Dnes si predstavíme delegátku Luciu, ktorá nás bude zastupovať na konferencii v Chorvátsku.

Odkiaľ pochádzaš? Aký máš k tomuto miestu vzťah?

Pochádzam z Bratislavy, kde som sa narodila. Hoci som mala možnosť žiť vo viacerých svetových metropolách, Bratislava bude vždy pre mňa mojím domovom. Mám rada jej malé uličky, zákutia a pokojnú atmosféru, ktorá v nej panuje. Blízka mi je však najmä kvôli rodine a kamarátom, na ktorých sa vždy veľmi teším.

 

Aká je tvoja vysnívaná krajina?

Pre mňa je vysnívaná krajina taká, kde sa ľudia navzájom rešpektujú a môžu žiť medzi sebou v pokoji a miery. Krajina, kde ľudia nemyslia len na seba, ale aj na svoje okolie a spoločne sa snažia veci okolo seba zlepšovať.

 

Prečo študuješ to, čo študuješ?

Momentálne študujem dvojodborové štúdium Medzinárodných vzťahov a ruského jazyka a literatúry. Najprv som chcela byť zubárkou, ale štúdium politiky na strednej škole v Anglicku ma inšpirovalo k tomu, aby som išla študovať medzinárodné vzťahy. Zaujímalo ma, prečo sa veci dejú tak, ako sa dejú a prečo to, čo sa stane na Blízkom východe, ovplyvňuje aj krajiny, akou je Slovensko. Okrem toho ma k štúdiu medzinárodných vzťahov inšpirovala bezmocnosť, ktorú som pociťovala počas migračnej krízy, kedy v dôsledku vojny museli milióny ľudí opustiť svoje domovy a ja som s tým nemohla nič robiť. Chcem byť schopná za pomoci mojich vedomostí predchádzať takýmto situáciám a prispievať k ich riešeniu. K štúdiu ruštiny ma viedla moja neutíchajúca zvedavosť spoznávať nové kultúry a učiť sa nové jazyky, ovládanie ktorých je v medzinárodných vzťahoch veľkou výhodou.

 

V čom vynikáš?

Myslím, že vynikám svojim optimizmom. Snažím sa tento optimizmus šíriť vo svojom okolí rovnako ako radosť a veselosť. Vždy sa snažím nájsť riešenie aj tam, kde si ostatní myslia, že nie je.

 

Čo ťa najviac v tvojom okolí hnevá a chcela by si to zmeniť? 

Najviac ma hnevá, keď ľudia myslia len na seba a svoje potreby a neberú do úvahy tých druhých. Napríklad, keď niekto zaparkuje na mieste pre vozíčkarov, hoci má všade naokolo voľno.  Alebo keď niekto odpľuje žuvačku na zem, namiesto toho, aby ju hodil do koša. Alebo keď si kupujeme pri každom nákupe plastovú tašku, namiesto toho, aby sme si doniesli svoju z domu a zabraňovali tak znečisteniu planéty. Sú to maličkosti, no keby ľudia viac mysleli na druhých, svet by vyzeral krajšie.