Problematika právnej úpravy dobrovoľníctva sa v diskusiách medzi mimovládnymi organizáciami objavuje takmer desiatku rokov. Právna úprava dobrovoľníctva mala byť súčasťou tzv. Zákonníka neziskového práva, ktorý však vyvolal ostrú kritiku zo strany mimovládnych organizácií, a tak boli práce na zákonníku v roku 2002 úplne zastavené. Od roku 2007 začali dobrovoľnícke organizácie opätovne viesť diskusie o právnej úprave dobrovoľníctva. V januári 2008 zorganizovala Nadácia Otvorenej spoločnosti v spolupráci s C.A.R.D.O. a 1.SNSC medzinárodný seminár o legislatíve dobrovoľníctva v krajinách strednej a východnej Európy, na ktorom sa zúčastnili experti a expertky z deviatich krajín. Seminár rozpútal ďalšie stretnutia k právnej úprave dobrovoľníctva. Na prelome rokov 2008-2009 tím právnikov 1.SNSC spolu so zástupcami/kyňami dobrovoľníckych organizácií pripravil prvý legislatívny návrh právnej úpravy dobrovoľníctva.
V januári 2008 Nadácia otvorenej spoločnosti NOS-OSF v spolupráci s PDCS, 1.SNSC a C.A.R.D.O. zorganizovala v Bratislave medzinárodný seminár s názvom Legislatívna úprava dobrovoľníctva v zahraničí. Tento seminár priniesol inšpiratívne skúsenosti zahraničných dobrovoľníckych organizácií so zákonmi o dobrovoľníctve, a tak pozitívne ovplyvnil účastníkov zo Slovenska, aby sa tejto téme začali venovať. Odvtedy sa začali viesť diskusie na tému vytvorenia legislatívy či už samostatného zákona alebo úpravy súčasného legislatívneho rámca v oblasti dobrovoľníctva. V júni 2008 sa v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach uskutočnili tri skupinové regionálne stretnutia zamerané na vytýčenie základných problémov dobrovoľníckych organizácií, ktoré by potenciálna legislatívna úprava mohla vyriešiť. Podľa záverov z diskusných stretnutí legislatívna úprava by mala:
- napomôcť propagácii dobrovoľníctva, teda k zvýšeniu prestíže a verejnému uznaniu dobrovoľníctva na Slovensku,
- zabezpečiť definíciu dobrovoľníka, resp. dobrovoľníckej služby,
- vymedziť práva a povinnosti dobrovoľníka, organizácie, prípadne tretej strany,
- zohľadniť ekonomické aspekty práce s dobrovoľníkmi – úhrady nákladov počas dobrovoľníckej činnosti (poistenie, cestovné, strava),
- zabezpečiť podporu zo strany štátu: zarátanie času výkonu dobrovoľníckej služby do odpracovaných rokov na účely dôchodkového zabezpečenia a dotácie pre dobrovoľnícke organizácie.
Keďže rok 2011 bol vyhlásený Radou Európy za Európsky rok dobrovoľníctva, rok 2010 sa niesol v znamení príprav tohto roku, rešpektujúc priority a potreby, ktoré formulovala Rada Európy na základe požiadaviek dobrovoľníckych centier a organizácií v Európe. Na Slovensku tlak organizácií na Národný koordinačný orgán, IUVENTU, smeroval k výskumu v oblasti dobrovoľníctva a ku kampani zameranej na zapojenie čo najväčšieho počtu ľudí do dobrovoľníctva. Prioritou na celoslovenskej úrovni sa stal aj zákon o dobrovoľníctve.
Pred voľbami v júni 2010 C.A.R.D.O. požiadalo všetky politické strany o vyjadrenie sa k podpore rozvoja dobrovoľníctva na Slovensku, medzi iným aj k tvorbe zákona. Vďaka podpore poslankyne KDH Jany Žitňanskej vláda Ivety Radičovej zákon o dobrovoľníctve zaradila so svojho programového vyhlásenia. Gestorom zákona o dobrovoľníctve sa stalo Ministerstvo vnútra SR. Minister vnútra, Daniel Lipšič pozval v októbri 2010 C.A.R.D.O. a ďalších predstaviteľov dobrovoľníckych organizácií na stretnutie k otázke vytvorenia zákona o dobrovoľníctve, na ktorom sa zároveň vytvorila pracovná skupina k tomuto zákonu. Na stretnutí odznelo, že zákon o dobrovoľníctve môže byť schválený len s podmienkou, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, čím sa predstavy iniciátorov zákona výrazne oklieštili.
C.A.R.D.O. do pracovnej skupiny prizvalo ďalších členov a poradcov z rozvojových, environmentálnych a sociálnych organizácií. Základné požiadavky predstavilo C.A.R.D.O. v dokumente s názvom „Zákon o dobrovoľníctve na Slovensku, Základné tézy zo strany MNO“ a v legislatívnom návrhu, ktoré pripravilo 1.SNSC ešte v roku 2009. Pracovná skupina sa stretla po prvý raz 22. októbra 2010, kde sa predniesli požiadavky dobrovoľníckych organizácií. Ministerstvo vnútra si dalo za cieľ uviesť do platnosti zákon o dobrovoľníctve do konca roka 2011, teda pri príležitosti Európskeho roka dobrovoľníctva.
