V dňoch 20. až 27. marca 2013 som sa ako reprezentantka Rady mládeže Slovenska zúčastnila 4. Čínsko-Európskeho sympózia o rozvoji mládežníckej práce, organizovaného  All-China Youth Federation (ACYF) a European Youth Forum (YFJ) v spolupráci s Európskou komisiou,  ktoré bolo zamerané na vytváranie a distribúciu informácií v kontexte nových médií.

Sympózium ako priestor pre stretnutie

Ako jeden zo štrnástich európskych junior expertov som mala možnosť zúčastniť sa úvodnej dvojdňovej konferencie v Pekingu ako aj série exkurzií v dvoch ďalších čínskych mestách Changsha a Šanghaj. Cieľom sympózia bolo vytvoriť priestor na stretnutie a diskusiu 34 čínskych a európskych expertov pracujúcich v oblasti mládeže a médií, ktorého výstupom bola séria odporúčaní o možnostiach ďalšej spolupráce.

Druhý deň úvodnej konferencie, v priebehu ktorého boli na programe aj prednášky nás, junior expertov (čo boli ľudia do 35 rokov s minimálne 5 ročnou praxou v oblasti práce s médiami a mládežou), som sa zúčastnila bloku venovanému komunikačným stratégiám mládežníckych organizácií vo veku nových médií, v rámci  ktorej som prednášala na tému využívania online nástrojov v internej komunikácii.

 Veľká čínska neznámaby Marco La Rosa

Aktivít v rámci dialógu Čína – EÚ som sa zúčastnila po prvýkrát a musím sa priznať, že do ČĽR som cestovala s miernymi obavami. Nevedela som, akým spôsobom prebieha dialóg a čo spraviť preto, aby vôbec k nejakému došlo. S vedomím, že drvivá väčšina online nástrojov a sociálnych sietí, ktoré používame v Európe, nie je v Číne dostupná a naopak – čínske sociálne siete a rôzne online nástroje sú zas veľkou neznámou pre nás, som sa podobne ako moji európski kolegovia snažila hľadať najmä to, čo máme spoločné – a to sú stále aktuálne výzvy, ktoré možno majú inú formu ale veľmi podobný obsah a to kdekoľvek na svete.

Jednou z mojich obáv bolo, že sa Európania nezaprú a začnú prednášať Číňanom o príkladoch dobrej praxe od nás s typickým povýšeneckým tónom celej západnej civilizácie. Som rada, že týmto smerom sa komunikácia z našej strany neuberala. V provom rade, skutočnosť, že mládežnícke organizácie u nás majú prístup k akýmkoľvek sociálnym sieťam a neprebernému množstvo vynikajúcich online nástrojov ešte nezaručuje efektívnosť komunikácie. S rozličnými organizáciami z celej Európy (nielen členských štátov EÚ) spolupracujem siedmy rok a väčšina z nich nemá žiadnu dlhodobú komunikačnú stratégiu ani efektívny prístup k implementácii existujúcich nástrojov (napriek tomu, že mnohé z nich sú zdarma). Považovala som preto za fér spomenúť v Číne aj túto skutočnosť – čínska strana v diskusii po mojej prednáške minimálne uznala, že neefektívne využívannie existujúcich online nástrojov je aktuálnou výzvou, ktorú máme spoločnú.

Čínsky Facebook

O Číne sa u nás vo všeobecnosti vie najmä to negatívne, preto som bola (zas raz ako po každej ceste do “neznáma”) prekvapená z toho, že veci sa majú už tradične trochu inak ako nám prezentujú oficiálne médiá.   Áno, čínska virtuálna “stena” je mohutným nástrojom cenzúry, ale nie je nepreniknuteľná. Za pár dní sa zo mňa samozrejme nestal odborník na čínske sociálne siete, každopádne, v Číne je pomerne populárny a prístupný LinkedIn a naopak, s členmi delegácie som dodnes v kontakte ako aktívny užívateľ čínskej sociálnej siete WeChat (ktorá v januári tohto roku  prekročila hranicu 300 miliónov užívateľov). Takže nie, Facebook sa tým mostom asi tak skoro nestane, ale existujú aj iné možnosti.

 by Marco La RosaSmerom k dialógu

Keďže išlo v poradí už o štvrté sympózium Čína – EÚ, avšak moju prvú účasť na ňom, vývoj dialógu v porovnaní s predchádzajúcimi sympóziami môžem porovnávať len na základe oficiálnych správ a vyjadrení ostatných EÚ expertov, ktorí sú do výmeny zapojení od roku 2010. V tomto smere pozitívne hodnotím dva fakty. V oficiálnej správe sa už nehovorí o abstraktnom nadväzovaní kontaktov medzi All-China Youth Federation a European Youth Forum, ale iniciovaní komunikácie medzi ich členmi – teda konkrétnymi mládežníckymi organizácimi a tiež o vybudovaní aktívnej databázy, prostredníctvom ktorej by mohli priamo komunikovať (napr. s cieľom hľadania partnerských organizácií pri realizácii mládežnických výmen a pod.)  Druhým pozitívom je neformálna časť komunikácie, ktorá sa na základe tvrdení skúšenejších kolegov zlepšuje. My sa učíme komunikovať tak, aby to pre čínsku stranu bolo prijateľné a naopak, oni sa tiež učia chápať nás. Po každej z našich prednášok nasledovala veľmi slušná (v Číne sa veľa ďakuje za príspevky, preukazuje sa úcta a pod.), ale pomerne otvorená debata – čo vraj na predchádzajúcich sympóziách nebolo samozrejmosťou. Takže malými krokmi, ale z dvoch paralelných monológov sa pomaly stáva dialóg.

Sama za seba môžem povedať len toľko, že ma Čína nesmierne prekvapila – na tej najobyčajnejšej ľudskej úrovni. Stretla som tam mladých ľudí, ktorí majú otvorenú myseľ, ale aj vysoko postavených reprezentantov veľkých a úspešných firiem, ktorí nám ochotne odpovedali aj na dotieravé otázky. A samozrejme, stretla som tam aj zadubených, uzatvorených ľudí, ku ktorým sa nedalo preniknúť. Vtip je v tom, že takýchto ľudí stretávam úplne všade – otvorených aj nepreniknuteľných, bez ohľadu na to, v akom režime žijú.

(c)Lucia Gallíková, fotografie (c) Marco La Rosa