Dopady práce s mládežou a úloha mládežníckych organizácií vo vzdelávaní
Zhrnutie výskumu Rady mládeže Slovenska
Ak má byť vzdelávací systém úspešný, nestačí, keď žiakom poskytne vedomosti a schopnosť s nimi pracovať. Na uplatnenie sa v spoločnosti je potrebné oveľa viac: postoje, hodnotová výbava, či schopnosti fungovať a uplatniť sa v tíme. Presne toto sú však oblasti, ktoré nie sú vždy silnou stránkou formálneho vzdelávania. Preto vzdelávací systém v každej krajine obsahuje aj iné ako formálne štruktúry. Tou najtradičnejšou a najrozšírenejšou z nich sú mládežnícke organizácie, z ktorých niektoré majú aj viac ako storočnú históriu. Aký je však skutočný prínos týchto organizácií? A ako prispievajú k rozvoju svojich členov?
Medzi dvoma krajnými postojmi
Odpoveď na tieto otázky leží niekde medzi dvoma krajnými postojmi – skeptickým a optimistickým. Zo skeptického hľadiska by bolo možné tvrdiť, že v konečnom dôsledku je primárnou úlohou mládežníckych organizácií vypĺňanie voľného času. Či sú to letné tábory počas prázdnin alebo popoludňajšie stretávanie sa v skupinách, hlavnou prednosťou mládežníckych organizácií je ich schopnosť zamestnať a dozerať na svojich detských a mládežníckych členov v čase, keď sú ich rodičia v práci a nemôžu sa im venovať. Z tohto pohľadu ich činnosť nie je vnímaná ako súčasť vzdelávania, ale ako voľnočasová oddychová aktivita bez zásadnejšieho prínosu pre budúceho člena spoločnosti.
Opakom skeptického postoja je optimistický názor, že mládežnícke organizácie majú vo vzdelávacom procese takmer nenahraditeľnú úlohu. Poskytujú mladým ľuďom schopnosti (najmä sociálne) a hodnotovú výbavu spôsobom, ktorý často prekonáva nielen to, čo sa naučia v škole, ale aj to, čo im poskytuje rodina. Priemerný absolvent mládežníckej organizácie z nej vychádza oveľa lepšie pripravený na život, než jeho rovesníci. Má skúsenosti, kontakty, postoje, schopnosti a svetonázor, ktoré ho predurčujú k plnej integrácii do spoločenského života a k lepšiemu uplatneniu sa.
Rada mládeže Slovenska uskutočnila v roku 2016 výskum dopadov práce s mládežou, ktorý mal rozhodnúť, či a akým spôsobom mládežnícke organizácie ovplyvňujú svojich členov v ich životných postojoch a rozvoji. Jeho ambíciou bolo ukázať, ktorý z vyššie opísaných dvoch postojov mal bližšie k pravde. Hlavným cieľom výskumu bolo „zistiť, aké sú dopady práce s mládežou vo vybraných organizáciách pracujúcich s mládežou so zameraním na hodnotový a postojový rámec“.
Výskum bol realizovaný využitím dvoch kvalitatívnych metód, a to pološtruktúrovaného rozhovoru a fókusových skupín. Zameranie výskumu bolo na „dobre fungujúce“ a etablované mládežnícke organizácie, aby bolo možné získať záznam efektívnej a úspešnej praxe a jej dopadu. Celkovo sa výskumu zúčastnili štyri organizácie: eRko, Slovenská debatná asociácia (SDA), Slovenský skauting (SLSK) a YMCA na Slovensku. Tieto organizácie majú v roku 2017 spolu 15 802 členov – čo predstavuje 21% členskej základne organizácií poberajúcich štátnu dotáciu PODPORA.
Výskumná vzorka bola koncipovaná na troch úrovniach, aby umožnila hlbšie pochopenie kultúry organizácie, jej vnútorných hodnôt a noriem a interných procesov. Do skúmania teda boli zahrnutí zástupcovia vedenia organizácie (tzv. „kľúčoví informátori za organizácie“ – tj. vedenie organizácie, seniori alebo manažéri), s ktorými boli realizované pološtruktúrované rozhovory. Ďalšiu úroveň predstavovali vedúci (vedúci, dobrovoľníci, animátori), ktorí v organizáciách predstavujú „nositeľov práce s mládežou“. A poslednou úrovňou boli mladí ľudia – členovia, ktorí nie sú v žiadnych „vedúcich“ pozíciách, či funkciách a sú teda čistými „prijímateľmi“ práce s mládežou. Na organizáciu sa uskutočnili 1 – 2 rozhovory so zástupcami vedenia, dve fókusové skupiny s vedúcimi a dobrovoľníkmi a dve fókusové skupiny a členmi.
