Gita Hulmanová zastupovala Slovensko ako mládežnícka delegátka v OSN v roku 2009. Vo veku 23 rokov mala za sebou štúdium medzinárodných vzťahov a vyše 10 aktívnych rokov v skautingu. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa na svoju skúsenosť v medzinárodných vodách pozerá spätne a čo by budúcim delegátom odporučila.
Ako si sa o programe dozvedela?
Keďže ma už dlho zaujíma mládežnícka politika a aktivity mládežníckych organizácií na Slovensku i vo svete, sem-tam som navštevovala stránku Rady mládeže Slovenska, kde som našla informácie o Programe mládežníckeho delegáta. Vedela som, že podobné programy fungujú v iných krajinách, preto ma veľmi potešilo, keď som zistila, že RMS rozbehla tento projekt aj na Slovensku a rozhodla som sa skúsiť šťastie.
Čo si si pod programom predstavovala a aká bola realita?
Ak som si na začiatku vôbec niečo predstavovala, tak to bolo okrem prejavu v pléne 3. výboru OSN, z ktorého som mala na začiatku dosť hrôzu, niečo ako stáž na Stálej misii SR pri OSN. OSN som si pritom predstavovala ako veľkú neefektívnu globálnu inštitúciu, kde mladých ľudí z programu mládežníckeho delegáta považujú skôr za zriedkavú dekoráciu rokovacej sály, nechajú ich čo-to povedať, “aby sa nepovedalo” a tým všetko končí.
V skutočnosti je mládežnícky delegát za podpory zo strany zamestnancov Stálej misie SR pri OSN pomerne samostatná jednotka so svojim vlastným programom a má okrem možnosti predniesť prejav šancu stretnúť sa s ľudmi pracujúcimi v komisiách a pracovných skupinách zaoberajúcimi sa problematikou týkajúcou sa mládeže, odovzdať im svoje návrhy na zmeny a vylepšenie ich práce. Kým prejav v pléne možno svet nezmení (aj keď môže minimálne zobudiť niekoľko spiacich prísediacich), práca na týchto menších konkrétnych úlohách je z môjho pohľadu dobrou príležitosťou niečo ovplyvniť – napr. tému, ktorej sa bude venovať nasledujúca správa OSN o mládeži, či prácu oddelenia OSN pre mládež.
Akej téme si sa venovala?
Mojou témou bola nezamestnanosť mladých ľudí, ktorá je na Slovensku, ale aj v globálnom meradle, veľkým problémom. K tejto téme som spolu s rumunskými mládežníckymi delegátmi v New Yorku zorganizovala s podporou RMS pracovné raňajky, na ktoré sme pozvali aj odborníčku z Medzinárodnej organizácie práce.
Čo ti skúsenosť dala?
Lepšiu predstavu o tom, ako funguje práca zastupiteľstiev jednotlivých krajín pri medzinárodných organizáciách a OSN ako organizácia so svojou dávkou byrokracie, mocenských štruktúr a komplikovane prepojených vzťahov a záujmov. Spoznala som mladých ľudí z celého sveta, naučila som sa, akým spôsobom sa tvoria medzinárodné dokumenty a rezolúcie, vyskúšala som si, aké je to hovoriť pred plnou sálou ľudí z takmer všetkých krajín sveta. A pochopila som, čo v praxi znamená, že „človek môže zmeniť svet, ale nemôže to robiť sám”. Spoznala som množstvo inšpiratívnych ľudí, ktorí sa namiesto frflania snažia aktívne zmeniť veci, ktoré sa im nepáčia. Viac som sa dozvedela o problematike (ne)zamestnanosti mladých ľudí a táto téma ma zaujala natoľko, že som sa jej neskôr venovala aj vo svojej dizertačnej práci. Veľmi by som chcela v budúcnosti pracovať v oblasti sociálneho podnikania a prispieť k riešeniu tohto problému na Slovensku aj konkrétnym praktickým spôsobom.
Si ešte v kontakte z niektorými z delegátov z tvojho roku?
Áno, s niektorými delegátmi sme sa spriatelili tak, že sme ešte stále v kontakte. So švédskou mládežníckou delegátkou sme sa stretli aj na Slovensku a nórskeho mládežníckeho delegáta som navštívila v Osle.
Kto ťa zaujal a prečo?
