Charakteristika a filozofia supervízie
Slovo supervízia má svoj pôvod v latinčine supervidere a voľne sa prekladá ako „vidieť nad“ alebo „ hľadieť cez“. Na našom území je prevzaté z anglického slova „supervision“ a znamená riadenie, dohľad, kontrolu alebo dozor nad niekým (Schavel, 2004). Aj anglické slovo „supervisor“ sa prekladá doslovne ako dozorca, kontrolór, vedúci, starosta a pod.
Najčastejšie sa tento pojem využíval v psychoterapii a zriedkavo aj v iných pomáhajúcich profesiách. V súčasnosti sa supervízia využíva v rôznych podnikateľských a mimovládnych organizáciách, ale i v cirkvách, kde majú svojich externých a interných supervízorov a zabezpečujú prevažne kontrolu kvality.
Charakteristika pojmu supervízia je vo viacerých publikáciách podobná, rozlišuje sa len menšími rozdielmi. Rôzne definície však poskytujú celkovo širší a prehľadnejší obraz o charakteristike tohto pojmu. „Supervízia je odborná činnosť, pri ktorej supervízor podporuje, vedie a posilňuje jednotlivca alebo k tomu, aby dosiahli určité organizačné, profesionálne a osobné ciele“ (Havrdová, Hájny, 2008, s.40). Táto definícia vo všeobecnosti pomenováva úlohy supervízie. Druhá definícia je konkrétnejšia vo vzťahu k profesionálnej činnosti a hovorí že, „supervízia je metóda kontinuálneho zvyšovania kompetencií, ktorá vedie k samostatnému vykonávaniu profesie, chráni klienta pred nekompetentnými intervenciami a súčasne chráni status profesie alebo profesijnej skupiny“ (Mydlíková, Gabura 2002, s.57). Supervíziu môžeme teda označiť ako druh poradenstva, v ktorom vedenie a učenie prebieha naraz. Supervidovaný hľadá vlastné riešenie problému pod odborným vedením supervízora (Vavrečková, 2004). Základná supervízna situácia vyzerá nasledovne: Jeden človek (supervizant – dobrovoľník, supervidovaný) prináša druhému človeku (supervízorovi) príbeh, obraz, pocity týkajúce sa tretieho človeka a podáva subjektívne správy o niektorých aspektoch svojej práce (Matoušek, 2003).
Zo všetkého čo bolo uvedené nám teda vyplýva, že akousi filozofiou v supervízii nie je terapia osobnosti supervizanta, ale terapia jeho práce, správania sa a činností, ktoré súvisia s vykonávaním jeho profesie alebo v prípade dobrovoľníkov dobrovoľníctva. Ide o vypovedanie postupov, pocitov, prínosoch či už negatívnych, alebo pozitívnych z vykonanej činnosti. Supervízia by sa teda mala spravidla končiť tam, kde začína terapia.
Supervízia má svoje formy a typy, ktoré rozlišujeme na základe viacerých aspektov. Z aspektu vzťahu medzi supervízorom a supervizantom rozoznávame vertikálnu (nadriadený a podriadený vzťah), kolegiálnu (rovnocenný vzťah) a horizontálnu supervíziu (súvisí s celoživotným vzdelávaním sa). Podľa toho, akou časťou činnosti sa supervízia zaoberá, hovoríme o supervízii incidentu, supervízii jednej konzultácie alebo supervízii celého prípadu (Oláh, 2005). Podľa počtu supervidovaných rozlišujeme nasledovné typy supervízie:
- Individuálna supervízia. Jej výhody spočívajú v individuálnom prístupe, väčšej otvorenosti, možnosti osobného vzťahu. Nevýhodami sú náročnosť na čas a peniaze, naviazanosť na supervízora, menej vstupov a reflexií.
- Skupinová supervízia. Výhody sa vzťahujú k nasledujúcim skutočnostiam: menšia závislosť na supervízorovi, viac vstupov a vyjadrení od iných účastníkov supervízie. Nevýhody sa týkajú menšieho priestoru pre supervidovaného a fungovania skupinovej dynamiky, ktorej je potrebné venovať osobitú pozornosť (Matoušek, 2003).
