Peter Herceg získal cenu MOST za Dlhodobý prínos. Pred 21 rokmi objavil čarovné miesto a rozhodol sa oň postarať. Navyše sa mu podarilo vrátiť doň život. Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej alebo “Katarínku” navštívilo viac ako 1500 dobrovoľníkov.
Kedy vznikol nápad zrekonštruovať kláštor Katarínka?
Nápad prišiel práve na tomto mieste ešte v roku 1994, keď som bol s priateľmi na výlete na neďalekej Dobrej vode. Náhodou sme sa dostali aj sem, toto miesto poznal len jeden z kamarátov. Zrazu sme sa ocitli medzi múrmi tohto kláštora a bolo to čarovné miesto, ktoré malo svoju silu a atmosféru, ale bolo aj v zúfalom stave. Rozpadávali sa múry, kláštor nebolo ani vidno, lebo bol zarastený. Vnútri rástli stromy, bolo ho ťažké objaviť.
Oslovilo ma to. Predtým som navštívil tábory Stromu života a povedal som si, že by stálo za to niečo také vyskúšať aj tuná a možno intenzívnejšie. Mladí, ktorí by tu chodili by akoby prišli na dva týždne do kláštora, do minulosti, do 17. storočia.
„Zrazu sme sa ocitli medzi múrmi tohto kláštora a bolo to čarovné miesto,
ktoré malo svoju silu a atmosféru, ale bolo aj v zúfalom stave.“
Vtedy sme to rozbehli a stále to funguje. Na tie dva týždne sem prídete ako keby mimo civilizácie do 17. storočia: bez mobilu, bez hodiniek, bez tabletov a skrátka ľudia fungujú ako komunita v 17. storočí. Ráno spoločne vstávajú, zvolávajú sa do práce, na jedlo a podobne. Prvý rok sa nápad osvedčil, bol o tábor záujem, naplnili sme dva turnusy. Ďalší rok sme skúsili naplniť štyri, čiže pokryť celé leto a to sa podarilo. Odvtedy fungujeme až doteraz už 21. krát. 21. ročník.
Vieš približne koľko ľudí sa tu za 21 rokov vystriedalo?
Viem, lebo si to aj presne evidujeme a každý z ľudí, ktorý sem na dva týždne príde, dostane špeciálne rehoľnícke meno. To potom stále v komunikácii používame. Takýchto mien a takýchto ľudí je aktuálne približne 1520.
Na čom pracujete toto leto?
Toto leto je to pestré. Máme viac druhov prác: murovanie, konzervácia a premurovanie rozpadnutých múrov. Či už na kláštore, v kostolnej veži na najvyššom podlaží alebo aj tu pri zemi. Opravujeme múr, ktorý bol odkrytý pri archeologickom výskume.
Ďalej sa venujeme práci s drevom, tesárskym prácam, lebo chceme obnoviť vežu. Na schodoch, zábradliach, podobným spôsobom ako kedysi, čiže ručne. Zároveň sa robí archeologický výskum.
Koľko tu je dnes ľudí?
Dnes by ich tu mohlo byť asi 36 na družine ako dvojtýždňový turnus, plus štyria tesári. Sú to chalani, ktorí niekedy na Katarínke boli, jeden z nich je reálne remeselník, tesár a pracuje tradičným spôsobom. Na víkendy prichádzajú ďalší ľudia z Katarínky, ktorí nie sú na turnuse. Cez víkendy tu máme asi ešte 10 ľudí navyše, ktorí pomáhajú s prácami.
Čo sa vám za 21 rokov práce na Katarínke podarilo zrekonštruovať?
Možno keď dnes príde návštevník, tak ten rozdiel až tak neividí, lebo sa mu to zdá všetko normálne, prirodzené, ale stačí si pozrieť fotografie vtedy a teraz a zbadal by ten rozdiel. Už len to, že sa Katarínka vynorila z húšťav z lesa, že sa kroviny vyčistili, celé okolie sa upravilo tak, aby bolo atraktívne aj pre návštevníkov, turistov.
Snažili sme sa, aby tu mali nejaké zázemie, ohniská, lúku, lavičky, aby si bolo kde sadnúť, oddýchnuť. Aby to bolo miesto príjemného oddychu, čo sa nám teda podarilo. Spravili sme parkovisko pod lesom. Veľká zmena je, že sem prišiel život. Nie len s našimi táborníkmi, s našimi ľuďmi, ktorí to tu naplnia životom počas leta, ale aj návštevníkmi, ktorých sem čím ďalej viac chodí. Z Trnavy, z okolia, ale aj z mnohých iných miest. Je to podľa mňa príjemné miesto. Napriek tomu, že je v lese sa sem dá dostať s malými deťmi s kočiarom.
Ďalšia zmena je v samotných stavbách múrov. V kostole je bezpečné sa pohybovať, už by na ľudí nemalo nič padnúť. Je to celé premurované, zakonzervované, sú doplnené najohrozenejšie časti. Takže to najhodnotnejšie je zachránené.
