Cieľom príspevku je prezentovať vybrané zistenia o dobrovoľníctve na Slovensku a analyzovať tieto zistenia v kontexte nových trendov v oblasti dobrovoľníctva. Východiskom sú empirické zistenia výskumu „Dobrovoľníctvo na Slovensku – výskumné reflexie“, ktorý sa realizoval v roku 2011 ako súčasť národnej kampane k Európskemu roku dobrovoľníctva 2011 s podporu Európskej únie.1 Zdrojom dát je reprezentatívny výskum, ktorý sa uskutočnil na vzorke 973 občanov starších ako 15 rokov. Zber empirických dát zabezpečila externá firma metódou osobných štandardizovaných rozhovorov v máji a júni 2011.

Nové trendy v oblasti dobrovoľníctva

Evans a Saxton (2005) identifikovali v správe o meniacej sa podobe dobrovoľníctva v 21. storočí deväť kľúčových trendov, ktoré určujú a budú určovať zmeny v oblasti dobrovoľníctva v nasledujúcich desaťročiach:

  • Nárast tzv. znalostných (brain) dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.
  • Vzostup tzv. vecne stimulovaných (cause-driven) dobrovoľníkov a pomalý pokles časovo stimulovaných (time-driven) dobrovoľníkov.
  • Vzostup tzv. sebeckého dobrovoľníka (sebecké dobrovoľníctvo znamená, že ľudia sa zapájajú do dobrovoľníctva stále viac preto, že chcú získať niečo sami pre seba, nielen dávať.  Stále viac sa podobajú plateným zamestnancom s tým rozdielom, že za svoju prácu nedostávajú mzdu.
  • Narastá potreba profesionalizácie manažmentu dobrovoľníkov a dobrovoľníčok.
  • Vnímanie dobrovoľnícva ako továrne na komunitný sociálny kapitál.
  • Nárast mladých aktivistov a pokles mladých dobrovoľníkov. Mládežnícke dobrovoľníctvo má úplne iný imidž, ktorý je spojený s aktivizmom alebo pro-aktivizmom.
  • Nárast počtu firemných dobrovoľníkov hľadajúcich nové skúsenosti.
  • Zapojenie sa do dobrovoľníctva je závislé na tom, v akej životnej etape sa človek nachádza a či je schopný venovať v tejto fáze čas alebo skôr peniaze.
  • Produktizácia dobrovoľníctva. Dobrovoľnícka skúsenosť má byť „zabalená“ a ponúknutá ako produkt, pri ktorom bude dobrovoľník rozumieť koľko času je potrebné venovať aktivite, ako dlho, aké sú prínosy pre neho a pre prijímateľov.

Uvádzané trendy v dobrovoľníctve sú odrazom toho, že dnešní dobrovoľníci a dobrovoľníčky sa významne líšia od svojich predchodcov. Ako uvádzajú Frič a Pospíšilová (2010), bežne je prebiehajúca premena dobrovoľníkov a dobrovoľníčok zachycovaná pomocou rozlíšenia medzi tradičnými a novými dobrovoľníkmi, respektíve medzi starým (tradičným) a novým vzorcom či štýlom dobrovoľníctva. Kým klasický štýl dobrovoľníctva je možné charakterizovať ako koherentný a stabilný, nový typ je skôr nepredvídateľný, fragmentovaný a nestály. Klasický štýl dobrovoľníctva je inšpirovaný kolektívnymi identitami a tradičnými rolami, kým nový štýl dobrovoľníctva je záležitosťou osobných preferencií.

Je možné nové trendy identifikovať aj v dobrovoľníctve na Slovensku? Na túto otázku dávame odpovede v ďalšej časti príspevku. V príspevku sa zameriavame len na vybrané dimenzie, a to konkrétne na štýl dobrovoľníckej participácie, pre ktorý je v kontexte nového vzorca dobrovoľníctva typický príležitostný, krátkodobý štýl a odpojenie od členstva v organizáciách. Obraz dobrovoľníctva na Slovensku významne dokresľuje sociálny profil dobrovoľníkov, ktorý je v prípade nového vzorca dobrovoľníctva charakteristický vyšším zapojením najmladších a najstarších vekových skupín, ľudí s vyšším vzdelaním a nesúvislosťou s vierovyznaním.

