Hana Bútorová je členkou debatného tímu bratislavského gymnázia C.S.Lewisa, ktorý sa stal víťazom turnaja Slovenská debatná liga. Ako sa dá “prekecať” až k blyšťavému turnajovému poháru a čo osemnásťročnú Hanku na debatovaní najviac baví, si môžete prečítať nižšie.

Aké máš pocity z finále? 

Finálový turnaj bol kombináciou niečoho vzdelávacieho a zábavného. Tento rok v ňom súťažilo 22 tímov, ktoré sa po štyroch regionálnych turnajoch umiestnili najlepšie, s najväčším počtom výhier. Vyhrať debatu vo finále bolo ťažšie ako v regióne, no debaty boli ešte kvalitnejšie a zábavnejšie a aj sme si z nich mohli ešte viac odniesť. Veľa sa od nás ako od debatérov čakalo a tak sme mali motiváciu vymýšľať premyslenejšie argumenty, a viacej sme sa učili aj počas samotných debát, vďaka náročnejším tézam a dobrým oponentom.

 Čo všetko musí človek urobiť pre to, aby sa vôbec do finále dostal? 

Musí byť hlavne vytrvalý a pripravený debate venovať čas, čo sa nedá bez toho, aby to človeka bavilo. Aby sa tím prebojoval do finále, musí sa zúčastniť aspoň troch regionálnych turnajov. Každý takýto turnaj znamená čas, počas ktorého tím študuje tézu a pripravuje si argumenty či štatistiky a príklady na doloženie tých argumentov, a víkend počas ktorého turnaj prebieha. Čím viac času a energie tomu človek venuje, tým má väčšiu šancu byť v debate úspešný.

Ako sa meria výkon v niečom tak subjektívnom ako je hovorenie? 

Hanka debatujeRozhoduje sa na základe rôznych kritérií. V zásade je to kombinácia toho, čo človek hovorí a ako to hovorí. Dôležitý je výber argumentov a spôsob, akým ich rečník analyzuje, reakcie na argumenty opozičného tímu, prezentácia a neverbálna komunikácia, či narábanie s časom počas reči.

Keby som napríklad obhajovala to, že drogy by mali byť legalizované a priniesla by som hodnotu slobody, ale nevysvetlila, čo to sloboda je a prečo je dôležitá, a keby som namiesto toho väčšinu svojej reči monotónne rozprávala o tom, ako nejakému konkrétnemu človeku droga pomohla alebo neuškodila bez toho, aby som dokazovala, prečo by pre spoločnosť bolo lepšie, keby boli drogy legalizované, asi by som rozhodcu nepresvedčila.

 Debatuješ tretí rok, ako si začala? 

Predtým, ako som začala debatovať, som od starších spolužiakov a od svojho staršieho brata vedela, že debata je dobrá vec. Nebola som si však istá, či je to pre mňa. Potom prišla možnosť prihlásiť sa do debatného tímu a napriek mojej neistote ma brat presvedčil, aby som to skúsila. Vyskúšanie človeka nič nestojí a keby som zistila, že to nie je niečo, čomu sa chcem venovať, prestala by som. Ale ja som zistila opak a odvtedy debatujem skoro stále 🙂

 Prečo ťa baví takto súťažne rozprávať – čo ti debatovanie prináša? 

Debata ma hrozne veľa naučila. Tým, že tézy sú úplne rôznorodé, od ekonomických cez politické, environmentálne, sociálne až po morálne, zaberajú široké spektrum tém. Často je debata o niečom, v čom sa nevyznám a ešte častejšie o niečom, pri čom by mi samej nenapadol nejaký uhol pohľadu či možný dôsledok. Vďaka debate sa o takýchto témach učím a uvedomujem si rôzne vplyvy vecí ako štátne obmedzenia, medicínsky výskum, nové vynálezy, filmy či média na spoločnosť.

Toto učenie nastáva hlavne tak, že sa o tom rozprávam so spolu debatérmi alebo priamo počas debaty s oponentmi. Debata takýmto spôsobom kombinuje učenie sa s trávením času s ľuďmi. Obe tieto veci sú samy o sebe obohacujúce a keď sú skombinované, keď ľudia spolu trávia čas tým, že sa rozprávajú o zaujímavých témach a učia sa od seba navzájom, tak majú obe ešte väčšiu hodnotu.

 DSC_1467Pri debatovaní musíš zaujať postoj, s ktorým nemusíš osobne vždy súhlasiť – ako sa s tým vyrovnávaš? 

Tento rozmer debaty je v niečom snáď najhodnotnejší, pretože toto učí človeka zamýšľať sa nad dôležitými osobnými otázkami a názormi. Keď má človek na niečo názor, mal by rozumieť argumentom pre a proti tomu názoru a mal by si ho vedieť pred sebou obhájiť. Inak to nie je veľmi úprimný názor a ten človek môže byť ľahko zmanipulovaný niekým iným.

Debata nás učí spoznávať argumenty druhej strany; argumenty, kvôli ktorým sa naozaj musíme zamyslieť a ktoré nám načrtávajú, že by sme sa mohli aj mýliť. V konečnom dôsledku si práve takýmto spôsobom upevňujeme vlastné názory, keď dokážu prejdú skúškou najlepších argumentov oponentov, alebo si nanovo vybudujeme úprimné názory ak zistíme, že niečo funguje trochu inak, ako sme si pôvodne mysleli. Takýmto spôsobom sa zároveň učíme väčšej tolerancií k názorom iných ľudí. Keď ateista dokáže obhajovať existenciu Boha alebo kresťan homosexualitu či potraty, učia sa navzájom sa počúvať a vnímať to, čo hovoria tí druhí.

(c) MK