Obrátili sme sa na ľudí, ktorí so znevýhodnenými skupinami pracujú, trávia voľný čas alebo do nich patria. Prostredníctvom ich vlastných definícii začína byť tá inklúzia trochu jasnejšia:

Elena Gallová KriglerováCentra pre výskum etnicity a kultúry nám to vysvetlila odborne: „Vďaka inkluzívnemu prístupu majú všetci členovia spoločnosti možnosť rovnocenne sa zapájať do všetkých oblastí jej fungovania. Bez ohľadu na ich etnický, náboženský alebo sociálny pôvod sú rešpektovaní ako plnohodnotná súčasť spoločnosti. Spoločnosť môže fungovať súdržne a inkluzívne vtedy, ak je jej rozmanitosť vítaná a oceňovaná. Zároveň sa všetci jej členovia podieľajú na vytváraní spoločných hodnôt a majú možnosť spolurozhodovať o tom, v akej krajine chcú žiť. Ľudská dôstojnosť, spravodlivosť a rešpekt k zachovaniu vlastných identít sú základnými predpokladmi sociálnej inklúzie. Ak chce byť Slovensko inkluzívnou krajinou, malo by byť krajinou pre všetkých.

Sergej Kára, ktorý sa venuje ľuďom bez domova v OZ Vagus, si myslí: „Inklúzia je boj. Pri ľuďoch bez domova to platí obzvlášť. Na jej úspech treba ochotu oboch strán – väčšiny a menšiny.  My robíme len “prevozníkov” medzi týmito stranami. Na to, aby sa nám to spoločne podarilo treba akceptáciu, pochopenie, podporu, cítenie s ostatnými a ochotu vymeniť predsudky za šancu pre slabších.

Miloš Ogurčák postavil dva skateparky, organizuje závody a v Spišskej Novej Vsi chce najnovšie rozbehnúť aj kultúrne akcie v rámci OZ ZIPS. „Inklúzia pre mňa znamená vytiahnuť mladých Rómov z ich osád a zapojiť ich do voľnočasových aktivít mladých ľudí väčšinovej spoločnosti. Takto som to vnímal pred rokom, dnes sa k tomu ešte pridalo ich vzdelávanie – hlavne gramotnosť a počítačová gramotnosť. Žijú v tom istom meste kde ja, no v úplne inom svete. Treba tieto dva svety spojiť,“ vysvetľuje, prečo je skatepark v Spišskej otvorený pre všetkých.

Miriam Kanioková žije sociológiu – na škole v Brne i Sociologickom nástupišti. Jej pohľad na inklúziu je takýto: “Inklúzia je pre mňa životný princíp, ktorý by mal byť uplatňovaní vo všetkých sférach života, nielen jednotlivými ľuďmi, ale aj v inštitúciách. Sociálna inklúzia je pre mňa spojená s rozhodnutím sa pre dialóg a zdieľanie jedného priestoru, namiesto mocenského rozhodnutie odstrčiť niekoho nabok. Verím v to, že každý človek má právo na to byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti a preto by aj naša spoločnosť by mala byť postavená na základoch zapájania ľudí do života a nie exkluzivity.”

Julo Krištof z topoľčanského Nástupišťa 1-12 si myslí: “Osobne považujem za nevyhnutnú a prvoradú podmienku úspešnej inklúzie skupiny, či jednotlivca do spoločnosti uvedomenie si svojho vlastného ja a svojej hodnoty. Dospieval som v malom slovenskom meste v deväťdesiatych rokoch a v tom čase som bol jedným z mála dospievajúcich homosexuálov, ktorí sa v otázkach svojej vlastnej sexuality otvorene a bez strachu mohli oprieť aspoň o svoju rodinu a blízkych priateľov, vďaka čomu som osobne nikdy nepocítil pocit vylúčenia na základe svojho vlastného strachu, či pochybností o mojom prínose pre spoločnosť ako takú.

Veľmi dobre však viem i to, že mnoho mladých ľudí ani v súčasnosti na Slovensku nevyrastá v takýchto podmienkach,”upozorňuje Julo,” práve kvôli tomu si nesmierne vážim akúkoľvek snahu hŕstky aktivistov, ktorí sa zameriavajú na pomoc mladým ľuďom zápasiacich s otázkami svojej sexuality, postavenia v spoločnosti a svojej vlastnej ceny. Preto aktivity, akými sú napríklad podporné skupiny pre rodiny s homosexuálnymi deťmi poriadané bratislavským Q-Centrum sú z môjho pohľadu neoceniteľné a nesmierne potrebné. Ako gaya žijúceho v dlhoročnom vzťahu s cudzincom ma zároveň trápi, že veľká časť ľudí na Slovensku odmieta uznanie homosexuálnych partnerstiev, často pritom argumentujúc promiskuitným správaním homosexuálov či ich nestálosťou vo vzťahoch, čím v podstate zároveň odmieta vytvorenie pozitívnych vzorov stabilného partnerstva pre dospievajúcu LGBT mládež.

Rado Sloboda z Amnesty International to zhrnul takto: “Inklúzia pre mňa znamená na nikoho nezabudnúť, nezakrývať, neodsúvať, nevylučovať. Pri tomto slove sa myšlienkami vraciam k jednému z najväčších ľudskoprávnych problémov Slovenska – segregácii rómskych detí. Ak by existovala politická vôla presadzovať inkluzívne vzdelávanie, ktoré s rôznorodosťou potrieb žiakov/čiek konštruktívne pracuje Slovensko by bolo krajším miestom.”

Ako začleňovanie znevýhodnených ľudí do väčšinovej spoločnosti vnímajú ostatní mladí ľudia na Slovensku? To už čoskoro budeme zisťovať prostredníctvom aktuálneho kola štruktúrovaného dialógu. Pripravte si svoju odpoveď, tešíme sa na vaše názory. Viac informácii už čoskoro.