Miera dobrovoľníctva na Slovensku

Zistenia týkajúce sa miery participácie ľudí v dobrovoľníctve za posledných 12 mesiacov, ale aj za posledné 4 týždne poukazujú na vyššiu mieru participácie ľudí v neformálnych ako vo formálnych dobrovoľníckych aktivitách. Viď graf.

Porovnanie zapojenia do formálneho a neformálneho dobrovoľníctva

Do vykonávania dobrovoľníckych aktivít v prospech alebo prostredníctvom nejakej organizácie, t.j. do formálneho dobrovoľníctva sa v posledných 12 mesiacoch zapojilo 27,5 % respondentov a respondentiek. Tento údaj zaraďuje Slovenskú republiku podľa poslednej správy o dobrovoľníctve v Európskej únii (Volunteering in the European Union, 2010) medzi krajiny so strednou mierou participácie ľudí v dobrovoľníckych aktivitách (20 – 29 % dospelej populácie), aj keď hovorí len o formálnom dobrovoľníctve. Zároveň možno konštatovať, že je vyšší ako priemer populácie EÚ nad 15 rokov, ktorý je podľa uvádzanej správy 22 – 23 % občanov EÚ.

Do neformálneho dobrovoľníctva, t.j. do priamej pomoci mimo rodiny a domácnosti dobrovoľníka sa v posledných 12 mesiacoch zapojilo 47,1 % respondentov.

Participácia ľudí v neformálnych dobrovoľníckych aktivitách je v porovnaní s formálnymi vyššia vo väčšine Európskych krajín, pričom medzi formálnym a neformálnym dobrovoľníctvom existuje úzka súvislosť, ktorá je zrejmá aj v našom prípade.

T1 Súvislosť zapojenia sa vo formálnom a neformálnom dobrovoľníctve (v počtoch)
  (p=0,000)

Vysoký počet dobrovoľníkov, ktorí sú aktívni vo formálnom dobrovoľníctve, sú zároveň aktívni v neformálnych dobrovoľníckych aktivitách a naopak. Z celkového počtu respondentov a respondentiek sa až 519 (53,3 %) angažovalo aspoň v jednej forme dobrovoľníctva. Pritom až 207 ľudí (čo predstavuje 21,3% z celkového počtu respondentov a 39,9 % z počtu dobrovoľníkov) je aktívnych vo formálnych aj v neformálnych dobrovoľníckych aktivitách. Nie je teda zrejmé, že by aktivita v jednej oblasti bránila angažovaniu sa v inej, práve naopak.

Vyššia miera participácie ľudí v neformálnom ako vo formálnom dobrovoľníctve poukazuje na to, že pre Slovensko je typickejší skôr komunitný typ dobrovoľníctva reprezentovaný neformálnou dobrovoľníckou pomocou ako manažérsky typ zastúpený formálnymi dobrovoľníckymi aktivitami. Táto podoba dobrovoľníctva je spôsobená viacerými skutočnosťami. Tradícia individuálnej dobrovoľníckej pomoci na Slovensku je historicky staršia ako  dobrovoľnícke aktivity, ktoré sa odohrávajú v kontexte organizácií. Táto tradícia pritom pretrvala aj  počas obdobia socializmu. Na druhej strane pomalší rozvoj organizovaného typu dobrovoľníctva je spôsobený nedostatočne rozvinutou infraštruktúrou dobrovoľníctva, ktorá by napomáhala jeho väčšiemu rozvoju (chýbajúca právna úprava dobrovoľníctva, neexistencia cielenej finančnej podpory, slabo rozvinutá sieť dobrovoľníckych centier, neexistencia systematického výskumu dobrovoľníctva). Na druhej strane úzka súvislosť medzi participáciou vo formálnych a neformálnych dobrovoľníckych aktivitách poukazuje na to, že dobrovoľníctvo je významne spojené s individuálnymi charakteristikami človeka a nielen s  kontextom, v ktorom sa odohráva.