Aký vplyv majú mládežnícke organizácie na mladých ľudí?
Kľúčovým zistením výskumu bolo pozorovanie zásadného vplyvu, ktorý mládežnícke organizácie majú na život, postoje a hodnoty svojich členov, a to naprieč skúmanými úrovňami. V tejto súvislosti bolo identifikované široké spektrum atribútov, ktoré mládežnícke organizácie rozvíjajú. Tie je možné kategorizovať do piatich oblastí: všeobecné znalosti; mäkké zručnosti (soft skills); tvrdé zručnosti (hard skills); osobnostná výbava a v neposlednom rade atribúty, ktoré je možné nazvať ako hodnotová výbava. Kvôli limitovanému priestoru sú nižšie rozvedené len tri z nich: mäkké zručnosti, osobnostná výbava a hodnoty.
Priestor pre rozvíjanie kvalitných vzťahov a samého seba
Medzi najvýraznejšie vnímané prvky dlhodobej systematickej práce s mládežou patrí rozvoj sociálnych zručností. Participanti sa zhodli, že mládežnícke organizácie sú sociálnym priestorom, v ktorom sa mladým ľuďom dostáva akceptácie, prijatia, podpory či zázemia. Tie im potom umožňujú rozvíjať vzťahy v spoločenstve.
Sledovať je možné kvantitatívny rozmer (veľká sieť známych a kamarátov) ako aj kvalitatívny rozmer („naozajstné priateľstvá“) ich sociálnych sietí. Organizácie poskytujú príležitosť na vytvorenie silných priateľských vzťahov, ktoré sú založené na vzájomnej dôvere a prijatí, a sú pre mladých ľudí často nenahraditeľným zdrojom sociálnej opory.
Dobrou živnou pôdou pre tvorbu takýchto vzťahov sú práve aktivity, situácie, ktoré ľudia spolu prežívajú a tie ich významne zbližujú. Mládežnícke organizácie zároveň predstavujú dobrý prostriedok budovania sociálneho kapitálu, ktorého dopad sa prejaví najmä neskôr (v dospelosti) pri riešení rôznych životných situácií.
Charakterové vlastnosti sú ďalšou významnou oblasťou, v ktorej výskum jednoznačne identifikoval silný vplyv práce s mládežou. Charakterovými vlastnosťami rozumieme atribúty, ktoré vypovedajú o zmenách v rovine osobnosti jednotlivca. Participanti a participantky uvádzali rozvoj takých kapacít, ako schopnosť empatie, schopnosť prispôsobiť sa, hľadať konsenzus, odvaha otvoriť sa, ale aj spoľahlivosť, tvorivosť, vytrvalosť, flexibilita a zodpovednosť. Do tejto oblasti je podľa nášho názoru možné zaradiť aj kritické myslenie. Účastníci výskumu sa jednoznačne zhodli, že práve ich členstvo v mládežníckej organizácii malo na túto oblasť ich rozvoja zásadný vplyv.
Výchova k hodnotám
Poslednou oblasťou vplyvu mládežníckych organizácií sú hodnoty, ktoré patria často ku kľúčovým princípom jednotlivých organizácií.
V prípade kresťanských organizácií (ktoré boli zastúpené vo výskume skrze eRko a YMCA) sú to pochopiteľne hodnotové princípy kresťanstva (napr. živá viera, služba druhým, úcta k životu, ale tiež napr. prosociálne cítenie).
Ostatné organizácie smerujú viac k univerzalistickému poňatiu hodnôt (u skautov napr. vyjadrené v Skautskom zákone), v SDA sledujeme akcent na hodnoty demokracie, občianstva a tolerancie. Výskum ukázal, že členovia mládežníckych organizácií vykazujú jednoznačnú tendenciu stotožniť sa s hodnotami, ktoré presadzuje organizácia, ktorej sú členmi.