Vysoká 30-metrová veža bola prasknutá. Hrozilo, že jedno jej nárožie sa zrúti. Takže to sa celé domurovalo, staticky zakotvilo, zachytilo, vymurovalo, aby mohla fungovať ako vyhliadka. Je to vec, s ktorou je veľa práce, ale navonok to ani nevidno. Snažíme sa, aby tá práca bola neviditeľná a nenápadná. Zároveň aby stav múrov bol dobrý a zostal zachovaný aj pre ďalšie generácie. Možno pre naše vnúčatá.
Zmenilo sa niečo tým, že si dostal cenu MOST?
RmS-ka ocenila niečo, čo už funguje dlhodobo. Toto je podľa mňa dôležité znamenie, podčiarkovať projekty, ktoré sú tu už dlho. Nejakým spôsobom ich oceniť. Lebo viem, čo to znamená nejaký projekt ťahať dlhodobo.
Prísť s nejakým skvelým nápadom a spraviť to za jeden rok, tak to je super, ale aj mnohé granty a nadácie podporujú samé nové nápady. Zabezpečiť však udržateľnosť nejakého projektu je omnoho náročnejšie. Takže nie len rozbehnúť, ale udržať to v chode. Čo znamená, že stále treba napredovať. Človek keď zastane, tak ako keby stratí rozbeh a projekt začne upadať. Čiže stále do neho treba investovať energiu.
„O dlhodobej práci, ktorú mnohí ľudia na Slovensku vrážajú do mládeže,
do niečoho pozitívneho, altruistického, sa veľmi nehovorí.“
Je dobré, že RmS-ka oceňuje a všíma si aj projekty s dlhodobým prínosom ľudí, ktorí niečo robia pre mladých. V tomto smere to ocenenie beriem tak, že nebolo určené len pre mňa, ale skôr za celý projekt a za dlhodobú prácu. O dlhodobej práci, ktorú mnohí ľudia na Slovensku vrážajú do mládeže, do niečoho pozitívneho, altrustického, sa veľmi nehovorí.
Máš návod na to, ako udržať projekt dlhodobo?
Jednoduchý návod neexistuje. Ale určite treba veľa entuziazmu a nadšenia, aby človek dokázal zapáliť pre projekt aj ďalších. Na to však musí aj sám horieť a dlhodobo. Vlastná motivácia je dôležitá, nerobiť to z donútenia, ale chcieť to robiť. Človek by povedal, že je to práca s pamiatkou v prírode, ale koniec koncov, ako všetko ostatné, je to hlavne o práci s ľuďmi. A ak človek chce, aby niečo fungovalo dlhodobo, tak predovšetkým musí pracovať s ľuďmi, ktorí budú projekt držať pri živote a budú doň radi vkladať energiu.
Keď nie si na Katarínke, čo robíš?
Keď nie som na Katarínke, som doma alebo v práci. Keď som doma, tak hoci mám rodinu, riešime veci okolo Katarínky. Aj manželka je z Katarínky a spolu so mnou to dlhé roky ťahala. Teraz už je mama troch detí a okrem toho učiteľka v materskej škôlke. Trávime tu veľa času, chodíme sem spolu. Pozeráme si historické zaujímavosti. Mnohé veci sa točia okolo Katarínky a keď nie okolo Katarínky, tak je to naozaj rodina, tri deti, čo nie je sranda.
O chvíľu budú vo veku, keď už sem budú prichádzať ako tí mladí od 17 rokov. Dúfame, že sem budú chcieť prísť, určite ich nechceme nútiť, ale nechceme im to ani nejak sprotiviť, takže im to tak mierne dávkujeme. No a okrem toho sa aktivizujem aj v iných oblastiach. Momentálne ako občiansky aktivista v našej mestskej časti Ružinov, kde som člnom komisie územného plánovania a životného prostredia a dopravy. V rámci neho sa snažíme usmerniť vývoj Bratislavy alebo Ružinova tak, aby to bolo fajn a na prospech ľudí a obyvateľov. Popri tom všetkom mi veľa voľného času neostáva.
Most má 10 rokov. Pamätáš si, kým si chcel byť, keď si mal 10?
Keď som mal 10 rokov chcel som byť kozmonautom alebo vedcom. Neviem, možno nejakým geológom, paleontológom, historikom, takže sa to tak postupne pretransformovalo. Teraz síce nie som kozmonautom, ale pracujem na niečom, čo je úžasné, skvelé možno tak ako lietanie do kozmu.
Poznáte úžasný projekt, ktorý mladým roky vytvára priestor, či ponúka pomoc alebo človeka, ktorý obetuje svoj čas a energiu práci mladým? Nominujte ho na cenu MOST 2014/15 v kategórii Dlhodobý prínos.
Nominácie môžete posielať aj v kategóriách Mladý líder, Mladá líderka a Projekt roka. Viac informácií o ocenení nájdete na stránke www.mladez.sk/most.
AB