Rada Európy oslávila tento rok svoje 70. výročie. Počas trvania svojej existencie obhajuje ľudské práva a snaží sa o demokratickú participáciu všetkých svojich 47 členských štátov.
Posledný piatok, 3. mája 2019, navrhol generálny tajomník Rady Európy, Thorbjørn Jagland, rozpustenie mládežníckeho sektora Rady Európy. Navrhovaná zmena v rozpočte, ktorej základom je dobrovoľnícka spolupráca členských štátov, podkopáva demokratické nastavenie pri participácii mladých ľudí, ktoré Rada Európy vybudovala.

Tento návrh je reakciou na ekonomickú krízu Rady Európy. Túto krízu spôsobila Ruská federácia, ktorá už od roku 2017 odmieta zaplatiť členský poplatok a Turecko, ktoré sa rozhodlo odstúpiť ako hlavný donor.

Táto kríza nie je iba katastrofou pre všetkých mladých ľudí v Európe, ale ohrozuje aj dlhodobé demokratické fungovanie Rady Európy.

Rada Európy navrhuje škrty vo všetkých sektoroch, avšak mládežnícky sektor je jediný, ktorý má podľahnúť úplnému zaniknutiu vo svojej aktuálnej podobe. Fakt, že generálny tajomník navrhol takúto neadekvátnu zmenu bez akejkoľvek konzultácie s Európskym fórom mládeže, je neakceptovateľný.

Bez podpory mladých ľudí nikdy nedosiahneme pokrok ani stabilnú budúcnosť, preto žiadame, aby mali členské štáty podporu a obranu od svojich ministerstiev zahraničných vecí. 

Ak vychádzame zo základných hodnôt Rady Európy, demokracia musí byť chránená pri každej možnej príležitosti. V časoch, kedy sa zmenšuje a ohrozuje priestor pre občiansku spoločnosť a jej budúcnosť je neistá, nesmieme dovoliť podceňovanie tém týkajúcich sa mládeže. Preto spolu s inými členskými štátmi žiadame, aby Rada Európy a jej predstavitelia podnikli akčné kroky na zachovanie mládežníckeho sektora Rady Európy.

 

Z tohto dôvodu posielame otvorený list Ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Miroslavovi Lajčákovi: 

 

Vážený pán minister,

Ako Rada mládeže Slovenska Vás oslovujeme týmto otvoreným listom, aby sme vyjadrili naše obavy v súvislosti s aktuálnou rozpočtovou situáciou Rady Európy, rozpustením jej sektora mládeže a možným dopadom na mladých ľudí. Zároveň si Vám v závere listu dovoľujeme položiť niekoľko kľúčových otázok k téme, aby sme vedeli zvoliť ďalśí postup pri podpore riešení tejto krízy.

Čo robí sektor mládeže Rady Európy?

Sektor mládeže hrá dôležitú úlohu v propagovaní hodnôt Rady Európy medzi mladými ľuďmi v ich členských a susediacich štátoch. 50 štátov Európskej kultúrnej konvencie, iniciovaných Radou Európy, sústreďuje svoje aktivity na rozširovanie záväzku mladých ľudí k ľudským právam a demokracii. Sektor mládeže Rady Európy spája multidimenzionálny prístup s cieľom zabezpečiť blaho mladých, poskytujúc im dôležité príležitosti vo vzdelávaní a zvyšovaní  pravdepodobnosti ich úspešnej integrácie do spoločnosti a prechodu k samostatnosti. Umožňuje participáciu mladých ľudí na tvorbách politík a v občianskej spoločnosti.

 

Sektor mládeže Rady Európy a súčasná finančná situácia

Členské štáty Rady Európy sa rozhodli pre nulový nominálny rast pre organizácie. V súčasnosti Rada Európy čelí bezprecedentnej finančnej kríze, ktorá je zapríčinená rozhodnutím Ruskej federácie o pozastavenie platby svojho členského príspevku. Výsledkom tohto rozhodnutia je to, že práca Rady Európy je pod nezvratnou hrozbou.

