Matej Rusina je mladý medik, ktorý tento rok končí svoje štúdium v Bratislave. Svoj voľný čas venuje oprave kláštora sv. Kataríny pri Trnave – ako dobrovoľník, hrubá sila i organizátor. Ako vraví, skĺbiť náročné štúdium s dobrovoľníctvom nie je až také ťažké, ako by sa mohlo zdať.
Ako si sa ku Katarínke dostal?
Bol som gymnazista, keď sa z Katarínky vrátil môj brat. Hovoril, že to bolo úžasné. Nechal som si to v hlave odstáť a dva roky nato som sa k nim pridal.
Čo to znamená, pridať sa ku Katarínke?
Ak som nový človek na Katarínke, prihlásim na na dvojtýždňový turnus. Ten je záväzný – tie dva týždne by som tam mal stráviť. Potom sa už môžem aktívne zapájať do všetkých aktivít na Katarínke, čo sú víkendy, veľký turnus pre všetkých účastníkov na konci leta, jesenné aktivity, stretká v Bratislave, Nitre až po množstvo školení, vďaka ktorým sa viac otvára dobrovoľnícky svet a možnosti, ktoré v ňom na Katarínke mám.
Ako vyzerá turnus na Katarínke?
Deň na Katarínke začína motlidbou, ktorá je dobrovoľná. Potom nasleduje asi 5 hodín práce na kláštore a kostole, po obede je oddych a následujú dobrodružstvá, ktoré slúžia na stmelenie toho kolektívu, ktorý sa tam ocitol. Na Katarínku samotnú idú noví ľudia dva dni pešo – je to niečo ako púť, ktorá ich má pripraviť na čas, ktorý tam strávia.
Za turnus sa platí?
Symbolických 12 euro. Najmä preto, aby ľudia cítili nejaký záväzok. Tá suma ani zďaleka nepokryje náklady. Ostatné financie hľadáme cez občianske združenie Katarínka, ktoré má predovšetkým administratívne zastúpenie pri projekte. Časť prispieva i Združenie kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM), ktoré má na Katarínke oblastné centrum.
Ako vyzerá výberový proces na Katarínku?
Jediné obmedzenie je vek – 17 rokov. Každý turnus pojme 25 ľudí. Ak je viac uchádzačov, niektorým odporučíme Dubovú Kolonórum, čo je na Orave. Tú organizuje Erik Herceg a je to veľmi podobné spoločenstvo mladých, ktorí opravujú kostolík na Orave.
Katarínka je duchovný priestor? Ako je otvorená pre ľudí iného vierovyznania?
Je pravda, že Katarínka je duchovný priestor, ale na druhej strane, všetok duchovný program je čisto dobrovoľný. Ja osobne som rád, keď príde človek, ktorý je z iného prostredia. Program je otvorený, viera nie je to podmienkou. Kto chce, môže sa pridať, kto nechce, tomu sa spraví alternatívny program v dobe modlitieb.
Ono je to úplne bežné, že na turnus prídu aj neveriaci aj hľadajúci ľudia. Tá skúsenosť je častá. Spoločenstvo je na to nastavené, spoločnosť sa nedelí na veriacich a neveriacich, všetko sa robí v duchu jednoty. Navyše, samotné miesto je nabité niečím, čo smeruje k otázke: Čo pre mňa vlastne znamená Boh? Lebo ani to, že som veriaci neznamená, že mám vzťah s Bohom. V prostredí bez mobilu, mailu a bežného stresu a naháňania, ktoré odvádzajú pozornosť od týchto, je zrazu priestor na hľadanie a nachádzanie odpovedí aj na toto.
Aká je tvoja úloha na Katarínke?
Ja som aj dobrovoľník aj organizátor. Donedávna som bol v službách hlavného koordinátora projektu. Okrem toho som sa staral aj o duchovné aktivity, nielen počas letných turnusov, ale aj školenia ľudí, ktorí vedú modlitby na Katarínke a pravidelné aktivity ako Krížová cesta alebo Bielonedeľná púť. A ďalšie moje pole pôsobnosti je stretávanie ľudí, ktorí sa pravidelne stretávajú v Bratislave. Mojou úlohou je spolu s ďalšími animátormi vytvárať aktivity aj pre túto skupinu. A okrem iného som samozrejme bol aj hlavným organizátorom jedného letného turnusu. Bolo toho celkom dosť. 🙂
Na aktivity som postupne rástol. Na Katarínke som prvý rok v noviciáte – čiže som nový účastník počas 2 týždňov turnusu. A potom buď ma pozvú alebo nepozvú do služby tazvaného proviministra – čo je organizátor ďalšieho turnusu budúci rok. Ak ma pozvú, absolvujem sériu školení, ktoré ma majú na túto službu pripraviť. V rámci nej sú rôzne stupne – dráb, ktorý sa stará o prácu, hlavný dráb sa stará o manažment celého lešenia a otec predstavený má na starosti celý tábor i s lešením.