Zaujali ma viacerí mládežnícki delegáti a delegátky, ktorí boli aj vo svojich krajinách už dlhšie politicky aktívni. Motivovalo ma to a presvedčilo o pravdivosti tvrdenia, že ak dostatočne vytrvalo otravujete tých správnych ľudí, nič nie je nemožné. Keďže sa pohybujem v treťom sektore, zaujali ma ľudia pracujúci v mimovládnych organizáciách pri OSN a z Európskeho fóra mládeže, ktoré považujem za ďalšiu zastávku pre mládežníckych delegátov, ktorí chcú konkrétnym spôsobom ovplyvniť mládežnícku politiku v Európe.
Čo by si odporučila budúcim UN delegátom/tkam?
Určite si treba v záplave zaujímavých informácií stanoviť ciele a priority a vymedziť konkrétnu aktuálnu tému, ktorej sa človek chce venovať. Oplatí sa aktívne oslovovať odborníkov zodpovedných za oblasť, ktorá vás zaujíma – na Slovensku i v OSN – a rozprávať sa s nimi o nových trendoch a smerovaní politiky v tejto oblasti. Len tak je možné pochopiť existujúce obmedzenia, záujmy a vplyvy, ktoré pri pohľade zvonka nevidno. Dobrým nápadom je porovnať skúsenosti krajín, ktoré sú v danej oblasti o krok vpred a rozmýšľať nad tým, ako konkrétne môžu mladí ľudia na základe tejto skúsenosti rozhýbať Slovensko. A samozrejme treba využiť príležitosť spoznať prácu OSN a pridružených organizácií z čo najrôznejších uhlov pohľadu, nazbierať kontakty a nechať sa nakaziť chuťou zmeniť keď nie celý svet naraz, tak aspoň postupne ten malý okolo seba.
Čomu sa venuješ teraz?
Pred niekoľkými mesiacmi som skončila doktorandské štúdium na Fakulte medzinárodných vzťahov v Bratislave a momentálne pracujem v Berlíne pre medzinárodnú mimovládnu organizáciu MitOst, ktorá sa venuje občianskemu vzdelávaniu, kultúrnej výmene a aktivizácii mladých ľudí v spoločnosti hlavne v krajinách strednej, juhovýchodnej a východnej Európy. Okrem toho mám na starosti medzinárodné dianie v Slovenskom skautingu, čo sa výborne dopĺňa s mojou prácou.
Pomáha ti pri tom nejako tvoja skúsenosť z OSN?
Určite áno. Lepšie rozumiem tomu, ako fungujú strategické partnerstvá, vyjednávanie a aké potrebné je zohľadniť záujmy rôznych strán, aby mal spoločný projekt úspech. Využívam kontakty v jednotlivých krajinách a aj program mládežníckeho delegáta je pre mňa príkladom modelu podpory mladých ľudí v tom, aby preberali svoj diel zodpovednosti za spoločnosť.
Aký je tvoj pohľad na OSN? Ovplyvnila ho osobná návšteva?
Okrem účasti na rokovaniach a podujatiach v rámci programu mládežníckeho delegáta môj pohľad rozhodne ovplyvnila jazda výťahom po kolosálnej budove sídla OSN, kde v miniatúrnych kanceláriách pracuje niekoľko tisíc ľudí a pohľad na desiatky kíl denne vyhadzovaného papiera, ktorý možno nikto ani nečítal. OSN aj po návšteve považujem za neefektívnu byrokratickú organizáciu, kde osobné a mocenské záujmy v mnohých prípadoch prevládajú nad skutočnou snahou o zmenu k lepšiemu.
Napriek tomu si myslím, že na globálnej úrovni ešte nikto nič lepšie ako OSN nevymyslel a ešte dlho potrvá, kým vymyslí. Nástroje a prostriedky, ktorými disponuje OSN, reálne ovplyvňujú miliardy ľudí na tejto planéte a ja veľmi dúfam, že budú v rukách stále väčšieho počtu aktívnych mladých ľudí, ktorí sa ešte nenakazili cynizmom a pocitom bezmocnosti voči zabehanému systému a ich snaha o lepší svet bude prinášať konkrétne ovocie.
Do programu Youth UN delegate alebo Mladí OSN sa môžeš prihlásiť aj ty. Ak máš 18-24 rokov, vieš po anglicky, zaujíma ťa svet medzinárodnej diplomacie alebo chceš za seba, nahlas a od podlahy povedať na medzinárodnej pôde, čo ťa trápi a zaujíma, prihlás sa do tohto ročníka. Uzávierka je 30. apríla 2013. Viac informácií najdeš na stránke MladíOSN (mrkni-klikni tu)
(c)Katarína Mrázková
