Danka aktuálne študuje PhD v Dánsku, veľa cestuje a nevie sa dočkať oddychu v máji. Podľa jej slov, tam, kde je teraz, jej dopomohla práve skúsenosť v OSN, kde sa definitívne rozhodla, čomu sa chce vo svojom živote venovať – téme životného prostredia a aktivitám v tejto oblasti.
Ako si sa o programe dozvedela?
Link mi poslala kolegyňa vo vtedajšej práci. Pracovala som vtedy v EYCA – European Youth Card Association ako office assistant. V tom čase som bola prijatá na štúdium na Diplomatickej akadémii vo Viedni, takže diplomacia v praxi bolo presne niečo, čo som chcela zažiť a ešte k tomu to súviselo s mládežou!
Čo si si pod programom predstavovala a aká bola realita?
Vlastne moje predstavy neboli ďaleko od reality, možno preto, že ma predchádzajúca delegátka Gitka dobre informovala. Očakávala som, že spoznám zaujímavých ľudí z rôznym zameraním – ľudí pracujúcich v štátnej správe, diplomacii, v neziskových organizáciách. Tešila som sa najmä na ostatných mládežníckych delegátov, ktorí sú aktívni a bojujú za to, čomu veria. Tešila som sa, že budem súčasťou skupiny s rovnakým cieľom: dať mládeži vyššiu priotitu v medzinárodnej agende. Milo ma potešilo, že s valným zhromaždením sa rok mládežníckeho delegáta nekončí, rôzne aktivity pokračovali počas celého roka a z časti aj doteraz.
Aký bol tvoj pohľad na OSN predtým a potom, ako si zažila delegátsku skúsenosť. Zmenil sa nejako?
Vždy som si predstavovala, že to nebude ľahké, aby sa cca 190 krajín na niečom dohodlo, že takéto rozhodnutia môžu dlho trvať a môžu byť vo výsledku menej konkrétne, než by som si ich želala vidieť. Ale napriek tomu, svet bez OSN by som si nechcela predstaviť! Napríklad v oblasti životného prostredia sú Štokholmský dohovor, Bazilejský dohovor nepostrádateľné dohovory, ak mám menovať len dva. Môj pohľad na OSN sa teda veľmi nezmenil po tejto skúsenosti, ale samozrejme, odišla som s viac informáciami než som prišla.
Akej téme si sa venovala? Prečo?
Venovala som sa rozvojovej pomoci. Vtedy sa práve rozmýšľalo o otvorení magisterského štúdia s týmto zameraním na Ekonomickej univerzite. Táto téma ma zaujímala už predtým, chcela som využiť možnosť sa ňou zaoberať a dať ju do pozornosti iným.
Čo ti skúsenosť dala?
Veľa, najmä s novými poznatkami sa môj pohľad na túto tému počas roka zmenil 🙂 Prečítala som dosť kníh od kritikov rozvojovej pomoci, tak ako sa robí teraz, napríklad od Dambisa Moyo Dead Aid (jej prednášku som potom navštívila v Bostone a Philadelphii), Paula Colliera The Bottom Billion: Why the Poorest Countries are Failing and What Can Be Done About It. Ale čítala som názory aj z opačného pólu, napríklad od Jeffreyho Sachsa The End of Poverty (ktorého som videla potom v Dohe). A musím povedať, že ma presvedčili tí prví dvaja. Odporúčam prečítať, tie knihy môžem i požičať (smiech)
Takže určite to bol osobný rast. A samozrejme, úžasnú skúsenosť som získala tým, že som videla a následne sa podieľala na jednaní OSN. Stretla som obdivuhodných ľudí – Amartya Sen, Kofi Annan, Ban Ki Moon, samozrejme :-), ale i ľudí z našej misie. Bolo skvelé, môcť sa s nimi zhovárať.
Si ešte v kontakte z niektorými z delegátov z tvojho roku?
Jasné, práve som bola v Innsbrucku na konferencii, kde žije nemecká delegátka.
Máš nejaký konkrétny zážitok, spomienku, ku ktorej sa rada vraciaš?
Áno, jednanie (closed negotiation, za okrúhlym stolom, iba delegáti mali prístup) o mládežníckej rezolúcii na Komisii pre sociálny rozvoj. To bolo vo februári, teda po skúsenosti z Valného zhromaždenia. Stretlo sa tam už menej delegátov a mali sme podľa mňa celkom dobrú stratégiu ako presadiť náš spoločný cieľ. Vedeli sme uý, ktoré krajiny majú opačný názor a vedeli sme naplánovať, aby sme hovorili v “správnom momente”.
Čo by si odporučila budúcim UN delegátom/tkam?
Fíha, adresne? Ak sa dá, vyhraď si na tento program čo najviac času. Stretni sa s delegátmi, ktorí žijú okolo nás. Stážuj v srdcu-blízkej organizácii. Stretni sa s ostatnými slovenskými delegátmi. A požiadaj o stretnutie ľudí, ktorých obdivuješ. Väčšina neodmietne.
Čomu sa venuješ teraz? Pomáha ti pri tom tvoja skúsenosť z OSN?
Teraz sa venujem životnému prostrediu, konkrétne pracujem na projekte so zameraním na odpadové hospodárstvo ako PhD študentka na technickej univerzite v Dánsku – DTU. Delegátka som bola počas prvého roka môjho magisterského štúdia. Táto skúsenosť mi v pozitívnom zmysle pomohla rozhodnúť sa, čomu sa chcem a nechcem v budúcnosti venovať .
Veľa cestuješ? Kde si teraz?
Som tak striedavo v Kodani a vo Viedni – momentálne vo Viedni, lebo môj projekt je medzi troma univerzitami: DTU, TU Wien a ETH Zurich. Rada cestujem, ale dovolenku mozem čerpať až od mája, konečne ten mesiac prichádza…
Prečo by sa podľa teba mali mladí zaujímať o mládežnícku politiku? Prečo zaujíma teba?
Mládež je dôležitá téma, lebo na nej bude stáť naša spoločnosť zajtra. Mladí ľudia (a výskum) sú oblasti, kde by som privítala viac pozornosti a podpory od štátu, médií a širšej verejnosti.
Do programu Youth Delegate UN sa môžeš prihlásiť aj ty. Do 30. apríla pošli prihlášku a motivačný list, viac info nájdeš na mladez.sk/mladiosn.
(c) Katarína Mrázková