Ja som si postupne prešiel všetkými týmito stupňami. S každou skúsenosťou rástla moja schopnosť prijať nejakú novú zodpovednosť a potiahnuť to ďalej.
Ako vznikali tieto názvy pozícií?
Názvy i celý projekt je zasadený do 17. storočia, do času, kedy kláštor vznikal. Je tam kopec historických názvov, ktoré odkazujú do tejto doby. Samotný projekt odkazuje do roku 1995. Už zakladateľ Peter Herceg s ďalšími zakladateľmi sa rozhodli, že to budú niesť v tomto duchu. Súvisí to aj s duchovným programom, ktorý je vedený vo františkánskom duchu, keďže Katarínka bol františkánsky kláštor.
Čo robíš, keď nerobíš toto?
Študujem medicínu a potom mi už vlastne nezostáva veľa času. 🙂 Ono sa to väčšinou prelína – že mám skúšky a do toho si odskočím na Katarínku. V tomto je projekt veľmi pekný, že to viem spojiť. Jeho súčasťou je aj spoločenstvo mladých ľudí, čo sú momentálne moji najbližší priatelia. Preto sa dá skĺbiť škola s Katarínkou, lebo to nie je len práca, ale aj pekné stretnutia a budovanie vzťahov. Dá sa nielen vstúpiť do dobrovoľníctva, ale aj do spoločenstva, v ktorom sa ja cítim veľmi dobre.
Čo ťa to stojí?
Je to čas a energia. A častokrát aj to, že musím vystúpiť zo svojho vlastného pohodlia. Nedá sa zobrať na seba zodpovednosť a potom uprostred procesu povedať, že prepáčte, ja to teraz nedám, nehodí sa mi to. Za tých 7 rokov mi to dalo nesmierne veľa skúseností a úžasných vzťahov, ktoré nie sú len o príležitostnom sedení pri pive, ale aj o vzájomnom posúvaní a podpore. Je to koktail aktivít, vďaka ktorým som spoznal ľudí, keď boli aj na dne – rovnako ako oni mňa, keď som mal toho veľa, bol som vyčerpaný zo skúšok, a napriek tomu sme sa spoločne potiahli ďalej.
Cítiš vďaka skúsenosti s dobrovoľníctvom rozdiel medzi tebou a tvojimi spolužiakmi na Katarínke?
Katarínka nie je len o manuálnej práci. Je to veľa o sociálnej zručnosti. Vďaka Katarínke som sa naučil komunikovať s ľuďmi, čo som zužitkoval napríklad ku komunikácii s profesormi a staršími lekármi. Pre niektorých mojich spolužiakov je to ťažšie.
Skvelá vec je, že som si mohol vyskúšať aj písanie grantov a nahliadnuť do financií občianskeho združenia. Až sa raz rozhodnem, že budem robiť niečo vlastné, nezačnem z ničoho.
Už vieš, čo by to malo byť?
Tento rok končím školu a predpokladám, že nastúpenie do práce zatrasie mojím svetom. Určite sa však chcem dobrovoľníctvu venovať ďalej a dynamicky rozmýšľam nad tým, ako prepojiť moju budúcu prácu lekára s dobrovoľníctvom. Veľmi by som bol napríklad rád, keby sa mi podarilo zmeniť prístup ľudí v zdravotníctve k ľuďom, motivovať k takému ľudskejšiemu prístupu. To je veľmi tvrdý oriešok, preto ma veľmi láka, nájsť kľúč, ako to urobiť.
Ďalšia vec, čo ma motivuje, je taký ten tradičný život mimo civilizácie a rád by som svoju skúsenosť z Katarínky sprostredkoval ďalším ľuďom v meste. Všetko však závisí od toho, nakoľko ma bude realita práce lekára vyčerpávať a koľko energie si budem môcť venovať ďalším projektom. Neviem si však predstaviť, že by som s dobrovoľníctvom skončil a nikdy viac pre spoločnosť nič neurobil.
(c)Katarína Mrázková
Rozhovor s Matejom vznikol ako súčasť projektu Krajšie Slovensko, ktorý Rada mládeže Slovenska pripravuje v spolupráci s internetovou televíziou tv.sme.sk.