„Supervízor v rámci supervízie zabezpečuje učenie prostredníctvom skúseností, pomáha pri emocionálnej ventilácii, minimalizovaní neistôt, prevencii syndrómu vyhorenia“ (Gabura, Mydlíkova, 2004, s.61). V supervízor napĺňa určité role, ktorými sú:
- poradca poskytujúci podporu,
- pedagóg pomáhajúci supervidovanému učiť rozvíjať sa,
- manažér so zodpovednosťou tak za činnosť supervidovaného, ako aj voči klientovi
- konzultant so zodpovednosťou voči organizácii, ktorá za supervíziu platí.
Supervízor musí vedieť kombinovať a primerane spájať tieto funkcie a v rámci nich flexibilne využívať rôzne techniky.
Dobrovoľníctvo a supervízia
Dobrovoľníctvo nie je v spoločnosti niečo nové. V každom období jej života, v každej kultúre boli ľudia, ktorí dobrovoľne pomáhali. Vždy bolo treba pomôcť chorým, chudobným, ale i tým, ktorých postihli nejaké živelné katastrofy. „Je to forma pomoci človeka človeku“, ako uviedol Jiří Tošner vo svojej publikácii. Dobrovoľníctvo sa vyznačuje spontánnosťou, nenútenosťou, samozrejmosťou a nečakaním nejakej hmotnej odmeny za vykonanú prácu. Dobrovoľníctvo je veľkým prínosom pre najrôznejšie oblasti spoločnosti, pre rôzne typy sociálnych, zdravotníckych, školských, výchovných a iných organizácií, ale aj rozličné cieľové skupiny ľudí.
Dobrovoľníctvo je však aj napriek svojej miere dobrovoľnosti predsa len často organizované. Mnohé organizácie, ktoré s dobrovoľníkmi pracujú dlhodobejšie, majú v súčasnosti vytvorené a prepracované systémy práce od ich náboru, výberu, výcviku, vedenia, oceňovania až po supervíziu. Dobrovoľníctvo začína byť prvkom v systéme manažmentu organizácií. Pre prácu s dobrovoľníkmi v rámci organizácie je kľúčovou postavou koordinátor dobrovoľníkov (www.dobrovolnictvo.sk). Úlohou koordinátora nie je len zodpovednosť za koordinovanie dobrovoľníkov a dobrovoľníckych aktivít, ale aj za jednotlivé činnosti manažmentu dobrovoľníkov. Jednou z možností udržateľnosti dobrovoľníctva v rámci organizácie a súčasťou jeho manažmentu je supervízia.
Človek, či už je dobrovoľník alebo profesionál, je prirodzenou bytosťou, ktorá koná a myslí slobodne na základe svojich rozhodnutí. Človek však nie je robotom, ktorý vždy presne reaguje, zaujíma vždy správny postoj a i. Dobrovoľník, ktorý v rámci zaškolenia získal profesionálne kompetencie, nemusí vždy reagovať na novovzniknuté problémové situácie adekvátnym spôsobom. Preto počas dobrovoľníckej činnosti môže dôjsť k rôznym situáciám, a to od radosti z dobrého výsledku až k zúfalstvu či strate motivácie. „Supervízia v dobrovoľníckej organizácii či dobrovoľníckom programe sleduje tie isté ciele ako v iných odboroch. Má totiž stále tú istú úlohu, ktorou je skvalitňovanie práce, predchádzanie chybám, prínos alternatívnych postupov a iné.“ (Rusnáková, Bajer, 2007, s.21)
Supervízia dobrovoľníkov má najbližšie k supervízii pomáhajúcich profesií. Je to možnosť otvorene sa zveriť so svojimi pochybnosťami a omylmi, bez obavy a výčitiek. Supervízia dobrovoľníkov umožňuje dobrovoľníkom konzultovať svoje postoje a pocity súvisiace s dobrovoľníckou činnosťou. (Rusnáková, Bajer 2007)
Význam a prínosy supervízie v dobrovoľníckych programoch
Supervízia dobrovoľníkov sa stáva jedným z predpokladov efektívneho a úspešného dobrovoľníckeho programu najmä v situáciách, kde sa dobrovoľník dostáva priamo do kontaktu s klientom. Na základe zrealizovaného výskumu „Význam supervízie v dobrovoľníckom programe Opri sa o mňa z pohľadu dobrovoľníkov“ (2009) môžem potvrdiť dôležitosť významu supervízie nielen z pohľadu teoretikov, ale aj samotných dobrovoľníkov1.