Dobrovoľnícke organizácie od predloženého návrhu zákona očakávali najmä zadefinovanie a úpravu právneho postavenia dobrovoľníka. Organizácie čelili nasledujúcim hlavným problémom vyplývajúcim z chýbajúcej legislatívy:
- absencia definície dobrovoľníctva – dobrovoľníci sú považovaní za čiernu pracovnú silu,
- náklady na dobrovoľníkov nie sú chápané ako uznávané náklady,
- chýbajúca právna ochrana zúčastnených strán (dobrovoľník, organizácia, klient – prijímateľ).
Pracovná skupina pracovala na návrhu do marca 2011. Pred medzirezortným pripomienkovaním umožnil minister vnútra verejnú diskusiu, ktorej závery uplatnil splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní v máji 2011. Zákon sa so všetkými akceptovanými pripomienkami čítal v parlamente na jeseň 2011. NRSR návrh zákon schválila 21.10.2011. Do platnosti vstúpil 1.decembra 2011.
Vďaka niekoľkoročným diskusiám sa podarilo vytvoriť návrh zákona tak, aby sa zameriaval na práva dobrovoľníkov a organizácií, menej na ich povinnosti. Jednou zo základných premís expertov z neziskového sektora bolo postaviť zákon tak, aby podporoval, a nie obmedzoval dobrovoľnícku činnosť. Spektrum dobrovoľníckych činností je však veľmi široké, mnohé z nich sú veľmi spontánne, čo znamená, že sú postavené na rýchlej reakcii na potrebu v spoločnosti (napr. pri povodniach, prírodných katastrofách a pod., pri ktorých nie je čas na plnenie administratívnych podmienok), iné sú organizované a precízne plánované. Preto bolo náročné dodržať pri komunikácii s ministerstvami podmienku neobmedzujúcej a byrokraticky nezaťažujúcej právnej úpravy, zároveň však dosiahnuť aj to, aby pokrývala všetky aspekty dobrovoľníctva. Diskusia v rámci tretieho sektora sa počas prípravy zákona týkala niekoľkých oblastí. Polemizovalo sa o rozdiele medzi dobrovoľníckymi aktivitami a povinnosťami členov organizácií, o možnosti úrazového poistenia a poistenia zodpovednosti za škodu, o nutnosti existencie písomnej zmluvy a o veku dobrovoľníkov.
Zákon o dobrovoľníctve bude uvedený na stránke www.dobrovolnictvo.sk v sekcii legislatíva. Tu opíšeme len základné pojmy, výhody, ktoré prináša a otázky, ktoré nerieši. Zákon zavádza pojem dobrovoľníckej činnosti. Definuje vysielajúcu organizáciu, prijímateľa, prostredníctvom zmluvy upravuje právne postavenie vysielajúcej organizácie a prijímateľa a ich povinnosti a odporúčania vo vzťahu k dobrovoľníkovi. Uhrádzanie nákladov dobrovoľníkov uvádza zákon napríklad ako odporúčania, resp. práva dobrovoľníka, ako povinnosti uvádza zase opatrenia vedúce k ochrane a bezpečnosti dobrovoľníka. Zákon umožňuje pri dlhodobej dobrovoľníckej činnosti zarátanie času, ktorí dobrovoľníci venujú dobrovoľníctvu, do odpracovaného času za účelom dôchodkového zabezpečenia. Čo je dôležité pre slovenské občianske združenia fungujúce na členskom princípe, zákon nerozlišuje dobrovoľníkov členov od dobrovoľníkov nečlenov.
Zákon prináša v prospech dobrovoľníckych organizácií možnosť využiť príjem z asignovanej 2%-tnej dane aj na náklady v rámci dobrovoľníckej činnosti, konkrétne na organizovanie dobrovoľníckej činnosti. Ďalej upravuje zákon o dani z príjmov tak, že umožňuje dobrovoľníkom, ktorí vykonávali dobrovoľnícku činnosť minimálne 40 hodín, asignovať 3% dane z príjmu. Obce môžu poskytnúť daňovú výhodu dobrovoľníkov, resp. zníženie alebo oslobodenie od dane či poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v prípade, že dobrovoľníci vykonávajú činnosť v prospech obce. Zákon upravuje aj zákonník práce, umožňuje dohodu medzi zamestnávateľom a zamestnancom na uvoľnenie zamestnanca z práce bez náhrady mzdy za účelom vykonávania dobrovoľníckej činnosti.
Nedostatkom súčasného návrhu zákona je, a to aj v porovnaní s inými zákonmi v Európe, že zákon nevytvorí rámec priamej finančnej podpory dobrovoľníctva. Dobrovoľnícke centrá a dobrovoľnícke organizácie na Slovensku nemajú vytvorené finančné podmienky pre výkon aktivít, ktoré by mali spĺňať. Preto jedným zo základných výstupov Európskeho roka 2011 budú výsledky reprezentatívneho výskumu o dobrovoľníctve a odporúčania pre vládu, resp. návrh Národnej stratégie podpory dobrovoľníctva na Slovensku. Zámerom dobrovoľníckych centier je vytvoriť kvalitnú infraštruktúru dobrovoľníctva na Slovensku – stabilné a udržateľné dobrovoľnícke centrá, ktorých ciele a úlohy budú definované v spomenutom dokumente. Dobrovoľnícke centrá na Slovensku sa od roku 2010 stretávajú a vedú spoločné celoslovenské a regionálne aktivity. Ich sieťovanie vyústilo v tomto roku do vybudovania Platformy dobrovoľníckych centier a organizácii. Jej cieľom je budovať priaznivé sociálne a ekonomické podmienky pre rozvoj dobrovoľníctva na Slovensku.
Alžbeta Mračková