Nemecko, ktoré sa v 20. storočí zapísalo do dejín ako kolíska dvoch diktatúr, si v súčasnosti o to viac uvedomuje zodpovednosť za to, aby boli v politike a spoločnosti uplatňované a akceptované demokratické hodnoty. Špecifickú rolu v realizácii tejto úlohy zohráva nemecká Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie (Die Bundeszentrale für politische Bildung). Občianske vzdelávanie v Nemecku v povojnovom období bolo vnímané ako nástroj systematickej denacifikácie spoločnosti a obrana proti rozšíreniu nedemokratických ideológií v budúcnosti.
Úlohou Federálnej agentúry bolo po páde nacistickej diktatúry znova oboznámiť obyvateľov so systémom parlamentnej demokracie, podporiť ich demokratické povedomie a účasť na demokratických procesoch. Agentúra dodnes plní túto úlohu prostredníctvom seminárov, publikácií, študijných ciest, tréningov pre konkrétne cieľové skupiny, výstav, súťaží, filmovej a on-line produkcie, upozorňujúcich na určitú tému či historické obdobie. Pre správne fungovanie demokracie je nevyhnutná existencia živej a kritickej občianskej spoločnosti a vyspelá demokracia práve toto kritické myslenie a diskusiu o kontroverzných témach podporuje, namiesto toho, aby ich potláčala.
Malé mestečko Beutelsbach na juhu Nemecka netušilo, že sa zapíše do dejín. Avšak „Beutelsbašský konsenzus“, sformulovaný počas konferencie v roku 1976 predstaviteľmi centier občianskeho vzdelávania ukončil v Nemecku spory medzi zástancami rôznych konceptov občianskeho vzdelávania a položil jeho teoretické základy, ktoré platia dodnes. Stojí na troch základných princípoch:
– vyučujúci nesmie manipulovať žiakov v mene svojho vlastného presvedčenia a brániť im tak vo vytváraní vlastného názoru. Práve v tejto línii vedie hranica medzi občianskym vzdelávaním a indoktrináciou, ktorá je nezlučiteľná s rolou pedagóga v demokratickej spoločnosti a bráni rozvoju samostatne mysliaceho jedinca.
– o téme, ktorá je vo vede, spoločnosti či politike vnímaná ako kontroverzná, musí byť ako o kontroverznej vyučované. Nevyvážený prístup k téme a zamlčovanie niektorých stanovísk sa dá považovať za prvý krok k indoktrinácii.
– občianske vzdelávanie musí v žiakoch rozvíjať schopnosti analyzovať spoločenskú a politickú situáciu z vlastnej pozície. Žiaci sa tiež musia naučiť hľadať demokratické prostriedky, ako danú situáciu vo svojom záujme ovplyvňovať.
Občianske vzdelávanie šité na mieru
Okrem Federálnej agentúry pre občianske vzdelávanie existuje množstvo poskytovateľov občianskeho vzdelávania, ktoré z rôznych dôvodov nie sú združené pod Federálnou agentúrou. Táto široká sieť poskytovateľov je „luxusom“, ktorý síce nezodpovedá realite na Slovensku, napriek tomu však nemecký systém poskytuje inšpiráciu a príklady dobrej praxe, ktoré môžu nájsť uplatnenie aj v našich podmienkach.
- Deti
Občianske vzdelávanie v Nemecku začína od útleho veku a materiály atraktívne pre deti sú základom úspechu. Dobrým príkladom sú komiksové knižky o krajine HanisauLand, v ktorej sa zvieratká rozhodli spoločne vybudovať demokraciu. Každá knižka obsahuje lexikón s jednoduchým a zrozumiteľným vysvetlením politických výrazov, ktoré slúžia ako pomôcka i pre rodičov a učiteľov, rovnako ako nápady na využitie knižiek na vyučovaní. Nemecký parlament ma k dispozícii plagáty a špeciálnu webstránku pre deti, hravým a interaktívnym spôsobom vysvetlujúcu fungovanie štátu a demokracie, ako i spôsob, ako sa môžu stať kancelárom.
