Michal Onderčo je momentálne v New Yorku, kde sa venuje výskumu vďaka Fulbrightovmu programu. Inak študuje PHD na Slobodnej univerzite v Amsterdame, kde sa venuje téme šírenia alebo nešírenia jadrových zbraní. Rozprávali sme sa s ním o tom, čo mu dala skúsenosť mládežníckeho delegáta.

 

Bol si medzi prvými delegátmi, ako si sa o tom dozvedel?
Úplne náhodou na webe Rady mládeže, keď som hľadal informácie o inom podujatí. Ponuka ma zaujala, povedal som si wow a skúsil to. A podarilo sa.

Vedel si predtým niečo o OSN?
Vedel som, keďže som študoval medzinárodné vzťahy. Ale predstavoval som si to trochu inak. Predtým som bol aktívny v mládežníckej mimovládke a myslel som si, že program na misii v OSN bude viac vzdialený od samotného OSN. Nepredstavoval som si, že tam budem tráviť 10 hodín do dňa, čo bolo príjemným prekvapením.

Aká teda bola tvoja predstava?
Že bude prejav a nejaké eventy a tak. A že väčšina práce delegáta bude na misii alebo v spolupráci s ostatnými delegátmi. Áno, bolo tam aj to, ale na misiu som napríklad vôbec nešiel.

Akej téme si sa venoval?
Participácii mládeže. A v rámci toho som mal aj prejav v 3. výbore.

Prečo si si ju vybral?
Som z Prešova. V tej dobe som videl na východe Slovenska veľa ľudí, ktorí boli aktívni a robili kopec vecí, ale zároveň tam bolo veľa ľudí, ktorí to naopak vzdali vo veku 16-18 rokov a tvárili se, že tam sa nedá nič robiť. A ja som si myslel, že je dôležité, aby ľudia chytili svoj osud do vlastných rúk, a to sa nedá bez mládežníckej participácie.

Myslíš, že na delegátstvo treba byť lídrom?
Človek nemusí byť lídrom, ale určite potrebuje mať zapálenie pre cieľ.

Čo ti skúsenosť dala?
Okrem toho, že som získal neskutočné množstvo nových kontaktov, spoznal veľa zaujímavých ľudí, po prvý krát som zažil, ako sa vyjednáva mládežnícka rezolúcia, ako sa prijímajú pripomienky mládežníckych delegátov k jednotlivým rezolúciám. A bol som prekvapený, koľko z nich bolo vzatých na vedomie. Nemuseli byť hneď všetky implementované, ale prekvapilo ma, koľko z nich bolo akceptovaných.

Si ešte v kontakte s ostanew_york09tnými delegátmi?
Minule som jedného stretol náhodou v knižnici (smiech). S niektorými sme v kontakte cez sociálne siete, aj sme sa stretávali, ale keďže som teraz mimo od tej mládežníckej scény, nemáme príležitosť sa stretať.

Pamätáš si niektorého z delegátov z tvojho roku?
Veľmi ma zaujali nemeckí mládežnícki delegáti, najmä kvôli angažovanosti. Boli doslova nadupaní. A holandský delegát, Walter, ktorý mal tému o prístupe k vode. Jeho prejav bol založený na vlastnej skúsenosti –  vycestoval do Afriky, aby zistil, aké majú naozaj podmienky ľudia, ktorí žijú v rurálnych oblastiach. Prekvapilo ma, koľko času boli ochotní venovať téme, ktorá ich zaujímala. Pre niektorých to bol naozaj ročný full-time job.

Ty si sa pripravoval ako?
Moja príprava bola veľmi narýchlo. Výberový proces bol vtedy v auguste, takže som mal veľmi málo času na to, aby som si veci naštudoval. Navyše som bol na erazmáckom pobyte mimo Slovenska, takže to bolo veľmi narýchlo a náročné. Študoval som si materiály k programu, k OSN, veľmi veľa som čítal. Snažil som sa čo najlepšie si pripraviť prejav a čo najlepšie pochopiť úlohu mládežníckeho delegáta.

new_york28A čo robíš teraz?
Teraz dokončujem PHD v Amsterdame na tému šírenia a nešírenia jadrových zbraní.

Je skúsenosť z OSN niečo, čo zužitkovával aj neskôr?
Bola to zaujímava vec a dlho som z nej čerpal. Momentálne si svoju skúsenosť uvedomujem najmä vďaka tomu, že rozumiem trochu lepšie procesom v OSN.

Keď som sa pripravoval na prejav, naštudoval som si veľmi veľa o tom, ako funguje OSN po byrokratickej stránke – o mnohých veciach, ktoré ľudia ani nevidia v novinách, o čom sa nepíše ani v akademickej literatúre. To ako funguje jeden výbor, to je nesmierne byrokratické, je tam veľa skostnatelých pravidiel, o ktorých majú celkom dobrú predstavu insajderi, ale väčšina ľudí to nevníma. Keď chce človek vnímať výsledky práce v OSN, je veľmi dôležité,  aby rozumel tomu byrokratickéu molochu, ktorý niečo umožní alebo neumožní.

Neodrádzalo ťa to?
Nie, mne to prišlo veľmi zaujímavé.

Aká  cesta viedla od participácie k jadrovým zbraniam?
To je dobrá otázka. Keď som robil magistra a prestal sa venovať mládežníckej participácii, našiel som si stáž, kde som sa venoval jadrovým zbraniam a tam ma to chytilo. Vlastne úplne náhodou, nebol to nejaký cieľ. Tejto téme sa venujem v rámci vzťahov a nastavovania politík.

Aký je tvoj pohľad na OSN teraz, po skúsenosti, ktorú si s ňou mal?
Mám viac rešpektu, keď sa tam podarí niečo dobré spraviť. Celý ten systém, tak ako pri väčšine byrokratických inštitúciách, je nastavený proti zmene. Je nastavený tak, aby udržiaval status quo a preto je nesmierne ťažké presadiť tam zmenu.

Mládežníckym delegátom sa častokrát darí zmeniť jeden alebo dva paragrafy v nejakej rezolúcii. Môže sa to zdať veľmi málo. Ale pre niekoho, kto do toho viac vidí, ten vie, že je za tým nekonečne veľa hodín vyjednávania, vytrvalosti, presviedčania… a to je niečo, čo mnohí ľudia nevidia a neocenia, ale malo by sa, lebo je za tým veľké množstvo snahy a presvedčenia.

V tomto je ten program perfektný pre ľudí, čo vedia, že chcú niečo zmeniť. A neboja sa ísť za tým, aj keď prídu prvé prekážky.

Máš pre uchádzačov nejaké osobné odporúčanie?
Nemali by sa báť. A mali by byť ochotní ísť aj tú míľu naviac. A potom sa výsledok dostaví.

Do programu Youth UN delegate alebo Mladí OSN sa môžeš prihlásiť aj ty. Ak máš 18-24 rokov, vieš po anglicky, zaujíma ťa svet medzinárodnej diplomacie alebo chceš za seba, nahlas a od podlahy povedať na medzinárodnej pôde, čo ťa trápi a zaujíma, prihlás sa do tohto ročníka. Uzávierka je 30. apríla 2013. Viac informácií najdeš na stránke MladíOSN.

(c) Katarína Mrázková