Elina Klavina je jednou zo zahraničných dobrovoľníkov, ktorých môžete stretnúť na Slovensku. Doma vyštudovala právo a na Slovensko prišla zistiť, čo chce vlastne robiť. Miesto toho, aby v dumkách pozerala do steny, pomáha v Centre voľného času vo Zvolene, cestuje a posúva svoje hranice. Aj táká drobnosť je súčasťou Krajšieho Slovenska.
Kto si a čo robíš?
Moje meno je Elina, som z Lotyšska. Tento rok som EVS dobrovoľníčka na Slovensku v Centre voľného času Domino vo Zvolene. Pomáham s každodennými aktivitami, pripravovať podujatia pre deti a podobne.
Ako si sa sem dostala?
Cez Európsku dobrovoľnícku službu. Po škole som veľmi chcela vycestovať, pozrela som si ponuky v databáze a vybrala som si Domino. Poslala som im životopis a motivačný list a oni ma vybrali. Ozvala som sa im v marci a v auguste som už bola tu.
Prečo práve Slovensko?
Najmä kvôli projektu, ktorý ponúka možnosť prinášať aj vlastné aktivity do programu. A trochu aj kvôli slovenčine. Hovorím rusky, myslela som si, že bude ľahšie naučiť sa jazyk. Ukázalo sa, že to nie je až také jednoduché… 🙂
Už si bola predtým v zahraničí?
Nie. Ak nerátam dovolenkovanie. Toto je po prvý raz, čo sa zúčastňujem programu ako EVS alebo Erazmus.
A čo si študovala? Aké máš plány do budúcnosti?
Právo. Mám bakalársky titul. V Lotyšsku na to, aby som mohla byť právnička, potrebujem magisterský titul. Toto je príležitosť zistiť, či chcem dokončiť školu v Lotyšsku alebo na Slovensku napríklad.
Ako tvoja rodina vnímala tvoje rozhodnutie ísť do zahraničia?
Boli s tým ok, možno môj otec to v prvom momente úplne neprijal. Sú iná generácia, mali obavu, že to nie je seriózne. Teraz vidia, že mám kde bývať, čo robiť, že sa rozvíjam, takže ma podporujú, zaujímajú sa, čím tu žijem. Sú šťastní, že ja som šťastná.
Navyše, moja rodina i priatelia vedia, že vo všeobecnosti mám rada dobrovoľníctvo. Predtým som bola medzi mladými pri Červenom kríži. Mám odtiaľ len dobré skúsenosti, ktoré som chcela rozvinúť aj inde.
Pamätáš sa na svoju prvú skúsenosť ako dobrovoľníčka?
Cez kamarátku, ktorá to už robila. Chcela som s ňou tráviť viac času – študovala vtedy v Rige. Dobrovoľníctvo v Lotyšsku nie je veľmi rozšírené. Viac príležitostí zapojiť sa do života komunity ponúkajú mestá, na vidieku toho toľko nie je. Prvú akciu sme robili flashmob pri príležitosti výročia Červeného kríža. A potom som sa rozhodla pokračovať. Mám rada rôznorodosť aktivít, ktoré dobrovoľníctvo ponúka. Stále je šanca skúšať niečo nové, učiť sa. Pomáham sebe tým, že pomáham iným.
Čo ťa to stojí?
Nepremýšľam o tom takto. Viac získavam – stretávam nových ľudí, vidím nové miesta. Zakaždým dostanem viac ako dám. Čo sa týka financií – jasné, nemám teraz veľa, ale mám na to, čo potrebujem a ostáva mi aj na cestovanie.
Čo si vedela o Slovensku predtým, než si sem prišla?
Nie mnoho 🙂 v KHL máme Riga Dynamo, kde hrá slovenský hokejista Marcel Hossa. Moja mama bola nadšená, že idem na Slovensko. Vravela: Keď ho stretneš, pozdrav ho odo mňa 🙂
A s akými bariérami si sa stretla?
Väčšina sa týka jazyka. Som vo Zvolene, občas musím použiť ruštinu alebo sa dohovárame rukami-nohami. To je najuniverzálnejší jazyk.
Aké to je, byť niekde na celý rok? Ako vyzerá tvoj deň?
Môj program začína najmä poobede. Keď mám konverzáciu, musím sa pripraviť na hodinu, premyslieť témy, pripraviť cvičenia. Veľa sa stretávam s ostatnými zahraničnými dobrovoľníkmi – v Banskej Bystrici alebo kdekoľvek, kde sa práve niečo deje.
Toto je to, čo som chcela, prekročiť svoju komfortnú zónu a zlepšiť sa. Necítim sa sama, keď sa niečo stane, viem, že je niekto, komu môžem zavolať. Nie sú mi možno ešte takí blízki ako priatelia doma, ale už mám svojich ľudí.
Nie je ti smutno za domovom?
Občas áno. Najmä počas Vianoc a sviatkov je to ťažké, ale beriem to tak, že toto je moja životná šanca.
Stretla si sa s reakciou, že len mrháš svojim časom?
Moja stará mama mala pocit, že odísť hneď po škole z krajiny miesto toho, aby som si začala zarábať a budovať kariéru, nie je správne rozhodnutie. Ale kedy, keď nie teraz? Som mladá, môžem si dovoliť chopiť sa šance.
Navyše – chcela som cestovať. Podľa toho som aj uvažovala nad krajinami, keď som si hľadala projekt, do ktorého sa ako EVS zapojím. Pôvodne som uvažovala nad Islandom, ale potom som si uvedomila, že je to ostrov a že sa odtiaľ nikam nedostanem. Slovensko je v tomto ideálne – je presne uprostred Európy, všade je odtiaľto blízko.
Prečo si si vybrala Domino a Zvolen?
O Domine som veľa nevedela. Páčil sa mi jeho projekt – program, ktorý ponúkal bol dostatočne otvorený, môžeme prichádzať s vlastnými návrhmi a vymýšľať vlastné aktivity. Mala som krajiny, kam som chcela ísť. A vedela som, že nechcem ísť do veľkého mesta, preto som si vybrala Zvolen.
Popravde som uvažovala aj nad Gruzínskom – všetci okolo mňa ma naň nahovárali. Mala som však strach, že by to bola príliš veľká zmena. Rok je predsa len dlhá doba. A zmeniť krajinu i kultúru sa mi zdalo byť príliš veľké sústo, nechcela som mať príliš veľké oči, hľadala som miesto, ktoré je blízke tomu, na čo som zvyknutá.
Menšie mesto som si vybrala po mojich predchádzajúcich skúsenostiach. Strávila som 2 týždne v Londýne a bolo to pre mňa tak akurát. Rovnako v Rige som vždy vydržala iba chvíľu, bolo tam príliš veľa ľudí, príliš veľa hluku. Zvolen je skvelý. Ľudia nás tu už poznajú, vždy keď sa stretneme, prehodíme pár slov, vážne si to tu užívam.
Európska dobrovoľnícka služba (EDS alebo EVS) je program, do ktorého sa môžu zapojiť mladí ľudia z registorvaných krajín (teda aj zo Slovenska). Stačí si pozrieť a vybrať projekt, do ktorého sa chceš zapojiť v databáze registrovaných organizácií (klik sem), osloviť vysielajúcu organizáciu (tiež ich nájdeš v databáze) a môžeš sa zapojiť. Program i organizácie strážia a kontrolujú národné agentúry jednotlivých krajín – na Slovensku je to napríklad Iuventa. Zahraničný dobrovoľník má zabezpečené preplatenie 90% cestovných nákladov, ubytovanie, stravu a vreckové.