Okrem hodnôt špecifických pre rôzne organizácie (aktívne občianstvo v SDA, živá viera v eRku) sú však v hodnotovom vplyve skúmaných organizácií pozorovateľné relatívne veľké prieniky. Tým zďaleka najvýraznejším z nich je tolerantnosť. Členovia skúmaných organizácií prejavujú silné tendencie k akceptovaniu a prijímaniu rozdielov, k otvorenosti voči druhým a podobne. Členstvo v mládežníckej organizácii týmto postojom teda jednoznačne napomáha.
V čom je tajomstvo úspechu? V priateľských vzťahoch!
Dôvody, prečo sú mládežnícke organizácie tak úspešné v rozvíjaní potenciálu svojich členov a v budovaní ich postojov a hodnotového zázemia, ležia v metódach, ktoré používajú.
Dôležitým je napríklad uplatňovanie rovesníckeho princípu: „mladí vedú mladých“, sú pre nich vzorom v správaní, konaní, rozhodovaní. Tým napĺňajú potrebu rovesníckeho prostredia pre mládež.
Zároveň aktivity prebiehajú v špecifickom vzťahovom prostredí, ktoré nesleduje tradičnú mocenskú dichotómiu školského prostredia (učiteľ verzus žiak). Príznačný je rovnocenný, partnerský vzťah („snažím sa byť kamarátom“), ktorý je zároveň vzťahom postaveným na dôvere a opore. V každej z organizácií zároveň nachádzame interný systém vzdelávania prispôsobený kultúre organizácie. Organizácie taktiež využívajú ponuky vzdelávania a tréningov z iných mimovládnych organizácií. Hlavne z pozície členov bola akcentovaná potreba atraktivity aktivít organizácie (musia „baviť“).
Z týchto výsledkov výskumu dopadov práce s mládežou vyplýva niekoľko podstatných záverov. V prvom rade sa preukázateľne demonštroval široký dopad práce s mládežou. „Skeptický“ postoj, prezentovaný na začiatku tejto správy, nekorešponduje s realitou. Mládežnícke organizácie pôsobia na svojich členov ako komplexné vzdelávacie inštitúcie a majú hlboký vplyv na ich postoje, hodnoty či väzby.
Výskum tiež ukázal, že mládežnícke organizácie sú aj vo veku internetu predstavovať pre svojich mladých členov zásadný pilier ich života v spoločenskej aj hodnotovej oblasti. Napriek rozšíreným možnostiam komunikácie a pôsobenia v online prostredí (hry, chatovanie, surfovanie), napĺňajú tieto organizácie potreby mladej generácie. Ich členovia sú následne ochotní stotožniť sa s aktivitami a hodnotovým zázemím organizácie. Tým sa ukazuje potreba „tradičnej“ či „offline“ práce s mládežou aj v 21. storočí.
Záver realizovaného výskumu má zásadný vplyv na vnímanie roly mládežníckych organizácií vo vzdelávacom systéme. Tieto organizácie sa ukazujú ako kľúčový prvok vo vzdelávaní svojich členov, ktorý efektívne dopĺňa formálne vzdelávanie, ale do určitej miery aj rodinnú výchovu. Mládežnícke organizácie majú potenciál byť zásadným prvkom vzdelávacieho systému.
Aby sa však pozitívne prínosy mládežníckych organizácií prejavili v širšom meradle, než je to dnes (v roku 2017 vykázali veľké mládežnícke organizácie spoločne 75 393 členov), je potrebné zabezpečiť podmienky ich rozvoja tak, aby každé dieťa na Slovensku malo možnosť pôsobiť v aspoň jednej z týchto organizácií. Tie sú dnes obmedzené hlavne výškou štátneho príspevku, ktorá predstavuje priemerne 21,97€ na člena. Z tohto príspevku organizácie nie sú schopné vyčleniť dostatočné organizačné, vzdelávacie a rozvojové kapacity na to, aby mohli výraznejšie rásť. Zvýšené financovanie zo štátnej úrovne a lepšie možnosti financovania z úrovne samospráv sú nutnou podmienkou na rozšírenie pozitív vyplývajúcich zo systematickej a dlhodobej práce s mládežou.
Celú správu z výskumu si môžete prečítať TU.