Intenzita dobrovoľníctva

Medzi dobrovoľníkmi na Slovensku prevažujú tí, ktorí sa mu venujú dlhodobo (viac ako jeden rok) a pravidelne (častejšie ako raz za mesiac), a to v oboch typoch dobrovoľníctva.

Menej ako jeden rok pôsobí v dobrovoľníctve 11,6 % formálnych dobrovoľníkov, 88,4 % sa mu venuje dlhodobo. Menej dlhodobých dobrovoľníkov nájdeme medzi neformálnymi dobrovoľníkmi, a to 79,4 %. Viď T2. Nakoľko však dĺžka angažovania sa vo formálnom a neformálnom dobrovoľníctve spolu úzko súvisí. môžeme konštatovať, že pre formálnych aj neformálnych dobrovoľníkov je charakteristický dlhodobý štýl angažovania sa.

T2 Dĺžka vykonávania dobrovoľníctva v %

Dobrovoľníctvo z hľadiska stability charakterizuje aj jeho spojenie s konkrétnou organizáciou, pre ktorú ľudia pracujú. Krátkodobo v jednej organizácií pôsobí len 11,2 % formálnych dobrovoľníkov, 88,8 % pracuje pre konkrétnu organizáciu dlhšie ako jeden rok, pričom takmer tretina sa vo vzťahu k tejto organizácii angažuje viac ako 5 rokov.

Pravidelne pôsobí vo formálnom dobrovoľníctve 71,3 % dobrovoľníkov, v prípade neformálneho dobrovoľníctva je to 73,5 %. (T3).

T3 Frekvencia vykonávania dobrovoľníctva v %

Podobne ako stabilita aj pravidelnosť dobrovoľníctva je spojená s konkrétnou organizáciou.

Poslednou charakteristikou, ktorá dokresľuje intenzitu dobrovoľníckej angažovanosti, je objem odpracovaných hodín. Priemerný čas odpracovaný vo formálnom dobrovoľníctve za posledné 4 týždne je 18 hodín, v neformálnom 14 hodín. Priemerný čas je však u jednotlivých dobrovoľníkov veľmi rôzny. V porovnaní s výskumami realizovanými v zahraničí, je údaj o počte odpracovaných hodín v poslednom mesiaci vyšší, ale ak porovnávame v poradí strednú hodnotu ˗˗ medián, je približne rovnaký a pohybuje sa okolo 10 hodín, tak ako v našom prípade.

Zistenia vo vzťahu k stabilite a pravidelnosti dobrovoľníctva sú charakteristické skôr pre tradičný ako nový štýl dobrovoľníctva. Jadro dobrovoľníkov tvoria v oboch prípadoch dlhodobí a pravidelní dobrovoľníci (viac ako 60%). Nový štýl dobrovoľníctva, t.j. krátkodobý a príležitostný sa týka len nízkeho percenta dobrovoľníkov. V prípade formálneho dobrovoľníctva je charakteristický pre 4,5 %, v prípade neformálnej dobrovoľníckej pomoci pre 10,1 % dobrovoľníkov.

Rovnako aj spojenie dobrovoľníctva s konkrétnou organizáciou poukazuje na tradičný vzorec dobrovoľníckej angažovanosti, pre ktorý je spojenie s organizáciou typické. To potvrdzujú aj ďalšie zistenia. Medzi dobrovoľníctvom a členstvom v organizáciách bola preukázaná vysoká miera súvislosti (p = 0,000).  Z respondentov, ktorí sú členmi nejakej organizácie sa do formálneho dobrovoľníctva v posledných 12 mesiacoch zapojilo až 65,5 %, na druhej strane viac ako 86 % nečlenov je v dobrovoľníctve neaktívnych. Členovia dobrovoľníci sú zároveň vo formálnom dobrovoľníctve aktívni dlhodobejšie v porovnaní s nečlenmi a pravidelnejšie. 54,9% formálnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok sú členmi organizácie, pre ktorú vykonávali dobrovoľnícke aktivity v posledných 12 mesiacoch.

