Lucia Kažimírová získala cenu Mladý líder za rok 2009. Čo všetko jej MOST priniesol, si prečítate v rozhovore.
Ako tráviš leto?
Je akčné, pretože som sa po 10 mesiacoch strávených v škole rozhodla, že budem ešte jeden mesiac venovať školstvu. Stala som sa súčasťou Base Campu, čo je prípravný kurz pre nových učiteľov v rámci programu Teach for Slovakia. Pôsobím ako taký peer mentor, keďže mám s programom už ročné skúsenosti ako učiteľka na základnej škole. Týmto novým mladým, ktorí budú od septembra učiť v rôznych ťažkých podmienkach pomáham zreálniť očakávania, ponúknuť nápady, tipy, rady, odporúčania z vlastných skúseností a tým im pomôcť ešte lepšie sa pripraviť na september.
Cenu Mladý líder si dostala ako prváčka na výške. Čo to vtedy pre teba znamenalo?
Pre mňa to bol vtedy veľký šok, pretože som si žila v Prešove taký podľa mňa vtedy bežný život. Pôsobila som v mládežníckom parlamente, v Rade mládeže Prešovského kraja. Bola som taký aktívny mladý človek, ktorý sa snažil vytvárať aktivity pre ďalších mladých a motivovať ich, aby sa zapojili k aktívnej účasti na živote, k participácii ako to pekne nazývame.
„A zrazu prišlo oznámenie, že som získala cenu a vtedy som si uvedomila,
že naozaj človek môže robiť rôzne veci, čokoľvek rozprávať, môže sa akokoľvek správať
a ani nevie, ako tým môže ľudí ovplyvňovať.“
A zrazu prišlo oznámenie, že som získala cenu a vtedy som si uvedomila, že naozaj človek môže robiť rôzne veci, čokoľvek rozprávať, môže sa akokoľvek správať a ani nevie, ako tým môže ľudí ovplyvňovať. Vďaka tejto spätnej väzbe som si uvedomila, že naozaj ľudia okolo mňa, či už rovesníci alebo starší, vnímajú to, čo človek robí. Ešte viac to vo mne vybudovalo zodpovednosť za to, čo hovorím a čo robím.
Zmenil sa pohľad iných ľudí na teba a na to, čo robíš?
Tým, že sa táto cena dostala na východ, do Prešova a medzi mladých, ktorí v tom čase pôsobili v tomto sektore, tak bola veľmi príjemným oživením a myslím si, že aj motiváciou, že sa to dá, že východ nie je odrezaný. Z toho som sa naozaj veľmi tešila a čo sa týka nazerania, tak ja si myslím, že ľudia to tak prirodzene brali ďalej. Ja som robila veci ďalej s tým, že som sa snažila byť zodpovednejšia.
Veľmi často som sa potom kdekoľvek som bola pozvaná alebo kým som bola oslovená stretla s tým, že mladá líderka roku 2009. Podarilo sa mi napríklad byť rečníčkou na TEDx a myslím, že MOST bol jednoou z tých príležitostí, ktorá tomu dopomohla. Aj fungovanie v treťom sektore, mládežníckom parlamente a RMPK bolo také, že sme mohli cez toto prestížne ocenenie ťahať či už ľudí alebo aj rôzne projekty. Nie že by sme to využívali, ale sme sa z toho tešili všetci.
Aká by podľa teba mladá líderka mala byť?
Odkedy som dostala túto cenu, tak som sa líderstvu začala oveľa viac venovať, pretože ma to chytilo a v spojitosti s mladými ešte viac. Pretože vo svete dospelých, v rôznych firmách, je lídrov naozaj veľa, ale v mládežníckom sektore je to ešte neobjavené. Rozhodla som sa zakomponovať túto tému aj do svojej diplomovej práce a písala som o kompetenciách a predpokladoch mladých ľudí k líderstvu. Tam som si aj sama v sebe akoby skladala, čo vlastne ten líder je, ako vyzerá a čo by mal robiť.
Objavila som skutočne nádherné myšlienky, ktoré mi akoby všetko vyplnili. Čo som ja doteraz robila a čo som si všímala na ostatných. Najviac sa mi páčila myšlienka, že mnoho ľudí sa dostalo ďalej ako mohli, pretože si o nich niekto iný myslel, že môžu. V tom je to majstrovstvo, sila lídra a jeho najväčšia zodpovednosť. Uvedomiť si, že ľuďom, ktorých má okolo seba, neide o to, aby im rozkazoval, ale aby objavoval v nich alebo ukazoval im zrkadlo toho, na čo všetko majú, tým ich inšpiroval a motivoval.
