Krisztina Csillag (ODM) je jedna z dvoch predsedníčok, ktoré v poslednom hlasovaní získali miesto v doteraz prevažne mužskom predsedníctve. Krisztina pochádza z Vlčian a v Nitre študuje politológiu. Peter Kertys pracuje a pôsobí v Domke, medzi svoje záujmy uvádza ekonómiu, filozofiu a šach,  takže od RmS odteraz očakávajte samé dobre premyslené ťahy. Viac o prvých dvoch členoch predsedníctva sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Aké sú tvoje osobné skúsenosti s prostredím detských a mládežníckych organizácii?

Krisztina: Členkou Občiansko- demokratickej mládeže som od nástupu na univerzitu a čomu- tomu som sa priučila, hlavne čo sa týka spôsobov aktivizácie mladých ľudí v politickej oblasti prostredníctvom besied, seminárov a prednášok. Osobnú skúsenosť, ktorú som si ako členka zobrala je, že mladí ľudia zaujímajúci sa o politiku nemusia byť len nudní suchári.

Peter: Členom Domky som už 10 rokov a ako animátor aktívne pôsobím asi 7 rokov. Znamená to, že som sa v jednom zo  stredísk Domky angažoval pri tvorbe, príprave, realizácií a hodnotení aktivít počas celého roka. Zároveň som bol 3 krát zodpovedný za denný tábor a jedenkrát za pobytový. Ďalej ešte stále vediem stretká – pravidelné týždenné stretnutia s cca 8 mladými, kde rozoberáme život ako taký a podobne:). Taktiež som 3 roky pracoval na ústredí ako kontaktná osoba pre zahraničné saleziánske neziskovky a koordinátor projektu z EÚ. Od Marca tohoto roku som sa stal aj členom predsedníctva Domky.

Čomu a prečo by si sa chcel/a venovať v rámci RmS?

Krisztina: Primárne by som sa chcela venovať sieťovaniu a medzinárodnej komunikácií so zahraničnými organizáciami. Osobne si myslím, že výmena skúseností a vytváranie priateľských vzťahov s inými, podobne zameranými organizáciami je a bude vždy dôležitým aspektom úspešného fungovania RmS.

Peter: Zatiaľ presne neviem. Pravdepodobne by som rád sprevádzal (tvorbu) niektorých podujatí a projektov. Keďže som aj v predsedníctve Domky rád by som časom ponúkol niektoré naše postrehy z fungovania, prípadne z prostredia stredísk.

Čo sa ti páči na činnosti RmS a v čom podľa teba spočíva jej prínos?

Peter: Že môže prinášať organizáciám myšlienky ako vyjsť zo seba. Myslím si, že časom bude ešte viac potrebné aby mládežnícke neziskovky viacej spolupracovali a RmS má možnosť vytvoriť pre to akceptovateľnú platformu. Zároveň sa mi páčí, že RmS pracuje aj na zlepšení celkového imagu práce s mládežou na Slovensku a v tomto by mala určite pokračovať. Možnože by mohla vytvoriť väčší spoločenský tlak cez média, aký veľký prínos pre spoločnosť má sociálne vychovaná mládež a aké dopady má zanedbávanie starostlivosti, tej finančnej aj sociálnej, zo strany štátu. Zatiaľ sa mi zdá, že RmS ešte nevyužila dostatočne svoj potenciál prepájať dianie v jednotlivých organizáciách a s mládežou akoby pracuje samostatne. Jej prínos pre organizácie pri zastupovaní pred štátom však považujem za veľmi dôležitý a významný a teší ma, že aj štát ju podľa mňa akceptuje.

Krisztina: Páči sa mi rozmanitosť organizácií, ktoré RmS združuje. Prirovnala by som ju k taviacemu kotlíku, kde sa stretávajú záujmy skautov, mladých politikov, katolíckej, evanjelickej mládeže a pravdaže záujmov ostatných organizácií. Hlavný prínos v tomto smere vidím hlavne v tom ako sa stať solidárnejším, taktiež, rozmanitosť učí schopnosti počúvať druhých.

Akí sú podľa teba dnešní mladí ľudia? V čom vidíš slabé a v čom silné stránky svojich rovesníkov?

Peter: Podľa mňa jedným slovom zmätení. Asi by som rozdelil mládež na 2 typy – tí, ktorí vedia čo chcú a tí, ktorí sa nechávajú unášať. Mladí dnes čelia obrovskému tlaku ponúk a príležitostí a nevedia sami čo chcú a je málo “sprevádzateľov”, ktorí by ich nasmerovali na pravé hodnoty, prípadne im pomohli objaviť ich silné stránky. Ako silnú stránku mojich rovesníkov vnímam schopnosť socializovať sa cez social media a komunikovať. Ako slabú stránku vnímam, že tá komunikácia je skoro úplne povrchná a väčšinou sú za tým aj povrchné motivácie. Práve preto si myslím, že mládeži akoby chýba pevný bod, o ktorý by sa mohli oprieť a mládežnícke organizácie sú tie najpovolanejšie im ho poskytnúť.

Krisztina: Dosť ma trápi nízka miera informovanosti mladých ľudí (myslím tým možnosti získať štipendium, ísť na stáž, stať sa členom mládežníckej organizácie) napriek tomu , že médiá nás obklopujú na každom kroku. Na druhej strane ma však teší, akí sú dnešní mladí ľudia vynaliezaví a nestratia sa vo svete. Táto doba nás naučila rýchlejšie dospieť, čo pokladám za obrovské plus, ak nás mám porovnať s generáciou našich rodičov.