Supervízia môže byť realizovaná ako forma klubových stretnutí, kde sa dobrovoľníci cítia príjemne a prirodzene. Aj v dobrovoľníckom programe Opri sa o mňa prebieha supervízia dobrovoľníkov formou skupinových stretnutí. Podľa vyjadrení dobrovoľníkov v realizovanom výskume sa najdôležitejším podporným faktorom pre účasť na supervízii stala práve možnosť „priateľského stretávania sa s inými dobrovoľníkmi“, ďalším podporujúcim faktorom je, že dobrovoľníci pociťujú „vedomie podpory“, majú priestor pre „ventiláciu problémov“ a taktiež môžu „získať nové zážitky a skúsenosti“. Tieto faktory sa spájajú s významom supervízie: „niekedy nestačí ľudí len vzdelávať. K tomu aby sme stretávali v organizáciách ľudí nielen kompetentných, ale aj motivovaných a spokojných, potrebujeme pracovať aj s ich emóciami, presvedčeniami, očakávaniami, hodnotami, motívmi a postojmi“ (Hambánek, 2009). Skupinové supervízne stretnutia programu Opri sa o mňa vytvárajú bezpečné a tvorivé prostredie. A taktiež prostredie pre sociálne učenie a zisk nových skúseností. Význam supervízie spočíva v tom, že „supervízia je celoživotná forma učenia sa, zameraná na rozvoj profesionálnych schopností a kompetencií supervidovaných, pri ktorej je kladený dôraz na aktiváciu ich vlastného potenciálu“ (Matoušek, 2003). Vo vzájomnej práci supervízora a supervidovaného ide o spoločné hľadanie riešení v atmosfére dôvery, o rozvoj sebareflexie vedúcej k pochopeniu doposiaľ neuvedomených súvislostí, vzťahov, pocitov a ich odrazov v pracovnej činnosti.
Význam supervízie z pohľadu dobrovoľníkov je vnímaný aj cez prínosy a nefinančné benefity, ktoré supervízia poskytuje. Prínos dobre cielenej supervízie rozoznávame hneď v niekoľkých oblastiach (Mračková, 2009):
- vyjasnenie poslania dobrovoľníka a celého dobrovoľníckeho programu,
- prevencia syndrómu vyhorenia dobrovoľníkov a pracovníkov,
- prevencia zahltenosti a prepracovania,
- účinné zvládnutie pocitov bezmocnosti a viny,
- účinné zaobchádzanie s vlastnými zdrojmi.
