Ísť na cestu po slovenských mimovládnych centrách a projektoch odporúčam urobiť úplne všetkým, najviac primátorom, poslancom samosprávy a aj na ministerstve. Zažijete neuveriteľne vynaliezavých, pokrokových, kreatívnych ľudí, ktorí aj napriek strašne malej podpore verejnými inštitúciami vytvárajú svojou činnosťou v mestách a komunitách európsky, slovenský, kreatívny, dobrý pocit zo života v spoločnosti.
Flámska výprava
My sme sprevádzali delegáciu z belgického Flámska – v rámci partnerstva s Ministerstvom školstva SR nás navštívili Pol Coussement, riaditeľ tanečného divadla, Riet Plevoets, pracovníčka s agendou mládeže a kultúry na belgickom Ministerstve mládeže, Albine Vangheluwe, pracovníčka s agendou mládeže a kultúry na pôde mesta Gent.
Takáto zostava postupne navštívila sedem miest a 11 formálnych aj neformálnych organizácii za štyri dni. Flámi považovali projekty za nesmierne inšpiratívne a obdivuhodné. Keďže čitatelia týchto článkov väčšinu miest poznajú, ďalej opíšem základné výstupy, na ktoré sme popri rozhovoroch s navštívenými miestami a medzi sebou prišli.
Priestory? Dobrovoľnícky a svojpomocne!
Vždy sme sa pri návšteve pýtali na počet dobrovoľníkov, čo za to tí ľudia majú, a aký vzťah majú k mestskej samospráve. Neziskové projekty organizované mimo štátne zriadených organizácii to majú ťažké, v porovnaní s inými európskymi krajinami oveľa ťažšie. Preto je obdivuhodné ako ľudia za nimi vyvinuli nesmiernu vynaliezavosť ako za čo najmenšie vklady vytvoriť krásne podujatia, miesta, s veľkým dopadom na konkrétnu komunitu. Námestovský KaF-projekt dokázal za 20 dní nízkorozpočtovo zrekonštruovať dom (z 25000 euro potrebných na rekonštrukciu sa svojpomocne dostali na 3500 eur), v ktorom sa teraz stretávajú mladí Námestovčania, divadelná sála pod žilinským Rondlom na Stanici detto.
Pri takýchto rekonštrukciách sa dobrovoľníci chytia vo veľkom a pridá sa aj materiálna podpora od firiem. Vyšlo najavo, že od osoby primátora závisí aj ovzdušie pre podporu mladých a ich vlastných nápadov v meste, vo väčšine miest totiž zatiaľ nefunguje model konkrétnej osoby zodpovednej za mládežnícku agendu na mestskom úrade. Jedine v meste Topoľčany je výraznejšie podporovaná komunita mladých aj mestom, práve vďaka osobe spriazneného primátora, formou symbolického nájomného priestorov, osobnou návštevou podujatí a povzbudením.
Bez podpory samosprávy
Hneď v prvom meste, čo sme navštívili, Považskej Bystrici, sa Albine spýtala Barbory z PBlogu: „A aký má samospráva ku vám vzťah, majú vás tu radi? Povedali vám ďakujem?“ Všetkým zúčastneným Slovákom zostal len trpký úsmev na perách.
Na samosprávach neexistujú systémy podporovania mladých, čo je takmer 25 rokov po revolúcii brzdiacim faktorom v mestách. Bolo ohromujúce počuť, že v meste Gent (248000 obyvateľov), kde pracuje Albine, je pre mládež určených 30 pracovníkov platených z verejného rozpočtu. Toto je však na dlhé trate, v Belgicku či Flámsku sa do súčasného stavu dostali až po veľkom lobbovaní, keď sa organizácie spojili, aby sa s otázkou mladých samosprávy vážne zaoberali.
Ide o konkrétnych pracovníkov zodpovedných za agendu mládeže, ale hlavne o zmenu myslenia vo vedení miest. Mestská samospráva musí jednoznačne vnímať, že takéto projekty majú pozitívne dopady na obyvateľov, na mestský život. Stačilo by, keby pracovníci nevideli v mladých nepriateľov, čo zase niečo chcú, ale naopak, keď mladý človek chce niečo robiť a nevie si dať rady, mohol by mu na Meste niekto poradiť, vyjsť v ústrety. Nie ďalší zbytočný papierovačkový úradníček, ale reálny človek, ktorý chápe potreby mladých a podporuje ich v činnosti a áno, aj im poďakuje.
