Úvod
Zážitková pedagogika je pedagogický smer, ktorý využíva zážitok ako prostriedok výchovy a vzdelávania. Zážitok vzniká pri aktivite, ako skúsenosť, ktorá sa dobre uchováva v pamäti, pretože pri jej prežívaní sa na spracovaní vnemov podieľajú takmer všetky zmysly. Cieľom výchovy zážitkom je získať trvalejšiu podobu prežitej udalosti. Jej výsledky je možné potom uplatniť v iných situáciách. Takúto formu prežitej udalosti môžeme nazvať skúsenosťou (Jirásek, 2004, s. 13 – 15).

Na akých predpokladoch stojí výchovný program, ktorý využíva zážitok ako prostriedok výchovy (integrálneho rastu osobnosti vychovávaného)?

Tento článok je priblížením  teórie zážitkového výchovného programu a zároveň predstavením dvoch publikácií (zvlášť pre dievčatá a zvlášť pre chlapcov), kde sa táto teória spolu s jej konkretizáciou spracovala.  Ide o projekt z dielne DOMKA – združenie saleziánskej mládeže, ktorý bol nazvaný Cesty zrenia. Program Cesty zrenia vychádza z mnohoročnej skúsenosti práce s deťmi a mládežou vo voľnom čase, v prostredí mládežníckych centier a tzv. oratórií rehole saleziánov1 (tzv. saleziánske prostredie).

Práca s deťmi a mládežou v tomto prostredí prebieha v 5 až 15 členných skupinách vrstovníkov, ktoré sú sprevádzané animátorom2 alebo dvojicou animátorov. Pravidelne sa  týždenne stretávajú na tzv. »stretkách«3, ktoré sú základným prvkom edukačného pôsobenia, ďalej na výletoch, nocovačkách, táboroch, a pod. Animátor je v saleziánskom prostredí kľúčovou postavou. Stávajú sa ním mladí ľudia (od 15. roku života nahor), ktorí v saleziánskom prostredí vyrastali. Program Cesty zrenia (ďalej CZ) je edukačný nástroj určený práve animátorom.

Teoretické východiská edukačného programu Cesty zrenia
„Edukácia je komplexný, cieľavedomý, zámerný proces smerujúci k formovaniu a rozvoju osobnosti“  (Kratochvílová, 2010, s. 15). Autori CZ sú presvedčení, že kvalita edukačného procesu sa dosahuje edukačnými prostriedkami, ktoré adresát zažíva, poznáva, zvnútorňuje ako také, ktoré posilňujú jeho autonómiu (vnímanie seba ako pôvod a zdroj konania), kompetenciu (schopnosť byť v účinnej interakcii so sociálnym prostredím, realizovať vlastné schopnosti) a potrebu byť vo vzťahoch (patriť do konkrétnej komunity, cítiť spolupatričnosť, mať starosť o iných). Edukačný proces sa tak stáva jeho vlastným záujmom (Deci – Ryan, 2000, s. 233-235). Adresát je vnútorne motivovaný formovať a rozvíjať vlastnú osobnosť, ba neskôr sa stáva vychovávateľom (animátorom) iných.

Program CZ vo svojej interaktívnej konkrétnosti je postavený na vývinových charakteristikách životného cyklu človeka (Erikson, 1999). Reaguje na jeho vývinové potreby vo fyzickej, psychickej, sociálnej i spirituálnej oblasti. Program zahŕňa vekovú kategóriu detí od 10. rokov do obdobia mladej dospelosti. Názvy jednotlivých vývinových etáp sú symbolické, názvom odhaľujú základnú dynamiku daného vývinového obdobia:

 

Vek Názov   vývinového obdobia
Dievčatá Chlapci
10 – 12   rokov Alenky Hrdinovia
12 – 14   rokov Johanky Bojovníci
14 – 16   rokov Modelky Objavitelia
16 – 19   rokov Očarujúce Vodiči
19 – 25   rokov Vyvolené Partneri

 

Termín zrenie (formovanie, rozvíjanie, osobnostný rast, a pod.) je kľúčovým slovom. Vyjadruje zámer autorov programu dotknúť sa vnútra čitateľa, rozvinúť pred jeho vnútorným zrakom edukačný proces ako proces zrenia. Autori opisujú významné edukačné postoje, zručnosti a kompetencie animátorov, ako aj významné vývinové potreby v živote mladého človeka, ktoré ho robia citlivým. Stávajú sa tak cestou k srdcu adresáta, t. j. otvárajú ho pre edukačný vplyv.

