Cenu MOST získal v roku 2009 celoslovenský projekt rómskeho skautingu. Nám sa podarilo navštíviť rómsky skautský zbor vo Varhaňovciach. Prinášame vám rozhovor s manželmi Marcelou a Františkom Balogovcami, ktorí ho pred 8 rokmi zakladali.
Ako sa zrodil nápad založiť vo Varhaňovciach skautský zbor?
Marcela: Začalo to v roku 2008, keď nás oslovil náčelník zo skautingu z Keceroviec. Spočiatku sme nevedeli do čoho ideme. Začala som si študovať cez internet, knihy, o čom vlastne skauting je. Zistila som, že je to naozaj o zapájaní fantázie a navigovaní našich detí v komunite, aby lepšie žili a aby nezačali záškoláctvom, pitím alkoholu, návykovými látkami a podobne.
František: Hrávam za Kecerovce futbal a tam som spoznal náčelníka rómskej skautskej oblasti. On prišiel s touto ponukou, priviedol k nám svojich skautov, zoznámil nás so skautingom, pretože sme ho dovtedy nepoznali.
Čím vás zaujal skauting, že ste sa rozhodli založiť si vlastný zbor?
Marcela: Zapáčila sa nám myšlienka skautingu a to, že ju môžeme odovzdávať ďalej deťom. Je dôležité, aby sa v osadách aj niečo robilo. Pretože keď sa nebude pracovať s deťmi od útleho veku, tak neviem, čo bude ďalej. Máme aj deti z nižších vrstiev a už teraz sa prihlásili na štúdium a chcú v ňom pokračovať. Hovoria, že nechcú byť ako ich rodičia. Aj naša rodina sa pre nich stáva trochu príkladom, lebo aj my študujeme. Pre nás je to motivácia, keď vidíme, že to deti posúva ďalej.
Aké všetky aktivity robíte?
Marcela: Každý utorok a vo štvrtok robievame družinovky. Na začiatku spievame hymnu s družinovými pokrikmi, pokračujeme prednáškami, aktivitami a hrami. Niekedy aj vyrábame rôzne veci, robili sme napríklad aj skautskú burzu. Každý rok chodievame po betlehemské svetlo. Cez víkendy organizujeme v prírode rôzne etapové hry a olympiády.
Začali sme organizovať aj rómsky radcovský kurz prvou časťou v Kecerovciach. Po nej nasledovala v Terni druhá a tretia časť kurzu. Naši skauti sa tam veľa naučili najmä o etapových hrách: ako s sa začínajú, kde končia, kde je podstata, kde je pointa. Na konci získali certifikát.
Čo sa ešte zmenilo v správaní detí odkedy sú skautami?
Marcela: Veľa sa zmenilo po hygienickej stránke, obmedzilo sa záškoláctvo. My vidíme, že sa to dosť mení. Keby sme nemali odporcov, tak by bolo ešte lepšie. Každý si myslí, že berieme za skauting veľké peniaze a to nie je pravda. Nás obohacuje to, že vidíme deti ako sa hrajú, keď majú tú možnosť. Chodievame na tábory a im sa to páči. Chceli by niekam ísť aj každý týždeň, ale to sa nedá.
Koľko detí máte vo svojom skautskom zbore?
Marcela: Máme okolo 60 detí, dva oddiely, jeden je dievčenský a jeden je chlapčenský. V jednom oddieli sú štyri družiny. V jednej družine je 5-8 detí a každá družina má svoj pokrik, menovku, má svojich radcov a podradcov.
Koľko je na Slovensku rómskych skautských zborov?
František: Viem, že pod rómsku oblasť patria tri skautské oddiely: Kecerovce, Terňa a Varhaňovce.
Poznáte aj nejaké zmiešané skautské zbory s deťmi z majority aj s rómskymi deťmi?
František: Sú aj zmiešané skautské zbory, ale čisto rómske zbory sú len v tejto oblasti.
Chceli by ste vytvoriť aj zmiešaný zbor?
František: Nie je problém zobrať aj deti z majority, len tu musí byť záujem.
O čom snívajú deti z vášho skautského oddielu?
František: Naše deti snívajú o zábave, o lepšom živote a dobrých veciach. Tí 10-roční a viac rozmýšľajú o lepšej budúcnosti.
Marcela: Chceli by lepšie žiť. Väčšina ľudí hádže všetkých Rómov do jedného vreca, ale nie sú všetci rovnakí. Sú aj takí, ktorí pracujú, chcú zlepšiť svoju životnú úroveň. Takže asi také je rozmýšľanie našich detí. Lepšie žiť, aby nás v majorite nejako začlenili do svojich skupín a aby sme sa mohli navzájom lepšie porovnať.
Ocenenie MOST má už 10 rokov. Pamätáte si, čím ste chceli byť, keď ste mali 10 rokov?
Marcela: Ja som nemala žiadny sen. Chcela som študovať, mať všetko, lenže naša rómska mentalita a hlavne tých starších, bola, že netreba študovať, však aj tak sa vydáš a tak aj bolo. Ale teraz rozmýšľame celkom ináč. Teraz študujeme. Takže to, čo som chcela mať a nemala, to si teraz dokončím.
František: Ja vám poviem pravdu, ja som chcel byť opravár televízorov alebo rušňovodič. Aj som podal prihlášku do Košíc na železničiarsku, ale prišla mi odpoveď, že je už preplnený stav, takže ma nezobrali. Potom som sa prihlásil na stavebnú do Prešova a tam som skončil zvárača.
Čo teraz študujete?
Marcela: Odbor sociálnoprávny pracovník. Súkromná škola pedagogická, sociálna akadémia s maturitou.
František: Takisto ten odbor, ja som ukončil stredné odborné učilište a teraz si robím maturitu. Keď študujeme my, tak aj deti chcú ísť do školy. Mladšia dcéra ide študovať učiteľstvo v materskej škole a staršia ide tak ako my za výchovno-sociálneho pracovníka. Chlapec pôjde tiež už do druhého ročníka.
Marcela: V podstate študuje celá rodina.
AB