Zahraničné ambasády tvorí tím ľudí, ktorí majú za úlohu reprezentovať svoju domácu krajinu. Nazýva sa diplomatický zbor a vedie ho veľvyslanec. Ten je vedúcou osobnosťou na ambasáde, ktorá zastupuje hlavu štátu svojej domácej krajiny, nie vládu. Vo výnimočných prípadoch veľvyslanca zastupuje Deputy Head of Mission (zástupca vedúceho misie) či Chargé d’Affairs.
Malá, ale fínska
V Bratislave má svoju diplomatickú misiu a sídlo aj Fínska republika. Rozprávala som sa so stážistkou Eevou Lehtonen o tom, čo je náplňou práce zamestnancov ambasády u nás: “Sme malá ambasáda. V tomto období nemáme žiadneho ambasádora. Máme zástupkyňu vedúceho misie, Hennu Knuuttilu, ktorá je našou šéfkou, hlavnou hovorkyňou, vedúcou tímu a momentálne jedinou diplomatickou osobou na ambasáde. Máme šoféra, Tomáša, ktorý píše aj tyv. media reporty. Potom je tu Ritva Miekkoniemi z Fínska a Veronika Babjaková, ktoré sa zaoberajú administratívnymi vecami… Tiež zbierame aktuality zo Slovenska a podávame správy nášmu ministerstvu vo Fínsku. Je to dôležitá časť našej práce a tej je veľa.“
K náplni práce zamestnancov patrí aj organizovanie menších či spoluorganizovanie väčších kultúrnych akcií. Sú to koncerty, ktoré sa konajú nepravidelne v spolupráci fínskych a slovenských hudobníkov. Alebo väčšie podujatia, akým bol vo februári a marci festival severských filmov NORDFEST 2013. Pre stážistov a dobrovoľníkov zo Slovenska na malej ambasáde, ktorú tvorí 5-členný tím, bohužiaľ, nie je miesto navyše.
Chargé d’Affairs Henna Knuuttila sa v rámci svojej diplomatickej práce zúčastňuje prednášok na vysokých školách v Bratislave, naposledy prednášala na Univerzite Komenského o fínskej kultúre a histórii.
„Fínsko prezentujeme rôznymi spôsobmi. Nedávno sme predstavili náš vzdelávací systém, pozvali sme niekoľkých fínskych expertov a usporiadali lekcie pre verejnosť,“ hovorí Eeva Lehtonen. Jedným z pozvaných expertov na vzdelávanie bol aj Leo Pakhin. Rozhovor s ním si môžete prečítať na stránke Sme.
Štúdium v krajine jazier
Dominantou Fínska je 
pokrokové vzdelávanie. Aj keď je školský systém vo Fínsku veľmi podobný tomu na Slovensku, v medzinárodnom rebríčku PISA dosahujú práve fínske školy jedny z najlepších výsledkov. Prečo je to na našich slovenských školách inak? Kľúčom je pravdepodobne fungujúci vzťah medzi školami a štátom, učiteľmi a žiakmi, ktorý je založený na dôvere a dlhoročných výskumoch,ktoré naznačujú, kedy to dobre funguje a kedy nie.
Školy nekontrolujú inšpektori. Fínska vláda investuje najmä do vzdelávania učiteľov a do výskumov vzdelávania. Školy si zo svojho rozpočtu môžu slobodne vybrať ako a na čo pridelené peniaze použijú. Je bežné, že vo Fínsku žiak volá učiteľa krstným menom, ten zas podporuje talent žiaka, keď ho objaví. Zároveň štát ponúka študentom rôzne druhy štipendií, aby vytvoril rovnaké príležitosti pre všetkých.
Ak sa rozhodnete pre štúdium vo Fínsku, jednou z možností je využiť grantový program Erazmus. Druhú možnosť ponúka SAIA, ale len pre doktorantov a výskumníkov. Pozitívne však je, že štúdium na fínskych univerzitách je väčšinou pre členov krajín EÚ bezplatné. Ak sa o Fínsku a možnostiach štúdia chcete dozvedieť viac, informácie nájdete na stránke: www.finland.fi. Keďže obidve krajiny sú členmi EÚ, vízum na cestu do Fínska nie je potrebné.
Ak vás zaujímajú ďalšie otázky ohľadom pobytu vo Fínsku, môžete sa na ambasádu obrátiť. Potrebné informácie nájde na ich web stránke: www.finlandembassy.sk či na maili: sanomat.brt@formin.fi.
(c) Andrea Bandiková