Združenie Laura sa venuje práci s rómskymi deťmi v osade Plaveckého Štvrtku od roku 2009. O tom, ako sa jej pracovalo s rómskymi dievčatami, napísala dobrovoľníčka Zuzana Balážová.
Plavecké prekvapenie
O rómskej osade v Plaveckom Štvrtku som počula už pred tým, než som tam prvýkrát prišla. Viac negatívne ako pozitívne. Vraj sú deti drzé a omnoho horšie ako na Luniku IX (kde som tiež bola ako dobrovoľníčka). Hoci som teda s týmito strašidelnými predstavami prichádzala, odchádzala som s úsmevom a príjemne prekvapená. Deti očividne robia kopec pokrokov a moja malá misia bola opäť plná lásky.
Hrubé nervy
Po dievčenskom dennom tábore v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku som bola prizvaná, aby som šla aj na chatovačku pre dievčatá. Išlo 12 dievčat plných očakávania a radosti z výletu. Tam, kde by sa iné dievčatá sťažovali na staré postele, či sprchu, Rómky sa tešili a boli vďačné za tieto možnosti. Za tie 4 dni nám občas narobili aj „hrubé nervy“, ako ony hovoria, keď nevládali ísť do kopca alebo sa pohádali pri hre. Ale aj príjemne prekvapili, keď počúvali príbeh sv. Márie Goretti, spievali si Čanakyho „Jedine s Láskou“ a postupne objavovali, čo to znamená čistota, láska a čo nenávisť. Téma tábora – láska, sa niesla všetkými dňami, či už večernými rozhovormi, alebo pripraveným programom. Na konci dostalo každé z dievčat jednu vlastnosť z hymnu na lásku z listu Korinťanom.
Bezradnosť? Flexibilne!
Boli situácie, kde som čakala, že nebude problém. A práve tie boli pre mňa ťažké a ostala som bezradná. Naučila som sa, že pri rómskych deťoch treba byť flexibilnejšou a netreba si nič robiť z náhlych zmien programu. Naopak –bála som sa ako budú“ vyvádzať“ na prehliadke v Smolenickom zámku, či v jaskyni Driny. Tam príjemne prekvapili. Dievčatá si z chatovačky odniesli kopu zážitkov. A ja tiež.
A čo je najdôležitejšie?
Viac krát sa ma ľudia, napríklad aj moji spolužiaci a kolegovia zo sociálnej práce, pýtali na tipy a triky ako pracovať s Rómami. Z toho, ako som sa viackrát cítila bezradná, si vôbec nepripadám hodná odpovedať im. Viem, že aj škola ma isté veci naučila. Napríklad, že udržiavať hranice a pravidlá je dôležité. Ale za najdôležitejšie pokladám mať ich rada. Oni – emocionálne stvorenia, to hneď vycítia. Boli situácie, keď som im niečo zakázala. Vtedy na mňa nakričali, že ich nenávidím. Po mojom vysvetlení, že im to nechcem dovoliť preto, že ich mám rada, sa upokojili. Myslím si, že preto, lebo tú lásku jednoducho cítia.
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Tento článok reprezentuje výlučne názor autorky a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.
