„Pre Holanďanov je typické, že sú to veľmi otvorení ľudia a neurazia sa hneď, keď sa nesprávaš podľa tradičných holandských zvykov. Hovoria priamo a v rozsiahlej miere používajú očný kontakt. V krátkej dobe si s ostatnými začínajú tykať. Keď stretneš niekoho v Holandsku, väčšinou ho oslovuješ pán alebo pani, ale oni ťa čoskoro požiadajú, aby si im tykal,“. Takto charakterizuje Holanďanov politický a tlačový hovorca ambasády Holandského kráľovstva na Slovensku, David Winkler. „Naším zámerom je prezentovať nie len typické Holandsko tulipánov a Van Gogha, ale tiež Holandsko 21. storočia,“ hovorí David.
Tradícia a otvorenosť
Holandské kráľovstvo je krajina, ktorá si zachováva tradície. O tom svedčia aj udalosti posledných dní. V prvom rade: abdikácia kráľovnej Beatrix a vymenovanie nového kráľa Willema-Alexandra. 29. apríla sa po 100 rokoch vlády žien v Holandsku, chopil žezla muž a v uliciach Amsterdamu sa bujaro oslavovalo. Druhou udalosťou bolo znovuotvorenie múzea Rijksmuseum, ktoré renovovali celých 10 rokov. Je jedným s najvýznamnejších symbolov holandskej tradičnej kultúry, má už 128 rokov a otvorili ho pre verejnosť 13. apríla.
Zároveň je to krajina otvorená pokrokom a liberálnemu zmýšľaniu. Amsterdam v 70. rokoch, najmä medzi mladými ľuďmi na celom svete, preslávil Melkweg, centrum nezávislej kultúry v Holandsku. Partia mladých ľudí sa rozhodla, že si od mesta prenajme starú, rozpadávajúcu sa, nevyužitú mliekareň a bude v nej organizovať koncerty podľa svojho gusta. Melkweg sa stal nielen centrom nezávislej kultúry, ale aj vzorom pre ďalšie malé kultúrne centrá v Európe. Rozhovor s jedným s jeho zakladateľov, Corom Schlosserom, si môžete prečítať tu.
Na počesť profesora Cleveringa
Ambasáda sa stará o šírenie súčasného holandského umenia a na Slovensko pozýva holandských umelcov. Naposledy to bol spisovateľ Thomas Rosenboom, pri príležitosti prekladu jeho knihy Verejné práce do slovenčiny. Holandsko je taktiež známe svojim súdnictvom (nie nadarmo v Haagu sídli medzinárodný súdny tribunál) a preto každoročne pre študentov práva usporadúva lekcie profesorov z Leiden University. Prednášajú Cleveringove lekcie, nazvané na počesť profesora Rudolpha Cleveringa, ktorý sa preslávil otvorenou kritikou nacistov na pôde Leidenskej univerzity v roku 1940, začo bol aj väznený.
Tieto semináre sa konajú pravidelne v novembri na výročie jeho kritiky. „Naše aktivity sa stretávajú s pozitívnou odozvou. Na semináre či iné podujatia chodí veľa ľudí, či už na prednášku z cyklu Cleveringa, na rôzne semináre (napr. o sociálnej zodpovednosti firiem alebo o fundraisingu pre mimovládky). Okrem vlastných akcií podporujeme aj akcie a aktivity mimovládok, ktoré nás oslovia.“ Všetky tieto aktivity prispievajú k vytváraniu pozitívneho obrazu Holandska na Slovensku, holandskej kultúry, dizajnu, architektúry a cyklodopravy.
Nemčina aj angličtina
Holandčina sa veľmi podobá nemčine a Holanďania Nemcom často rozumejú viac než je tomu naopak. Sú si tiež vedomí toho, že ako malá krajina, podobne ako aj Slovensko, sú nútení ovládať svetové jazyky. A keďže radi cestujú, učenie jazykov je základom ich vzdelania, vo väčšine prípadov sa s Holanďanmi bez problémov dohovoríš po anglicky.
Na veľvyslanectve pracuje 8 ľudí, vrátane veľvyslankyne Daphne Bergsma, ktorá o svojich zážitkoch a cestách po Slovensku píše blog. Pre záujemcov o stáž na ambasáde teraz síce miesto nemajú, no keď takáto príležitosť bude, uverejnia ju na svojej stránke. „Požiadavky na kandidáta sa líšia podľa pozície, ktorá je voľná. Základom však je hovoriť plynule anglicky alebo nemecky (prednostne aj holandsky), mať výnimočné vedomosti z prostredia politiky, ekonomiky a kultúry Slovenska a tiež 2. stupeň vysokoškolského vzdelania.“
Holandsko 21. storočia je však oveľa viac ako toto alebo DJ Armin van Buuren. Je hlavne symbolom hľadania zelených zdrojov energie či vyrábanie solárnych článkov ako lacného zdroja elektriny pre ľudí v Ázii a Afrike a samozrejme, cyklistiky. Rozhodne stojí za to, spoznať ho.
Sériu Ambasonda pripravuje (c) Andrea Bandiková.