Sociálny profil  dobrovoľníkov a dobrovoľníčok

Sociálny profil slovenských dobrovoľníkov charakterizuje:

  • približne rovnaké zastúpenie mužov a žien v oboch typoch dobrovoľníctva;
  • približne rovnaké zastúpenie jednotlivých vekových skupín, aj keď najnižšiu mieru vykazuje veková kategória 15 až 19 ročných (rozdiel je štatisticky významný len v prípade neformálnej pomoci);
  • úzka súvislosť medzi dobrovoľníctvom a vzdelaním, čím vyššie vzdelanie ľudia majú, tým je ich angažovanosť v dobrovoľníctve vyššia;
  • vyššia miera zapojenia sa do neformálneho dobrovoľníctva u vidieckeho obyvateľstva;
  • súvislosť medzi dobrovoľníctvom a ekonomickou pozíciou, pričom najvyššiu mieru participácie vykazujú študenti vysokých škôl, pracujúci a ľudia na dôchodku, na druhej strane najmenej zapojení sú nezamestnaní a študenti stredných škôl;
  • súvislosť medzi dobrovoľníctvom a výškou príjmu, pričom participácia sa automaticky s príjmom nezvyšuje. Najmenej aktívni z hľadiska príjmových skupín sú ľudia s najnižším príjmom, najvyššiu aktivitu vykazujú ľudia s priemerným príjmom, t.j. od 600 do 900 Eur.
  • vyššia miera zapojenia sa vdovcov a vdov do neformálneho dobrovoľníctva;
  • súvislosť medzi vierovyznaním a neformálnym dobrovoľníctvom, v prospech veriacich;
  • spojenie s členstvom.

Podobne ako zistenia o miere a intenzite dobrovoľníctva aj zistenia týkajúce sa sociálneho profilu poukazujú na to, že pre Slovensko je charakteristický skôr tradičný ako nový štýl dobrovoľníctva.

Nové trendy v oblasti dobrovoľníctva predpokladajú výraznejšie zapojenie najmladšej a najstaršej vekovej kategórie do dobrovoľníctva (v rámci teórie „keď nemám peniaze, darujem čas“). Táto teória sa nám však nepotvrdila nakoľko sme zistili, že práve najmenej zapojenou v oboch typoch dobrovoľníctva (pričom len v prípade neformálnej pomoci sú tieto rozdiely štatisticky významné) je najmladšia veková kategória 15 až 19-ročných. Nízke zapojenie sa najmladšej vekovej kategórie do dobrovoľníctva však môže súvisieť aj s inými skutočnosťami, ako je napríklad chýbajúca výchova k dobrovoľníctvu na základných a stredných školách. Nositeľom nových trendov by mohla byť aj veková kategória 20-29 ročných, ktorá vykazuje vyššie zastúpenie, ale zároveň je v nej zapojených významne viac pravidelných dobrovoľníkov a dobrovoľníčok (až 83,3 % dobrovoľníkov vo vekovej kategórii 20 až 29 ročných pomáha pravidelne). Zároveň sme však nezaznamenali ani výraznejšie zastúpenie najstarších vekových kategórií v dobrovoľníctve.

Nový štýl dobrovoľníctva je spojený skôr s vyšším vzdelaním, ktoré sa spája s procesom modernizácie spoločnosti. Ako však uvádzajú aj Frič a Pospíšilová (2010: 72), problém je v tom, že vyššie vzdelanie je všeobecne stabilným korelátom dobrovoľníctva vo väčšine krajín. Táto skutočnosť sa preukázala aj v našom prípade, kedy najvyššiu mieru zapojenia v oboch typoch dobrovoľníctva vykázali ľudia s vysokoškolským vzdelaním.