- Mladí ľudia
V občianskom vzdelávaní mladých ľudí agentúra využíva moderné technológie, médiá a prostredie príťažlivé pre túto vekovú skupinu, okrem iného napríklad športové kluby. Tak sa dá docieliť, že mladí ľudia, ktorí by nikdy dobrovoľne nevkročili do historického múzea sa v klube zaoberajú témou neonacizmu, násilia, či manipulácie a tieto témy slúžia ako most k informáciám o fungovaní systému v diktatúre a histórii s ňou spojenou. Alebo spolu s umelcami, ktorí ich učia skladať rapové texty, rozoberajú úryvky významných diel nemeckých spisovateľov, ktoré by im zostali úplne neznáme. Jeden príklad – Cultures Interactive.
- Dospelí
Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie poskytuje tiež širokú ponuku ďalšieho vzdelávania pre učiteľov a ľudí aktívnych vo sfére vzdelávania a práce s mládežou. K dispozícii sú rôzne audiovizuálne pomôcky s pracovnými listami, ako aj krátke filmy k dôležitým témam občianskeho vzdelávania, presne prispôsobené časovým nárokom vyučovacej hodiny.
Čo sa môže od Nemecka naučiť Slovensko
Záverečná správa z medzinárodnej štúdie občianskej výchovy ICCS 2009 a z nej plynúca Národná správa naznačuje silné a slabé stránky občianskeho vzdelávania v Slovenskej republike. Medzi silné stránky patrí fakt, že občianske vzdelávanie je v osnovách jasne zakotvené jednak ako samostatný predmet, ale aj ako prierezová téma a v rámci iných predmetov. Učitelia sú často spoločensky aktívni aj mimo školského prostredia a tým slúžia ako príklad pre žiakov.
Ako nedostatok vnímam dôraz, ktorý je v občianskom vzdelávaní na Slovensku kladený na vedomostnú rovinu (napr. znalosť základných faktov, konceptov v oblasti fungovania vládnych systémov, parlamentu a politických strán), na úkor budovania občianskych schopností (ako napr. schopnosti aktívne sa zapájať do diania v škole, či na lokálnej úrovni) a občianskych dispozícií (motivácia k určitému správaniu, postoje, hodnoty, na ktorých majú byť občianske aktivity založené).
Odzrkadľuje to aj fakt, že učitelia náuky o spoločnosti sa do istej miery vyhýbajú inovatívnejším formátom vedenia vyučovania – napr. projektom žiakov, simulačným aktivitám a hraniu rolí. Dôvodom je zaiste aj fakt, že zvládnutie takýchto metód si vyžaduje dodatočnú prípravu, vedomosti a schopnosti. A práve tu vidím priestor, ktorý by malo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s mimovládnym sektorom zaplniť, ak má záujem o zvyšovanie kvality občianskeho vzdelávania.
Znalosti nie sú samé o sebe dostatočným motorom na ovplyvnenie postojov žiakov a následne aj ich správania. Nestačí len poskytnúť žiakom informácie o možnosti participácie na dianí v spoločnosti a vysvetliť im, prečo by sa mali zapájať. Rovnako dôležité je ukázať im, že takúto úlohu zvládnu a dať im priestor si ju vyskúšať, minimálne v prostredí školy. Napriek tomu, že takýto prístup môže byť pedagogicky veľmi náročný a komplexný, je nevyhnutné, aby občianske vzdelávanie prebiehalo ako súčasť života celej školy a nielen izolovane v rámci predmetu náuky o spoločnosti či etickej výchovy.
Apolitickosť verzus nestrannosť
Ak má občianske vzdelávanie na školách plniť svoju skutočnú funkciu a pripravovať žiakov na ich úlohu v spoločnosti ako voličov a kriticky mysliacich občanov, nevyhne sa politickým témam. Práve ich včlenením do vyučovania a citlivým nestranným prístupom má možnosť vzbudiť v žiakoch aktívny a kritický postoj k dianiu okolo seba a záujem o spoločenské a politické témy. Len tak sa efektívne naučia rozumieť základným princípom a smerom v politike, ako aj fungovaniu zastupiteľskej demokracie vo svojom vlastnom štáte. Škola teda nemá byť apolitická, ale musí zostať nestranná a viesť žiakov ku kritickému mysleniu aplikovateľnému na dianie v spoločnosti a informácie, s ktorými sa stretávajú.
c)Margita Petríková