V realizovanom výskume viac ako polovica dobrovoľníkov uviedla, že supervízia je pre nich „prínosná vo viacerých oblastiach“, uviedli aj konkrétne príklady. Najvýznamnejším prínosom je „zmena myslenia a hodnôt“. Aj podľa V. Hambálka (2009) patrí medzi základné prínosy supervízie pomoc pri uvedomovaní a zmene postojov a hodnôt supervidovaných. Ďalším významným prínosom je „spoločenstvo nových priateliek“. V dnešnej uponáhľanej dobe je priateľstvo veľmi hodnotné. Byť obklopený spoločenstvom ľudí, s ktorými si rozumieme nám často krát poskytuje aj možnosť odreagovania sa. Prínosy „nový pohľad“ a „skúsenosti a vedomosti“ súvisia s technikami a aktivitami realizovanými na skupinových supervíznych stretnutiach. Dobrovoľníci sa majú možnosť na týchto stretnutiach vyjadriť k riešenej situácii a zároveň si vypočuť ďalšie nápady a návrhy od ostatných. Tým vlastne dochádza k vzájomnej interakcii a sociálnemu učeniu sa medzi sebou navzájom. Okrem toho majú tiež možnosť zdieľať skúsenosti, ktoré prežili počas stretnutí s deťmi. Ďalšie prínosy ovplyvňujú nielen spôsob života dobrovoľníkov, ale aj celkovo životný štýl. Ich prehľad je uvedený v nasledujúcej tabuľke:
Prínosy supervízie z pohľadu dobrovoľníkov
Podľa klasického rozdelenia A. Kadushina z roku 1976 má každá supervízia tri základné funkcie: administratívnu, vzdelávaciu, podpornú. (Oláh, 2005) Každá z nich je v každej supervízii rôzne zastúpená, vzájomne sa doplňujú a tvoria oblasti prínosov pre samotných dobrovoľníkov.
- administratívna funkcia – supervízia ju plní najmä vtedy, ak je supervízia spojená s priamou zodpovednosťou za kvalitu práce. Prvoradou úlohou supervízora je vždy kontrola kvality práce a až potom nastupujú ďalšie zložky supervízie. Pomocou spätnej väzby pracovník dostáva informácie, či je jeho práca dobrá a dostačujúca. Táto funkcia vedie k zlepšeniu riadenia organizácie, tímov, ktoré sa na dobrovoľníckych programoch zúčastňujú.
- vzdelávacia funkcia – v určitej miere je vzdelávanie prítomné v každej supervízii. Účelom tejto funkcie je zlepšiť odbornú kompetenciu dobrovoľníka pri práci s klientom. Aj napriek tomu, že dobrovoľníci počas zaškolení získajú určité vedomosti, ktoré sú dôležité, supervízia môže rozširovať ich rozsah.
- podporná funkcia – dôležitým aspektom podpory je, že supervízor oceňuje hodnotu práce svojho supervizanta, vie reálne a pravdivo vidieť a posúdiť, čo je v nej cenné a zmysluplné a dodáva mu nádej a sebadôveru. Účelom podpory je povzbudenie k prekonaniu prekážok, budovanie dobrého vzťahu a atmosféry, posilnenie supervizanta.
Vyjasnením rôznych situácii môže dôjsť ku skvalitneniu činnosti dobrovoľníka, k podpore jeho motivácie vykonávať túto činnosť, k získaniu nových skúseností a zručností. Ak sa s dobrovoľníkom pracuje efektívne a pravidelne, môžeme predísť rôznym vyššie uvedeným negatívnym situáciám. Človek v rámci socializácie získava určité vedomosti, schopnosti, ale i zručnosti či postoje. Aj dobrovoľníci z programu Opri sa o mňa ich získali a stále získavajú, a využívajú ich ďalej. Až 45 percent dobrovoľníkov programu Opri sa o mňa je zapojených aj do iných dobrovoľníckych aktivít, preto nás neprekvapilo, že získané vedomosti, poznatky a skúsenosti využívajú aj „v ďalších dobrovoľníckych aktivitách“. Oblasťou, v ktorej najčastejšie a najviac využívajú získané vedomosti a skúsenosti zo supervízie, je ich vlastný život. Pri opisovaní tejto oblasti vyjadrovali ako dané vedomosti a skúsenosti využívajú pri komunikácii, riešení problémov, trávení času so svojimi rodinnými príslušníkmi, či partnermi.
Na základe vyššie uvedeného môžeme teda zhodnotiť, že význam supervízie spočíva taktiež v jej praktickej využiteľnosti pre ďalšie oblasti života dobrovoľníkov. Dobrovoľníci z programu Opri sa o mňa považujú supervíziu za dôležitú súčasť tohto programu. Skupinové stretnutia pre nich v podstate znamenajú prostredie a priestor, kde môžu zdieľať to, čo práve prežívajú v súvislosti so svojím kamarátom alebo kamarátkou z programu. K významu tejto dôležitosti sa vyjadrujú aj vyššie uvedení teoretici.