Ďalšie dôležité prvky výchovného programu CZ

Vo víre života
Aké sú charakteristiky prostredia a kultúry v ktorej mladí ľudia žijú dnes? Prostredie a kultúra sú významnou súčasťou edukačného procesu. V publikácii CZ jej autori venujú časť Vo víre života. V akom svete dnes žijeme a dozrievame? Autori v symbolických názvoch a krátkych popisoch, charakterizujú jednotlivé prvky prostredia a kultúry sveta mladých, zachytené vo výstižných metaforických atribútov ako napr. v jednej sieti; »zmačknem gombík a ide to«; virtualita; prachy sú prachy; sám so sebou; ja to tak cítim (Kolektív autorov. 2010, s. 14, 21 – 24):

Navigácia zrelosti
Dobrý navigačný systém je garanciou dosiahnutia cieľa cesty. Cieľom edukačného procesu je integrálne rozvinutá osobnosť. Podľa autorov CZ aj v oblasti edukácie existuje navigácia, ktorá napomáha k dosiahnutiu jej cieľa. Opisne ju vymedzujú v kapitole Navigácia zrelosti (Kolektív autorov, 2010, s. 32n) v štyroch edukačných postojoch:

  • Človek je viac ako len to, čo na ňom vidíme, čo hovorí, ako sa prejavuje, aký výkon podáva atď. Animátor má toto »viac« v jednotlivcovi objaviť a potvrdiť. Je to možné vďaka edukačnému postoju – ísť do hĺbky, t. j. nehodnotiť jednotlivca podľa vonkajších prejavov, všimnúť si jeho pozitívne vlastnosti, dôverovať mu, zveriť mu zodpovednosť, vidieť jednotlivca v jeho potenciálnych možnostiach.
  • Animátorská skúsenosť (nám) hovorí, že cestou, ako nájsť samých seba a druhých, je priateľstvo a láska“ (Kolektív autorov, 2010, s. 33). Takto je uvedený ďalší pedagogický postoj nazvaný blízkosť človeka. Animátor je priateľ, ktorý má čas, ktorý je empatický, a preto rozumie. Je možné mu dôverovať.
  • Edukácia je komplexný proces formujúci osobnosť. Fixovať sa vo výchove na jednu oblasť, vlastnosť, danosť osoby atď. znamená opomenúť celistvosť osobnosti vychovávanej osoby. Pre autorov CZ pedagogický postoj – brať do úvahy celého človeka je ďalším míľnikom nevyhnutným v edukácii. Animátor v tomto postoji vníma jednotlivca v jeho integrite. Jeho edukačné úsilie je orientované na celkové dobro jednotlivca.
  • Miesto, ktorého súčasťou som, kde patrím, kde spolu s inými zažívam prijatie, pokoj, harmóniu, je miesto, kde človek môže rásť. Podľa autorov CZ žiť v harmónii so svetom okolo nás umožňuje vnímať život v širších súvislostiach. Stávať sa citlivým na krásu, životný príbeh iného človeka, načúvať vlastnému rytmu života, mať tvorivosťou podiel na harmónii je dôležité pre celostný rast a zosúladený život. Žiť v harmónii so svetom okolo nás je zdrojom energie.

Skrýša zrelosti
Osobnosť je priestorom vnútornej identity človeka (osobných hodnôt, túžob, presvedčení o sebe samom, miestom, kde sa človek cíti sám sebou atď.). Podľa autorov je možné sa k tomuto svetu dostať cez symbolickú reč – jazyk, ktorému »vnútro« rozumie. Tou sú gestá, príbehy, archetypy, darčeky, rituály, slávenia a pod. Pre animátora z toho vyplýva, že ak chce byť plodným vychovávateľom, musí tento jazyk vnútra ovládať. Umenie zásahu vnútra je podľa autorov CZ možné popísať ako:

  • „Dobre sa orientovať v symbolickom svete (tej ktorej vekovej kategórie),
  • prísť s ponukou, ktorá sa dotkne vnútorného sveta a umožní spoločne prežiť okamihy symbolickej reality,
  • vytvárať okamihy v ktorých sa mladým otvoria oči pre bohatstvo života“ (Kolektív autorov, 2010, s. 41).

Blízkosť človeka
Na edukáciu majú priamoúmerný vplyv osoby, v blízkosti ktorých dieťa či nedospelý mladý človek vyrastá. Tejto axióme venujú autori CZ pozornosť v kapitole Blízkosť človeka. Z pohľadu adresátov (animátorov) programu CZ zdôrazňujú tri kategórie ľudí:

  • animátora skupiny (stretka),
  • skupiny animátorov,
  • rodičov.

Animátor (spravidla dvaja animátori) skupiny je pozvaný stať sa najprv priateľom členov skupiny, ktorú animuje (osobou, ktorej možno dôverovať) a potom stať sa schopným nadobudnúť významnú rolu (Kolektív autorov, 2010, s. 52). Významná rola je schopnosť napomáhať zreniu osobnosti, ukazovať smer zrenia práve cez ponuku edukačného programu a cez jeho spoločné prežívanie.

