Danka Bodnárová je v piatom ročníku architektúry na Technickej univerzite v Košiciach. Okrem školských povinností robí aj viac – prostredníctvom občianskeho združenia Východné pobrežie organizuje prednášky a diskusie na témy od fachu a inšpiruje tak seba i svojich spolužiakov.
Čo je to Východné pobrežie?
Je to občianske združenie, ktoré skúma mestský charakter miest, urbánny charakter, veľa pracujeme s témou mesta. Organizujeme Pecha Kucha v Košiciach, prednášky a diskusie, ktorými kompenzujeme študentom veci, ktoré im v škole chýbajú.
Ako si sa k tomu dostala?
Oni si ma vybrali. Proste mi oznámili, že som tam a som tam. To bolo pred tromi rokmi.
Kto sú to oni?
Mišo Hudák a Mišo Hladký. My sme traja.
Vy ste sa poznali už predtým?
Ja som sa poznala len s Hladkým – učil ma na škole, je u nás doktorant. V prvom ročníku sme s ním robili nejaké zábavné projekty. A Hudáka som tak postupne začala registrovať.
Zhodou okolností Východné pobrežie začalo robiť Pecha Kucha Night v Košiciach. Na prvej som bola so spolužiakmi prezentovať jeden náš projekt zo školy, ktorý sme robili u Hladkého. A na druhej sme s ďalšími dvoma spolužiačkami hovorili o projekte v ZOO, s ktorým nás tam poslal ďalší náš prednášajúci zo školy. Tak to tak vyšlo, že som bola hneď na prvých dvoch Pecha Kucha Night Košice. A tam si ma všimli.
Čiže aká je tvoja úloha?
Robím, čo mi povedia 🙂
Vzájomne sa dopĺňame, každý robí, čo si vyberie, čo ho aktuálne oslovuje. Nemáme plány a päťročnice, ktoré treba spĺňať, ani konštantnú frekvenciu. Nemusíme napĺňať program a každý mesiac robiť nejakú akciu. Veci sa dejú vtedy, keď to vyplynie, keď je to potrebné. Teraz je koniec roka, tak je toho viacej. Ja behám okolo, dozerám na veci. Organizujem. A komunikujem so školou.
Tá ako reaguje?
Super. V podstate to podporujú. Študenti reagujú rôzne.
Vnímajú nejak, že si súčasťou Východného pobrežia?
Vedia o tom, ale neviem, do akej mieri si uvedomujú, čo to obnáša. Vnímajú to nejak periférne, ale nemyslím si, že to riešia. My tie aktivity robíme pre nich, tak by mali byť radi. Niektorí to berú, že ich otravujeme, ale sú ľudia, ktorí radi prídu.
Ako vyberáte prednášajúcih a prednášky?
Podľa toho, kedy koho spoznáme. Častokrát sú to naši kamaráti z vonku, ktorých pozývame sem. Snažíme sa študentov inšpirovať. Lebo strašne je tu taká… no, tak sú leniví, no. Nezáujem, pasivita a všetci fňučia, že to sa nedá a pritom sa to dá, len treba trošku chcieť.
Čo ťa to stojí?
Čas. Inak v pohode.
Čo si sa naučila?
Každá spolupráca s luďmi ťa prirodzene posunie. Nie sú to poučky, tabuľky, je to skôr o komunikácii a o luďoch.
Viac informácií o Východnom pobreží nájdeš, keď klikneš sem.
