Dôležité je poznať seba, prostredie a kontext dobrovoľníckeho projektu v rozvojovej krajine

Text: Boba Markovič Baluchová, Foto: ADRA Slovensko, www.adra.sk

Čo všetko musí vziať mimovládna organizácia do úvahy v rámci manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva, ak hovoríme o bezpečnosti vyslaných mladých ľudí? Ako dokážu predvídať a vykonávať opatrenia na prevenciu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v teréne? Vďaka projektu HVM a európskej iniciatíve „EU Aid volunteers“ je slovenská organizácia ADRA Slovensko v riadení humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok o krok vpred.

Pred pár rokmi odštartovala na pôde Európskej komisie nová dobrovoľnícka iniciatíva „EU Aid Volunteers“, ktorá mala za cieľ pripraviť a vyslať stovky humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok do krajín, sužovaných humanitárnou krízou – zapríčinenou prírodou alebo človekom. Do manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva však s oficiálnou certifikáciou od Európskej komisie donedávna nebola zapojená žiadna zo slovenských mimovládnych organizácií. Pred dvoma rokmi túto situáciu zmenila ADRA Slovensko, ktorá spolu s estónskou MONDO a francúzskou ADICE vytvorila konzorcium desiatich vysielajúcich a prijímajúcich organizácií. Tak vznikol projekt Humanitarian Volunteering Management (HVM), ktorý má posilňovať a budovať kapacity v manažmente humanitárneho dobrovoľníctva. Jedným z cieľov bola práve aj príprava a získanie certifikácie od Európskej komisie – potvrdzujúca bezpečnosť a dobré fungovanie vysielajúcej či prijímajúcej organizácie.

O pár týždňov vyšlú certifikované mimovládky svojich prvých európskych humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčky do post-konfliktných krajín, ktorí budú v teréne pôsobiť aj ako takzvaní „EU ambasádori“. V decembri budú zverejnené prvé výzvy na ADRA webe. Ako vidieť, komplexná príprava a bezpečné vysielanie mladých ľudí na svoje „misie“ si vyžaduje tiež prípravu vo vnútri vysielajúcej i prijímajúcej organizácie. Čo všetko je teda úlohou manažmentu humanitárneho dobrovoľníctva?

Povinná stáž pred výjazdom na „misiu“

Kvalitná vysielajúca organizácia by mala v rámci efektívneho vedenia dobrovoľníckeho programu prejsť týmito štádiami: Mať ujasnený dôvod a pripravenú stratégiu pre vysielanie dobrovoľníkov; Aktívne komunikovať s hosťujúcou, teda prijímajúcou organizáciou v mapovaní jej potrieb a požiadaviek na dobrovoľníka; Zostaviť vopred opis „práce“ s požadovanými vlastnosťami kandidátov na pozíciu; Rozvíjať (a vedieť podľa situácie v teréne aj upraviť) náplň dobrovoľníckej činnosti; Viesť získavanie dobrovoľníkov cez nábor potenciálnych kandidátov až po osobné a osobnostné pohovory (tam preveriť motiváciu, očakávania i obavy z pobytu); Po prijatí zabezpečiť orientáciu v organizácii, ako aj komplexný niekoľkotýždňový predvýjazdový tréning.

Napríklad ADRA Slovensko nevyšle do terénu dobrovoľníka či dobrovoľníčku skôr, pokým osobne neabsolvuje dvojmesačnú stáž priamo v jej kancelárii. Ono sa to možno nezdá, ale pre všetkých zúčastnených v manažmente dobrovoľníctva je táto fáza pred samotným vycestovaním na pobyt veľmi dôležitá. Potom je jednoduchšie realizovať supervíziu a podporu dobrovoľníkom v podobe mentoringu, pričom je naozaj potrebné, aby sa mentor zaujímal o napĺňanie aktivít a riešil prípadné výzvy či konflikty. Počas pobytu, aj po návrate by sa mal koordinátor či rovno riaditeľ vysielajúcej organizácie snažiť udržať si spoluprácu s dobrovoľníkom a po analýze pobytu, konkrétnych aktivít dobrovoľníka ho objektívne ohodnotiť. Dávať, ale i získavať spätnú väzbu (pričom nepodceniť monitoring a evaluáciu dobrovoľníckej činnosti) nie je jednoduchá záležitosť. Prejavené uznanie za snahu či úspechy si však dobrovoľník po návrate zaslúži.