Ako je to s peniazmi
V Považskej Bystrici nás uviedli do aktivít Pblogu v industriálnom priestore aj akciách v bytovkách. Flámov zaujali dôvody, prečo podujatia v opustených fabrikách fungujú – starší prídu kvôli nostalgii, lebo tam pracovali a mladí kvôli príťažlivosti niečoho nového. Zabodovali aj priestory žilinskej Stanice – Pol si niekoľkokrát vykrokoval divadelnú sálu postavenú z pivných prepraviek, že to musí ukázať svojim technikom. Zaujal ich tiež crowdfunding na rekonštrukciu Novej synagógy, ktorý vraj u Belgičanov zatiaľ natoľko nefunguje.
Za veľmi pozitívny Flámi označili spôsob nepriamej finančnej podpory na Slovensku, pri odpise 2% dane fyzickým aj právnickym osobám, ktoré mnohé z navštívených miest označili za výborný príjem, nakoľko sú to peniaze ktoré naozaj môžu použiť voľne na nápady, ktoré sa z grantových obmedzení často pokryť nedajú. Najviac sa 2% úľave z daní tešili organizácie, ktoré majú veľmi silnú fanúšikovskú základňu a sú stabilnými hráčmi v mestách.
Možno by sa tu dalo žiť
Banskú Bystricu, nakoľko sme Bystričanky, Flámi spoznali naozaj dôkladne. Jednoznačne z návštevy vyšlo, že Bystrica je komunitná, od najnovšieho projektu Animus Apertus s dievčatami, ktoré vyrástli v detských domovoch, cez Divadlo z Pasáže s mentálne postihnutými hercami, až po novootvorené centrum nezávislej kultúry Záhrada, kde sa schádzajú rôzne skupiny ľudí.
V Štiavnici, na vrchu kalvárie sa prvý krát stalo, že od Flámov padli úvahy o tom, že na Slovensku by sa dalo aj žiť. Históriu kalvárie a jej už 7 rokov prebiehajúcu rekonštrukciu, nám priblížili aj zahraniční dobrovoľníci, ktorí pracovali na úprave záhradných častí kalvárie. Na Banskej Stanici sme sa okrem zoznámenia s kultúrnym priestorom porozprávali aj s aktuálnym poľským rezidentom Jakubom, ktorý sa vyjadril, že s podmienkami ktoré Stanica umelcovi dáva, dokončí prácu, ktorú by inak robil jeden rok, za tri mesiace. Flámov zaujal aj rezidenčný systém Višegrádskeho fondu, ktorý práve na Stanici výborne funguje už 4 roky.
V Topoľčanoch na Nástupišti 1-12 sme zaznamenali jedinú pozitívnu skúsenosť so samosprávou. Z podchodu stanice, v ktorom kultúrny priestor funguje, odišli bezdomovci, stal sa priestorom styku s obyčajnými ľuďmi, ktorí by sa k umeniu inak nedostali. Krásna street-artová inštalácia – 325 odtlačkov , čo je iba zlomok z celkového počtu 2799 Židov ktorí boli z topoľčianskej stanice deportovaní a počas pogromu vyhnaní z mesta, sú teraz spomienkou na stenách stanice. Veľmi smutná história však pokračuje – jediná zachovalá budova z bývalej židovskej štvrte sa ide na nepoznanie prerábať, ak nie zbúrať. Napokon sme v Nitre popozerali Bunku a Hide park. Veľké bicyklisticky orientované aktivity vzbudili pozornosť, ako aj celý park, kde sme si nakoniec zahrali partičku Petangu.
Pýtajte sa nás
Skutočne by som bola rada, kebyže si aj tento článok prečítali ľudia, ktorí tvoria mládežnícke politiky a pýtali sa práve týchto ľudí, ktorí pracujú s od 3 do 200 dobrovoľníkmi, sú schopní prilákať publikum, sú schopní osloviť starých, pracujúcich aj mladých ľudí aj deti, sú ochotní spolupracovať, venovať sa témam rozhýbaniu mesta, majú kontakty na kreatívnych ľudí, ktorých zároveň priťahujú, prilákajú návštevníkov do mesta, ktorí v nich strovia na ubytovaní, v reštauráciách, ktoré vytvárajú mestu pre novú generáciu branding v umeleckých aj významných spoločneských sférach, o ktorých sa hovorí na konferenciách v zahraničí, ktorí makajú aby dostali grant. Toto je prirodzený vývoj kultúry a života v meste.
(c) Zuzana Borošová