Tretí predpoklad súvisiaci s novým štýlom dobrovoľníctva je vo vzťahu k sociálnemu profilu založený na tom, že dobrovoľníctvo sa nespája s vierovyznaním. V prípade angažovanosti vo formálnom dobrovoľníctve v posledných 12 mesiacoch sme medzi veriacimi a neveriacimi respondentmi nezaznamenali štatisticky významné rozdiely. Odlišnosti sme však zistili pri dĺžke angažovanosti (p = 0,033), a to v prospech veriacich. Veriaci ľudia majú tendencie angažovanosť sa v dobrovoľníctve dlhodobejšie ako ľudia bez vyznania. Zároveň sa veriaci ľudia vyznačujú význame vyššou aktivitou v neformálnej dobrovoľníckej pomoci (p = 0,02),  ktorá je skôr nositeľom tradičného štýlu dobrovoľníctva.

Záver

Štýl dobrovoľníckej participácie na Slovensku je typický pre tradičný vzorec dobrovoľníctva. Charakterizuje ho vyššia miera participácie ľudí v neformálnych ako vo formálnych dobrovoľníckych aktivitách, pravidelnosť a stabilita dobrovoľníckych aktivít a spojenie formálneho dobrovoľníctva s konkrétnou organizáciou a členstvom v nej. Sociálny profil slovenských dobrovoľníkov tiež poukazuje na to, že nové trendy sa v dobrovoľníckej participácii na Slovensku odrážajú len postupne.

Ostatné dimenzie dobrovoľníckej angažovanosti, ktoré sme vo výskume sledovali, ale v príspevku nie sú zahnuté, však hovoria aj o nástupe nových trendov identifikovaných v zahraničí. Je zrejmé, že tradičný a nový štýl dobrovoľníctva je potrebné vnímať skôr ako kontinuum, pričom v obraze dobrovoľníctva v danej krajine môžeme identifikovať prvky z oboch vzorcov.

Nové trendy v oblasti dobrovoľníctva sú dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje a bude ovplyvňovať podobu dobrovoľníctva v najbližších rokoch a na ktorý je potrebné reagovať nielen pri kreovaní prostredia podporujúceho infraštruktúru a rozvoj dobrovoľníctva, ale aj pri praktickej práci s dobrovoľníkmi a dobrovoľníčkami, t.j. v celom procese manažmentu dobrovoľníctva.

Alžbeta Brozmanová Gregorová

PhDr. Alžbeta Brozmanová Gregorová PhD. pôsobí ako vysokoškolská učiteľka na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a ako štatutárna zástupkyňa a koordinátorka občianskeho združenia Centrum dobrovoľníctva. Vo vedecko-výskumnej a publikačnej činnosti sa venuje najmä problematike dobrovoľníctva, mimovládnych organizácií a sociálnej práci s rodinou. V praxi pôsobí aj ako lektorka a konzultantka v oblasti manažmentu dobrovoľníkov a ako akreditovaná supervízorka.

Literatúra

Evans, E. – Saxton, J.: The 21st Century volunteer. Report on the changing face of volunteering in the 21st Century. London: 2005.

FRIČ. P. – POSPÍŠILOVÁ, T. a ko.: Vzorce a hodnoty dobrovolnictví v české společnosti na začátku 21. století. Praha: AGNES, 2010.  ISBN 978-80-903696-8-9

Volunteering in the European Union. Educational, Audiovisual & Culture Executive Agency (EAC-EA) Directorate General Education and Culture (DG EAC) Final Report submitted by GHK, 17 February 2010.

Poznámky

1 Koordinátorkou výskumu bola autorka príspevku Alžbeta Brozmanová Gregorová. Riešiteľský tím spájal odborníčky z praxe a akademickej pôdy v zložení Tatiana Matualyová, Alžbeta Mračková, Lenka Vavrinčíková, Jana Vlašičová, Samuel Koróny. Stručný prehľad výsledkov výskumu poskytuje publikácia:  BROZMANOVÁ GREGOROVÁ, A., MATUALYOVÁ, T., MRAČKOVÁ, A., VAVRINČÍKOVÁ, L., VLASIČOVÁ, J.: Dobrovoľníctvo – keď pomoc baví a zábava pomáha. Bratislava: ŠEVT, a.s. pre Úrad vlády Slovenskej republiky, 2011.