Všetky tieto a ďalšie kroky, ktoré ADRA Slovensko v rámci riadenia dobrovoľníckych cyklov nasleduje, boli odprezentované ostatným partnerským organizáciám v rámci konzorcia desiatich mimovládok k projektu HVM. Na základe diskusií a ďalších tréningov sa vytvorili školiace materiály a online platforma pre vysielanie a prijímanie dobrovoľníkov či dobrovoľníčok. Nové vzdelávacie moduly partnerské organizácie (najmä tie prijímajúce) využijú na interné vzdelávanie zamestnancov a zamestnankýň, ale aj počas školení budúcich humanitárnych dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Zároveň je dobré tieto poznatky a materiály šíriť medzi mimovládkami na národnej úrovni (napríklad v rámci Platformy mimovládnych rozvojových organizácií), ktoré sa tiež realizujú v oblasti globálneho dobrovoľníctva

Opatrenia, týkajúce sa bezpečnosti

Aby tých krokov v rámci vedenia humanitárneho dobrovoľníctva ešte nebolo málo, treba pripomenúť, že kvalitná mimovládka musí mať pripravenú potrebnú dokumentáciu, a to menovite: metódy monitoringu i evaluácie pobytu, ďalej komunikačný plán, ale najmä bezpečnostnú stratégiu, manuál aj akčný plán v prípade nebezpečenstva, bezpečnostného rizika a ohrozenia bezpečia dobrovoľníka. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci – je totiž ďalšia dôležitá oblasť v manažmente dobrovoľníctva (nielen toho humanitárneho, ale aj celkovo rozvojového), na ktorú sa treba v príprave špeciálne zamerať a venovať jej čas, prípadne ju podporiť rôznymi hrami s možnými scenármi krízovej situácie a simuláciami riešenia či evakuácie.

Áno, primárne je vyslaný človek sám zodpovedný za svoju vlastnú bezpečnosť. Pre úspešnosť projektu a bezpečnú prácu dobrovoľníka či dobrovoľníčky v teréne je však potrebné hovoriť počas prípravy na „misiu“ o štyroch krokoch. Tie pomôžu predvídať a vykonávať opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti. Spomínané kroky vrátane definovania bezpečnostných pravidiel či analýzy rizík, týkajúcich sa príjmu potravy, osobnej hygieny, výberu dopravy, lokálnej kultúry a náboženstva, levelu kriminality či geografie vášho regiónu, sú zhrnuté a vysvetlené v edukatívnom video-filme od partnerskej organizácie ADICE.

Ako spomína riaditeľ organizácie ADRA Slovensko, Daniel Kaba, v minulosti v rámci krízových situácií u svojich vyslaných dobrovoľníkov nikdy nemuseli riešiť evakuáciu, ani situáciu, ktorá by bezprostredne ohrozovala bezpečnosť dobrovoľníka. „Museli sme riešiť menej vážne veci, ako krádež, mediáciu konfliktu medzi dobrovoľníkom a zamestnancom v prijímajúcej organizácii,“ dodáva.

Znižovať riziko možno tým, že vyslaný človek dobre pozná sám seba a prostredie, v ktorom bude pôsobiť. Tiež sa oboznámi s kontextom projektu, na ktorom bude participovať s lokálnou komunitou. Daniel Kaba pripomína, že u humanitárnych dobrovoľníkov môže byť vzhľadom na prebiehajúcu humanitárnu krízu a komplikovaný terén riziko nebezpečenstva aj miera zraniteľnosti vyššie, preto sa ADRA Slovensko v predodjazdovej príprave venuje bezpečnosti veľmi dôsledne.

Poznámka: Projekt HVM (Humanitarian Volunteering Management) sa realizuje vďaka finančnej podpore Európskej Únie v rámci „EU Aid Voluneers“ dobrovoľníckej iniciatívy.

Zdroj: ADRA Slovensko