Milena Dudášová reprezentovala Slovensko ako mládežnícka delegátka na Valnom zhromaždení OSN. Jej prejav o potrebe klásť na mladých ľudí vyššie nároky zožal úspech, viac o tom ako vníma svoju cestu do NY a svoju generáciu si môžete prečítať nižšie.

Tvoja reč  zanechala na stretnutí OSN veľký dojem – ako vznikala, čo ťa inšpirovalo?

Asi hlavnou inšpiráciou boli pre mňa projekty s mojimi rovesníkmi, kde som si veľa krát všimla obrovské talenty, ktoré ľudia nevyužívajú. Väčšinou až keď bol človek v kritickej situácii, že sa od neho čakalo niečo, čo nečakal, tak vtedy výkonom prekvapil samého seba.

Takým radcom mi v tomto bola aj kniha “Robiť ťažké veci”, ktorá píše presne o využívaní talentov a prekonávaní komfortnej zóny. Keď som ju prečítala, bolo mi jasné, že veľa mladých vníma naše talenty rovnako ako ja…

Vo svojej reči spomínaš napríklad bežca, čo sa ti najviac zapísalo do pamäte z NY?

Najviac sa mi zapísal do pamäte asi New York ako taký- architektúra, ľudia, ruch- a taký ten typický pocit, keď ráno utekám Manhattanom na nejaký meeting.

Bývala si s modelkami – rozprávali ste sa o tom, prečo si v NY? Ako by si vysvetlila UN delegátstvo a mládežnícku participáciu ľuďom z takého odlišného prostredia?

Boli dosť prekvapené, takým milým štýlom, je to totiž zjavne niečo z úplne iného súdka ako modeling. Čo sa týka vysvetlenia, “participácia” je vždy len o podaní témy. Vo všeobecnosti chcú všetci byť aktívni v niečom, čo majú radi- u niekoho sú to videohry, u niekoho súťaže popri štúdiu, rôzne dobrovoľnícke projekty či delegátstvo OSN. Len forma je rôzna, čiže keď to človek rozdrobí na takéto malé kúsky, tak ľudia rozumejú.

Aké rozdiely si vnímala pri rozhovoroch s ostatnými delegátmi/kami medzi ich krajinami a Slovenskom?

Keďže na mojej univerzite mam spolužiakov z vyše 50 krajín, tak kultúrne rozdiely priamo v OSN som vnímala z iného uhla a hlavne takej hlbšej perspektívy. Veľké rozdiely boli hlavne v prioritách, na ktoré si delegáti orientujú svoj prejav, či celkovú činnosť- od témy ako voda, ku témam ako práva menšín, či práva homosexuálov. Tu potom vidieť, že aj v zdanlivo podobných krajinách je to veľmi odlišné.

Aká je podľa teba mladá generácia na Slovensku?

V prvom rade talentovaná. Naozaj si myslím, že Slováci sú veľmi šikovní- to vidím hlavne v zahraničí, či už na mojej univerzite, či na ďalších miestach kdekoľvek som bola. Ako som však spomínala aj v prejave, veľakrát mam pocit, že tento potenciál ostáva u väčšiny nevyužitý. A to je moje veľké prianie, aby sa to zmenilo. Ak totiž človek robí to, čo má nejaký prínos a snaží sa to robiť dobre, tak hneď vidí veľa vecí v inom svetle.

Ísť reprezentovať svoju krajinu do UN je úspech, čo by si odporučila záujemcom/kyniam o túto úlohu v nasledujúcich rokoch? A vedela by si z pozície aktívnej mladej ženy poradiť niečo mladým ľuďom, ktorí sa ešte len hľadajú a nevedia moc čo so sebou?

Asi by som im povedala, že všetci hľadajú svoje poslanie, to je úplne bežná súčasť života každého. To vôbec neznamená, že človek je stratený, strateným by bol keby to pasívne akceptoval a neriešil to. V angličtine je také výstižné heslo: “You are what you choose” (Si tým, kým si zvolíš.) My sami sme totiž zodpovední za svoj život a kým sa staneme- nie škola, ani rodičia, iba my sami. A aj keď je človek nerozhodný, popri tom, že je aktívny, ľahko nájde to svoje miesto. Vždy však ide o to, aby bol človek aktívny a využíval svoje talenty na konkrétny prínos- a to platí pre všetkých, či budúcich delegátov, či mladých kdekoľvek.
Akú perspektívu na spoločenské a politické otázky ti dáva architektúra, ktorej sa venuješ na škole?

Aj keď sa to veľakrát nezdá na prvý pohľad, prepojenie je obrovské. Architektúra je o ľuďoch a pre ľudí a tým pádom je dosť úzko prepojená so sociológiou a spoločenskými otázkami. Vidno to hlavne na medzinárodných projektoch- keď sme robili projekt v Číne a v Dánsku, rozdiely sú neporovnateľné. Nielen z hľadiska klímy, ale práve zo sociologického hľadiska- dobrý architekt teda musí teda vnímať tieto aspekty, byť znalý kultúry a teda ľudí. Sociológia a ľudský aspekt je naozaj nevyhnutnou a veľakrát kľúčovou esenciou architektúry. Dokonca aj starorímsky architekt Vitrivius to píše vo svojich knihách.

Aký vplyv či výsledok má podľa teba takéto stretnutie mladých delegátov a delegátiek?

Ako pri všetkom, vplyv závisí hlavne od daných ľudí. Veľakrát som mala na Valnom zhromaždení dojem, že veľa vecí by mohlo byť spravených lepšie, napríklad aj štýl prejavov. Avšak samotný fakt, že medzi skutočných diplomatov dali prezentovať aj nás mládežníckych bol úplne skvelý. Zakaždým totiž vidno obrovskú energiu, ktorou by sme my chceli meniť svet. Bola to veľká inšpirácia pre nás a dúfam, že aj pre nich.

Všetko o programe Mládežnícky delegát nájdete na webe.