Keď sa nižší človek postaví na stoličku uvidí to, čo predtým nevidel. Supervízia ponúka stoličku pre ľudí každej výšky, stačí ju len chcieť prijať a prijať. Život je o „societe“, spoločnosti a teda ľuďoch. Ľudia si tvoria svet a jeho ideológiu, oni si vytvárajú ľudské zákony, a tým sa môžu vzájomne ovplyvňovať. Supervízia vznikla tiež vďaka ľuďom a to už dávno predtým ako ju vedeli pomenovať, vznikla lebo ju potrebovali a pretože jej existencia má význam.
Jana Šolcová
Mgr. Jana Šolcová je interná doktorandka Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku v odbore sociálna práca. Členka a dobrovoľníčka v organizáciách Klub Pathfinder- Prieskumník, Adra, Centrum dobrovoľníctva v Banskej Bystrici, programu Opri sa o mňa, v procese tvorby Komunitného plánu mesta Ružomberok a i. Vo svojej práci sa zameriava na dobrovoľníctvo, prácu s deťmi a mládežou, neformálne vzdelávanie dobrovoľníkov a výskumné projekty v rámci tejto tematiky.
Literatúra
CENTRUM DOBROVOĽNÍCTVA Informačná brožúra o programe OPRI SA O MŇA. Banská Bystrica, 2007.
GABURA, J. – MYDLÍKOVÁ, E. Vedenie sociálneho prípadu. Bratislava, 2004.
HAMBÁNEK, V. Koučing a supervízia, podobnosti a rozdiely. [online]. [cit.2011-02-15] . Dostupné na internete: http://www.coaching.org/.
HAVRDOVÁ, Z. – HAJNÝ, M. Praktická supervize. Praha, 2008.
MATOUŠEK, O. Metódy řízení socíální práce. Praha, 2003.
MRÁČKOVÁ, A. Aktuálne výzvy pre dobrovoľníctvo na Slovensku. In Viera a život. Roč. XVII, 2007, č. 5, s. 88.
OLÁH, M. Supervízia v sociálnej práci. Prešov, 2005.
RUSNÁKOVÁ, M. – BAJER, P. Rola supervízora odbornej praxe sa často prekrýva s rolou manažéra odbornej praxe. In Sociální práce / Sociálna práca. Roč. XI, 2007, č. 4, s. 21–22.
TOŠNER, J. Dobrovoľníci a metodiky práce s nimi. Praha, 2002.
Internetové zdroje
www.dobrovolnictvo.sk
www.coaching.org
www.supervizia.yw.sk
Poznámky
1 Program Opri sa o mňa je individuálny dobrovoľnícky program, ktorý realizuje občianske združenie Centrum dobrovoľníctva v Banskej Bystrici. Podstatou programu je kamarátsky vzťah medzi dospelým dobrovoľníkom a dieťaťom. Program je slovenským variantom programu Big Brothers Big Sisters, ktorý pôvodne vznikol v Amerike a v rôznych variantoch funguje v mnohých krajinách po celom svete. Ich hlavnou myšlienkou je, že prítomnosť dospelého kamaráta (nie člena rodiny), a jeho dôsledná práca môže mať pozitívny vplyv na sociálny, citový a morálny vývoj dieťaťa. Pre dieťa je dobrovoľník človekom, ktorý mu rozumie, berie ho také, aké je a správa sa k nemu rovnocenne ako priateľ alebo partner. Pred účasťou v programe prechádzajú dobrovoľníci a dobrovoľníčky výcvikom a počas účasti v programe im je poskytovaná odborná podpora a vedenie. Priebežná a systematická supervízia je veľmi dôležitou podmienkou pre participáciu na programe Opri sa o mňa.