P. – POSPÍŠILOVÁ, T. a kol. : Vzorce a hodnoty dobrovolnictví v české společnosti na začátku 21. století. Praha: AGNES, 2010. 257 s. ISBN 978-80-903696-8-9.
MRÁČKOVÁ, A. : Manažment dobrovoľníkov. Odborná publikácia vydaná v rámci projektu „Posilnenie ľudských zdrojov vzdelávaním“. Bratislava: Liga za duševné zdravie, 2009. 44 s. ISBN 978-80-970123-3-5.