Problémy slovenského školstva nespočívajú len v malom objeme peňazí. Obrovským nedostatkom je aj fakt, že neexistujú mechanizmy, ako učitelia môžu zisťovať, čo robia zle, a následne sa zlepšovať.
Podfinancovanie slovenského školstva je všeobecne známy smutný fakt. Naliať viac peňazí do systému je určite potrebné, ale nemôže byť tým jediným opatrením. To by bolo príliš jednoduché. Je naivné spoliehať sa na to, že príde k „samozlepšeniu“ a problémy zmiznú, keď sa do sektora naleje príslušné percento HDP a do škôl sa nainštalujú príslušné technologické vymoženosti..
V rámci „Štruktúrovaného dialógu“ sa žiakov a študentov najmä stredných a posledných ročníkov základných škôl pýtame, či a ako im škola pomáha rozvíjať ich potenciál, a aké im dáva zručnosti, ktoré im pomôžu uplatniť sa v modernej Európe. Je až mrazivo smutné, že na tieto jednoduché otázky väčšinou študenti reagujú ironickým úsmevom. Až na niekoľko málo výnimiek je väčšina z viac než 10 000 konzultovaných študentov presvedčená, že čas strávený v škole je do veľkej miery neproduktívny.
Nie je to však tým, že by študenti boli leniví. Pri hlbších rozhovoroch vždy vyšlo najavo, že náročnosť vzdelávacieho procesu im neprekáža. Vadí im spôsob, akým slovenské školy fungujú.
Prístup učiteľov je jedným z najčastejšie spomínaných negatív pobytu v škole. Študenti z celého Slovenska opakovanie tvrdia, že učitelia často preferujú formálne „odučenie“ látky pred jej skutočným pochopením. Vyučovanie preto paradoxne nezohľadňuje potreby ľudí, ktorým je určené. Študenti by naopak výrazne ocenili partnerský prístup a priestor na ich vlastnú iniciatívu, ale ten im školské prostredie neposkytuje.
Učitelia sú absolútne kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim kvalitu vzdelania. Eric Hanushek, ekonóm zo Stanfordovej univerzity, pre The Economist odhadol, že najlepších 10% učiteľov v USA naučí žiakov trikrát viac než spodných 10%. Inými slovami, dobrý učiteľ naučí žiaka za rok to, čo podpriemernému učiteľovi trvá tri roky. To je obrovský rozdiel. Žiadny z ďalších faktorov (počet žiakov v triede či materiálne vybavenie ako tablety) nemá na kvalitu vzdelania ani len porovnateľný dopad.
Financie samozrejme môžu ovplyvniť kvalitu vyučovania tým, že budú učiteľov motivovať k lepšej práci. Vyššie platy tiež môžu presvedčiť kvalitnejších ľudí, aby zostali pri učiteľskom povolaní. Financie ale nie sú celý príbeh. Otázka nestojí len na tom, ako niekoho prilákať do školstva a ako ho primerane motivovať. Kľúčové je to, ako vychovať dobrého učiteľa. Tým sa nikto nerodí, musí sa ním stať.
Jedným z problémov systému vzdelávania na Slovensku (ale zďaleka nie len u nás) jeizolovanosť a osamotenosť učiteľov. Tí sú po nástupe do práce hodení od vody, stoja sami pred triedou. Učitelia často nevedia, v čom sú ich slabiny a ako sa zlepšiť. The Economist píše, že traja z piatich podpriemerných učiteľov v USA si myslia, že odvádzajú skvelú prácu. Situácia na Slovensku nebude iná. Učitelia majú len obmedzené možnosti ako posúdiť svoj pedagogický výkon a zistiť, čo naozaj funguje. Rok za rokom učia svoje predmety sami, ich hodiny nikto ďalší dospelý nevidí a nemá ich kto pochváliť, kritizovať či hodnotiť.
Čiastočná náprava tejto situácie pritom nemusí byť nijak náročná, a to ani finančne. Učitelia potrebujú spätnú väzbu a inšpiráciu. Nič z toho nie je drahé. Súčasný systém, v ktorom školská inšpekcia kontroluje papiere a podpisy v triednej knihe, je očividne nefunkčný. Hlasy študentov, ktorí najlepšie vedia, čo by sa malo zlepšiť, zostávajú nevypočuté. Bolo by preto výborné, aby sa zaviedol systém, ktorý:
- Identifikuje skúsených a inšpiratívnych učiteľov, ktorí dosahujú výsledky, a bude k nim posielať ich kolegov na pozorovanie. Tým sa učitelia stretnú s príkladmi dobrej praxe a získajú inšpiráciu pre vlastné hodiny.
- Bude podporovať spoluprácu učiteľov a spoločné učenie hodín. Dlhodobé delenie práce a pozorovanie výkonu kolegov poskytne učiteľom perspektívu na ich vlastnú prácu, inšpiráciu a spätnú väzbu. „Inšpekcia“ taktiež nemusí byť jedine administratívnou kontrolou. Môže byť miestom, kde si učitelia ako rovní s rovnými vymieňajú nápady a postrehy k vlastnej práci tým, že si vzájomne navštevujú hodiny.
- Bude systematicky pracovať so spätnou väzbou zo strany žiakov. Tí sú skupinou, ktorej sa kvalita vzdelávania bezprostredne týka. Školy musia pracovať s predpokladom, že perspektíva žiakov je dôležitou súčasťou hodnotenia ich vlastného výkonu. Študenti by mali by mať reálnu možnosť ovplyvňovať školské prostredie a učitelia by ich názory mali brať vážne.
Žiadne z vyššie spomínaných opatrení nie je drahé a ani náročné na realizáciu. Skrývajú však v sebe potenciál poskytnúť učiteľom spätnú väzbu, ktorá v súčasnom systéme chýba, a tým pádom možnosť odvádzať ich prácu stále lepšie. A to môže predstavovať výrazný krok vpred pre slovenské školstvo.
Metj Cíbik
Sledujte ďalšie blogy RmS na SME