Za účelom kompenzácie tohto deficitu,  navrhol generálny tajomník Thorbjørn Jagland 3. mája 2019 plán, ktorý hovorí nasledovné:

,,Ak by bolo nutné zaviesť náhradný plán, generálny tajomník považuje za potrebné minimalizovať následky, ktoré by ovplyvnili fungovanie všetkých sektorov. Jeho cieľom je  zachovať vedúce postavenie Rady Európy v kľúčových oblastiach. Týmto teda navrhuje ukončenie financovania aktivít sektora mládeže Rady Európy zo základného rozpočtu počnúc 1. januárom 2021 a založenie novej rozšírenej dohody o mládeži. Takýmto spôsobom by bola zabezpečená možnosť pokračovať v aktivitách v plnej alebo čiastočnej miere, ako aj možnosť väčšej finančnej podpory z Európskej únie.”

Tento prístup nie je v žiadnom prípade vo vzťahu k mládeži udržateľný ani zmysluplný, najmä keď pochádza od inštitúcie, ktorá bola v posledných desaťročiach významným aktérom v podpore mládeže a jej práv v Európe. Ukončiť financovanie aktivít sektora mládeže zo základného rozpočtu, a zároveň hovoriť, že mládež je budúcnosťou Európy, je paradoxné. Navyše takýto prístup vysiela neuveriteľne demotivujúcu správu mladým ľuďom, pracovníkom s mládežou a mládežníckym organizáciám naprieč všetkými členskými štátmi.

Namiesto nezvrátiteľných škrtov, poradné orgány pre mládež žiadajú členské štáty o 10 % navýšenie príspevkov na ľudské práva. Toto navýšenie by malo zachovať hodnoty Rady Európy. V praxi je táto čiastka pre členské štáty zanedbateľná v porovnaní s tým, koľko peňazí by museli vyčleniť na nové rozpočty na podporu mládeže na národnej úrovni. Toto však dosiahneme iba ak spojíme svoje úsilie a solidaritu medzi členskými štátmi rady Európy.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo je dôležité zachovať sektor mládeže:

Sektor mládeže, spolu s členskými organizáciami, rozvíja štandardy európskej práce s mládežou. Monitoring a implementácia (publikácie, výmeny a tréningy) sú potrebné v jednotlivých členských štátoch na uvedenie štandardov do praxe.

Prostredníctvom Európskych centier mládeže poskytuje sektor mládeže vybavenie, ako aj technickú,  vzdelávaciu a finančnú pomoc mládežníckym organizáciám s cieľom podporiť  ich zámer v krajinách, kde sú hodnoty demokracie a ľudských práv ohrozené. V týchto krajinách má prítomnosť Rady Európy a jej snáh o posilnenie občianskej spoločnosti, najmä mládežníckeho sektora, kľúčový význam.

Mládežnícke organizácie prispievajú k posilneniu mladých ľudí, aby sa stali multiplikátormi v ich vlastných komunitách v oblasti ľudských práv a demokratického občianstva. Škrty v rozpočte by znamenali, že veľa mládežníckych organizácií by nebolo schopných realizovať ich vzdelávaciu činnosť, pretože vo veľa krajinách je existencia týchto fondov pre mládežnícke organizácie zásadná .

Ak chceme podporovať kultúru mieru a spolupráce v Európe, je potrebné podporovať mnohostranné väzby medzi mladými ľuďmi. Mládežnícke združenia sú pestré, rozdielne, vyznávajú centrálne hodnoty a predstavujú dôležité kontaktné medzníky pre mladých, bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu a iné.

Vo svetle týchto znepokojujúch faktov by sme preto radi vedeli, aký je postoj Slovenska k danej situácii. 

 

Radi by sme sa v tejto súvislosti spýtali niekoľko otázok, konkrétne:

  • Prečo podlieha úplným škrtom práve sektor mládeže?
  • Keďže tieto škrty môžu byť nezvratné (v prípade, že mládežnícké centrá zaniknú), ako si môžeme byť istí finančnou podporou z Európskej únie?
  • Čo tieto škrty zanemnajú vo vzťahu k príležitostiam pre mladých v rámci európskych mládežníckych centier (prostredníctvom rôznych aktivít organizovaných priamo mládežníckym oddelením a cez podporu pre mládežníckych organizácií)?
  • Aký je dôsledok týchto škrtov vo vzťahu k európskej mládežníckej nadácii, ktorá podporovala mládežnícke aktivity a mládežnícke organizácie naprieč celou Európou a je veľmi prospešná pre mládežnícky sektor v našej krajine?