Claudia Tran sa aktívne zapája do života vo svojom meste – v rámci Mestského parlamentu mladých i vlastných projektov s ID Space Team. Okrem iného sa ako dobrovoľníčka zapojila aj do nášho maratónu 72 hodín.

Kto si a čo robíš?
Volám sa Claudia Tran, mám osemnásť a moji rodičia pochádzajú z Vietnamu. Momentálne študujem na vysokej škole vo Viedni ekonomiku, biznis a sociálne vedy a týmto smerom by som sa aj rada zaoberala. Minulý rok som maturovala na gymnáziu v Bratislave.

Čo robíš vo voľnom čase?
Som členkou Mestského parlamentu mladých v Bratislave, vo voľnom čase teda organizujem aktivity pre deti a mladých. Je to napríklad aj Bratislava objektívom detí a mládeže, ktorej hlavnou myšlienkou je dať deckám z Bratislavy priestor na prezentovanie svojho pohľadu na Bratislavu a život v nej.

Rozbaľ to, Bratislava! bol projekt, ktorý sme minulý rok robili po prvý krát. Bol rozdelený do 4 častí a spočíval v tom, že sme poskytli priestor mladým, aby sa mohli zviditeľniť v čomkoľvek, v čom sú dobrí alebo čo by chceli ponúknuť iným. Stačí, keď sa zahlásia a v “Balíku” na námestí Ľudovíta Štúra raz mesačne pripravíme spolu s týmito mladými celodenný program.

Ako si sa k tomu dostala?
Do parlamentu som sa dostala v roku 2009 cez najlepšieho kamaráta Tomáša. Pomáhala som mu, sledovala som, ako ostatné decká fungujú a povedala som si, že by som rada pomohla aj aktívnejšie. Začala som pomáhaním a po prvých úspechoch som chcela urobiť niečo dobré aj sama za seba.  Tak som sa rozhodla pomôcť kamošom, ktorý skejtujú a zorganizovať pre nich závod.

Čo ťa všetky tieto aktivity stoja?
Čas, energiu, občas aj finančné prostriedky 🙂 Ale keď vidím tie spokojné tváre po akcii, to je pocit, ktorý mi za to stojí a stále ma presviedča ma, že sa oplatí.

Robíš aj iné veci?
V rámci vietnamskej komunity v Bratislave pomáham pripraviť zábavný program pre hostí – iné vietnamské rodiny.

Myslíš, že tvoja skúsenosť s vietnamskej komunity ťa nejak zvýhodnuje?
Nepovedala by som. Stretla som sa mnohokrát aj s rasistickými útokmi, ale to je niečo, s čím musím pracovať, čo ma spraví silnejšou a pripraví na ďalšie výzvy v živote. Toto uvedomenie ma dosť posunulo.

No v škole alebo v pracovnom živote som nemala pocit, že by ma to znevýhodňovalo. Učitelia to brali skôr ako výhodu – keďže veľa Vietnamcov má povesť pracovitých ľudí. Samozrejme, máme v komunite i takých, ktorí nám nerobia dobré meno – ktorí nemajú záujem sa vzdelávať. Ak som náhodou bola vnímaná z tohto uhla pohľadu, musela som viac bojovať, aby som si očistila meno a ukázala, že nepatrím medzi túto skupinu.

Na škole viac bifľoš alebo flákač?
Na základnej škole som bola skôr flákač a drzý študent. Až preradenie do druhej triedy ma posunulo – na začiatku som to tak nevnímala, ale až toto ma prinútilo, že musím pykať za svoje činy.

Spätne to beriem ako dar, rozšírila som si obzory a začala som byť aktívna i na škole v rámci študentskej rady a aktivít na škole. Už tieto skúsenosti ma formovali a pomáhali mi získavať spätnú väzbu zo spolupráce s inými spolužiakmi. Lebo to je dnes dôležité – vedieť rešpektovať aj názory iných ľudí a vedieť spolupracovať.

Čo ťa inšpiruje?
Veľmi si vážim svojich rodičov, ktorí sú mi inšpiráciou, rovnako ako aj môj kamarát, vďaka ktorému som sa do parlamentu vlastne dostala. Inšpirujú ma ľudia, ktorí niečo robia, niekam to dotiahli.

U nás vo Vietname je veľa detí, ktoré sa po vojne rodia postihnuté, nemajú sa kde vzdelávať, nemajú príležitosť, ako svoj život zmeniť. Až osobná skúsenosť, stretnutie i s týmto svetom, mi naplno otvorilo oči pred možnosťami, ktoré tu mám. Myslím, že príležitostí pre mladých tu na Slovensku je strašne veľa. Keď nie inak, môžem sa ako dobrovoľníčka zapojiť do čohokoľvek, čomu verím a prispieť k niečomu dobrému. Bola by škoda túto šancu premrhať.

(c)Katarína Mrázková

Rozhovor vznikol ako súčasť série videí o inšpiratívnych mladých ľuďoch Krajšie Slovensko, ktoré pripravuje Rada mládeže Slovenska v spolupráci s internetovou televíziou tv.sme.