Animátori rôznych vekových skupín v saleziánskom prostredí vytvárajú skupinu animátorov, ktorej je venovaná zvláštna pozornosť. Okrem vlastnej formácie (Škola pre animátorov akreditovaná MŠ SR 2005 – 2010, miestne školy animácie, školenia, prípravy podujatí a pod.) majú animátori rôzne druhy programov, ktoré sú organizované len pre nich (výlety, tábory, lyžovačky atď.). V saleziánskom prostredí tak vytvárajú špecifický životný štýl a sami sú vo svojej formácii sprevádzaní. Skupina animátorov má pre jednotlivé »stretká« status skupiny, do ktorej sa oplatí patriť (Kolektív autorov, 2010, s. 54).

Rodičia sú vo výchove svojich detí nenahraditeľní. Oni svojím edukačným vplyvom napomáhajú rastu svojich detí, alebo ho brzdia. Podľa autorov CZ minimálne toto je dôvod na spoluprácu. Charakter spolupráce spočíva v zaangažovaní rodičov do programu CZ.

Zrelosť v plnosti
Zrelosť v plnosti je poslednou časťou, ktorú som vybral na popísanie edukačných prístupov autorov CZ. Zrelosť je tu charakterizovaná ako schopnosť (kompetencia) žiť plnohodnotne vlastný život vo všetkých jeho rozmeroch (Kolektív autorov, 2010, s. 59):

  • rozvoj osobnosti: poznať jej silné stránky a rozvíjať osobnosť práve na tomto bohatstve; prijímať a rozširovať svoje osobné hranice; orientovať sa v zmysle života a byť zodpovedným za jeho napĺňanie a realizovanie;
  • sociálny rozvoj: otvorenosť pre vzťahy, vďaka ktorým lepšie rozumie sebe a tiež iným; rast vo vzťahu k opačnému pohlaviu a s opačným pohlavím; stávanie sa vnímavým pre osobné príbehy iných ľudí a učenie sa zdieľať s nimi život; vytvárať spoločenstvo;
  • rozvoj osobnej spirituality: otvorenosť pre túto dimenziu človeka, učiť sa jej rozumieť a čerpať z nej energiu pre život; učiť sa rešpektovaniu tajomstva a posvätna vo vlastnom živote i v životoch iných ľudí, v prírode; čerpať z bezpečia Božej lásky a vstupovať do osobného dialógu s ním;
  • vytváranie kultúry života: učiť sa vnímať hodnotu toho, čo je, čo existuje, najmä bohatstva ľudí; tento postoj je podstatným pre vytváranie kultúry života;
  • nasadenie pre lepší svet: učiť sa vnímať dianie vo svete – najmä v tom, ktorý je reálne blízky a neostať v ňom pasívnym.

Záver
Z toho čo bolo napísané o teórii výchovného programu CZ sa môže zdať, že zážitok, ktorý má byť nositeľom výchovného vplyvu, je v nedohľadne. Aplikácia spomínaných teoretických východísk do metodík konkrétnych aktivít, tzv. stretiek, môže presvedčiť o opaku. Je možné nahliadnuť na demo verzie jednotlivých vekových kategórií. Ako príklad uvádzam najstaršiu vekovú kategóriu – nájdete ju tu.

Mgr. Martin Slíž

Autor je členom rehole saleziánov a spoluatorom výchovného programu Cesty zrenia.

Poznámky

1 Katolícka rehoľa Saleziáni dona Bosca je rehoľa venujúca sa výchove detí a mládeže v duchu preventívneho výchovného systému jej zakladateľa Jána Bosca pochádzajúceho z Talianska.

2 Pojem animátor – prevzatý z talianskeho slova animáre – oduševňovať. V talianskej praxi sa slovom animátor označuje človek zodpovedný za vedenie (príprava programu a jeho realizácia) skupiny ľudí – najmä detí a mládeže. Slovenský ekvivalent – skupinový vedúci, táborový vedúci a pod.

3 V saleziánskom prostredí zaužívaný pojem pre skupinu detí či mládeže, ktorá sa pravidelne stretáva so svojím animátorom.

Použitá literatúra

Gymnazion č. 1. 2004. s 13,14,15

Kolektív autorov. Cesty zrenia – dievčatá. 1. vyd. Bratislava: DOMKA Združenie saleziánskej mládeže, 2010.

Kolektív autorov. Cesty zrenia – chlapci. 1. vyd. Bratislava: DOMKA Združenie saleziánskej mládeže, 2009.

ERIKOSN, H. E. Životní cyklus rozšířený a dokončený. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1999.

KRATOCHVÍLOVÁ, E. Pedagogika voľného času. 2. vyd. Trnava: Typi universitatis Tyrnaviensis a Vedy, 2010.

DECI, L. E.  & RYAN, M. R. The “What” and “Why” of Goal Pursuits: Human Needs and the Self-Determination of Behavior, Psychological Inquiry 2000, Vol. 11, No. 4, s. 227 – 268, dostupné na: <http://aipa.groups.psychology.org.au/Assets/Files/The-what-and-why-of-goal-pursuits.pdf> (2012-01-05)