Čo sú najdôležitejšie faktory úspešného školstva? To je komplikovaná otázka, na ktorú sa takmer istotne nedá nájsť univerzálne pravdivá odpoveď. Občas je ale dôležité pamätať na relatívnu váhu jednotlivých zložiek – už len preto, aby sme si uvedomili, či nezanedbávame niečo podstatné.
Na stimuláciu uvažovania ponúkam nasledovný myšlienkový experiment: Predstavte si, že musíte pre seba vybrať jednu z dvoch stredných škôl, ktorú budete navštevovať:
Škola A je fantasticky vybavená a má vynikajúcich učiteľov. Sú to odborníci, vedia zaujímavo vysvetľovať učivo a v triedach vládne disciplína a poriadok. Pedagogicky a ani materiálnym vybavením sa nedá tejto škole naozaj nič vytknúť – môže byť vzorom pre všetky ostatné. Má len jeden háčik: žiaci v nej sú pasívni, nič ich skutočne nezaujíma. Učitelia ich síce dokážu namotivovať, aby dobre (možno aj výborne) zvládli preberanú látku, ale ich záujem končí pri východe zo školy. Ničomu sa nevenujú a ich pohľad na svet je obmedzený v pravom zmysle tohto slova.
Škola B je mizerne vybavená a kvalita jej pedagógov pokrivkáva. Úplne sa v svojich predmetoch nevyznajú – a ak aj áno, nevedia to odovzdať svojim študentom. Ako vzdelávacia inštitúcia preto táto škola do veľkej miery zlyháva. Jej študentský život ale „šliape“ na plné obrátky. Študenti sa zaujímajú o svet okolo seba, nacvičujú ochotnícke divadlo, cez prestávky diskutujú o spoločnosti, politike a náboženstve. Po vyučovaní sa organizujú a dobrovoľníčia niekde v miestnej komunite. Hrajú šach, majú futbalovú mini-ligu a čitateľské krúžky, organizujú párty, bály a majálesy. Príprava na prijímacie skúšky na vysokú školu prebieha ako systém malých popoludňajších skupiniek, kde sa študenti učia od seba navzájom.
Odpoveď na otázku, že do ktorej z týchto dvoch stredných škôl by som chcel chodiť, je jednoznačná: je to škola B. Snáď aspoň pár čitateľov tohto blogu bude so mnou súhlasiť. Natíska sa však zaujímavejšia otázka: v ktorej škole dostanú študenti lepšie vzdelanie? Inými slovami (pretože vzdelanie je komplikovaný koncept pripúšťajúci množstvo interpretácií), z ktorej školy vyjdú žiaci pripravenejší na život zamestnanca, občana či univerzitného študenta? Tu mám tiež silný pocit, že to bude škola B. Pri organizácii podujatí študenti získajú ohromné množstvo praktických zručností. Keď sa začnú združovať s ľuďmi, ktorí majú podobné záujmy, dokážu sa efektívne navzájom potiahnuť aj vo vzdelávaní. Zvyknú si pracovať v tíme a samostatne vyhľadávať informácie. Aktívny prístup k svetu naokolo ich jednoducho naučí viac, než čokoľvek, čo môže stihnúť aj najtalentovanejší učiteľ za 45 minút pred veľkou prestávkou.
Týmto nechcem povedať, že úloha učiteľa je nepodstatná. V školstve je málo dôležitejších vecí, ako je kvalitný učiteľ. Jednou z tých dôležitejších vecí je však aktívny prístup žiakov a študentov k svojmu okoliu. V súčasných diskusiách o kvalite školstva by sa preto nemalo zabudnúť na fakt, že kľúčovou úlohou vzdelávacieho systému je poskytnúť študentom priestor pre ich aktivitu. To znamená dať im šancu, aby pracovali na „vlastných“ veciach – na veciach, v ktorých dôležitosť veria a vedia sa s nimi stotožniť. Zatiaľ to totiž zďaleka nerobíme.
Matej Cíbik