Čomu si sa odvtedy venovala?
Ešte počas výšky som pôsobila v IUVENTE ako školiteľka neformálneho vzdelávania pre mladých ľudí, naďalej v mládežníckom parlamente a RMPK. Spolu s ďalšími aktívnymi študentmi sme si založili miniparlament, ktorý sme nazvali Študentská rada manažérov. V ňom sme sa snažili študentský život skrášliť, povzbudiť ľudí k rôznym aktivitám a vytvárať im príležitosti na to, tráviť čas na vysokej školy efektívne. Po promóciách som sa prihlásila do programu Teach for Slovakia. Vybrali ma a pár týždňov po promóciách som sa stala učiteľkou.
Kde učíš?
Na základnej škole Stráne pod Tatrami. Učím na druhom stupni v škole, ktorá je umiestnená priamo v rómskej osade. Učím žiakov matematiku, chémiu a angličtinu. A už jeden celý rok sa snažím cez tieto predmety žiakom nie len prinášať pocity úspechu, cez písomky a rôzne akademické vedomosti, ktoré získavajú, ale aj s nimi pracovať po osobnostnej stránke. Či už je to cez prestávky alebo aj mimo školy. Veľmi často chodíme na výlety, rozprávame sa, píšeme si listy so žiakmi a postupne si k sebe hľadáme cestu. Pretože pre mňa to bol rok naozajstného spoznávania medziľudských vzťahov a toho, akí sú ľudia.
Naozaj obdivujem učiteľov, či už na takýchto školách alebo vo väčších mestách. Pretože vytvárať si vzťah s deťmi je veľké majstrovstvo a na tom sa dá naozaj veľa naučiť. Jednak ja sa snažím pomáhať deťom, ukazovať im ich schopnosti a vzbudzovať v nich pocit úspechov, ale na druhej strane aj ja seba formujem do ďalšieho života, ktorý ma po Teach for Slovakia čaká. Chcela by som z toho vyťažiť čo najviac pre naše školstvo, pre Slovensko, pre decká, ktoré možno nemajú toľko možností ako deti vo veľkých mestách.
Máš predstavu o tom, čo by si chcela robiť po Teach for Slovakia?
Mám predstavu. Nemala som doteraz skúsenosti s Rómami, ani so školstvom v podstate, ja som nikdy nechcela byť učiteľka, bála som sa, že budem nepríjemná a zlá k deťom. Ale po tohtoročnej skúsenosti a po tom, čo cítim z detí, som si uvedomila, že to všetko má veľmi veľký význam.
„Ja by som si veľmi priala, aby týmto deťom neboli zatvárané dvere.“
Po Teach for Slovakia by som chcela dopomôcť k založeniu školy, kde budú učitelia s víziou tohto programu. Teda, aby raz všetky deti mali vzdelanie, ktoré im dá šancu v živote uspieť a budú veriť deťom, že na to majú. Aby aj deti z lokalít, ktoré sú veľakrát odrezané od veľkých miest, mali učiteľov, ktorí ich chcú posúvať, ktorí v tom vidia zmysel, ktorí tým deťom veria. Lebo učiteľ je pre takýchto mladých častokrát jediný človek, ktorý im môže otvoriť dvere alebo úplne zavrieť. A ak to nespraví učiteľ počas toho, keď pôsobí na základnej škole, tak už to možno nespraví nikto nikdy v ich živote. Ja by som si veľmi priala, aby týmto deťom neboli zatvárané dvere.
MOST má 10 rokov. Pamätáš si, kým si chcela byť, keď si mala 10?
Mám doma také pamätné knižky, ktoré mi písali rodičia s mojou pomocou a bola tam aj učiteľka, hoci som tento nápad neskôr zavrhla.
Poznáte dievča, ktoré inšpiruje druhých k zmene a snaží sa, aby tento svet bol krajším miestom? Nominujte ju na cenu MOST 2014/15 v kategórii Mladá líderka.
Nominácie môžete posielať aj v kategóriách Mladý líder, Projekt roka a Dlhodobý prínos. Viac informácií o ocenení nájdete na stránke www.mladez.sk/most.
AB
