Konferenciou v Dubline sa zavŕšil 1. polrok nového cyklu štruktúrovaného dialógu. Témou, na ktorú sa môžu mladí ľudia vyjadriť, je v tomto cykle sociálna inklúzia. Dublinská konferencia bola zavŕšením jeho prvej fázy, počas ktorej ste aj vy mohli Európskej únii povedať, čo si myslíte o probléme začleňovania znevýhodnených mladých ľudí. Na medzinárodnom stretnutí sa aj z vašich vyjadrení formovali závery na ďalšiu prácu v tejto oblasti.

Štruktúrovaný dialóg je nástroj, ktorým môžu mladí ľudia ovplyvniť oblasti týkajúce sa ich života. V 1,5 ročných intervaloch vyhlasuje Európska komisia témy, ku ktorým sa mladí Európania a Európanky môžu vyjadriť a pripraviť odporúčania, ktorými by sa následne mali riadiť členské štáty EÚ. Každých 6 mesiacov jedna z 3 krajín  predsedajúcich EÚ hostí konferencie, na ktorej mladí ľudia a zástupcovia ministerstiev vypracujú súbor odporúčaní.

 Kto a kedy je vylúčený?

Zo spracovaných dotazníkov jednotlivých krajín sa vytvorí tzv. background document. Ten aktuálny uvádza napríklad, že za skupinu najviac ohrozenú sociálnym vylúčením mladí ľudia považujú svojich rovesníkov so zdravotným znevýhodnením, migrantským pôvodom, mladých ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBTQ, nezamestnaných, mládež z vidieka či menej rozvinutého regiónu, mladých z rodín s nízkym príjmom a mladých z etnických minorít vrátanej rómskej. Z prieskumu vyplýva aj to, že mladí ľudia sú rovnako ohrození sociálnou exklúziou, nehľadiac na to, či majú 14 alebo 25 rokov. Kľúčové sú však obdobia prechodu – či už zo základnej školy na strednú, zo školy do práce či napríklad pri zmenách v rodine.

 Workshopom k zmene

Zozbierané dotazníky taktiež prinášajú návrhy ako je možné zabezpečiť sociálnu inklúziu mladých ľudí a teda rovnocenne zapájať aj tých so znevýhodnením. Úlohou účastníkov konferencie je vytvoriť 21 záverov z takmer 300 uvedených v zhrnutí dotazníkov. Konferencia je rozdelená na workshopy, v ktorých sa menšie skupiny venujú jednotlivým oblastiam sociálnej inklúzie mládeže – zamestnaniu, vzdelávaniu, participácii, sociálnemu zabezpečeniu, sociálnym službám a službám pre mládež, mládežníckym organizáciám a kvalite ich práce.

Workshopy sa rôznymi vylučovacími metódami a diskusiami prepracujú až k trom záverom, ktoré vychádzajú z dotazníkov a majú potenciál zabezpečiť inklúziu znevýhodnenej mládeže. Vo workshope k téme vzdelávania sme napríklad hovorili o nálepkách, ktorými by niekto mohol označiť nás samotných. Každý sme si tiež vylosovali „alterego“, predstavujúce jednu zo znevýhodnených skupín. Procesom vytvárania záverov sme tak mali prechádzať aj z pohľadu mladých ľudí z problémových rodín, minorít, nápravných zariadení či mladých rodičov. Pod rukami mladých delegátov a delegátiek z členských krajín sa výsledky dotazníku s odpoveďami viac ako 11 000 mladých sformovali do jednoznačných záverov pre Európsku úniu. Írske predsedníctvo v máji dokument predstaví Rade Európskej únie  v rámci Správy o kvalite prispievania práce s mládežou k rozvoju, blahobytu a sociálnej inklúzii a zo záverov írskej konferencie budú vychádzať aj nasledujúce dve, v Litve a Grécku.

Čo je teda treba na sociálnu inklúziu mladých ľudí?

Prečítajte si výsledné odporúčania o inklúzii mladých ľudí.

Samotný priebeh štruktúrovaného dialógu a jeho konferencii má stále svoje muchy. Niektorí zúčastnení presadzujú konkrétne riešenia pre svoje národné otázky, iní kritizujú nízke zastúpenie celoeurópskych, medzinárodných mládežníckych organizácii. V časovom strese a záplave politických rečí často dochádza k frustrácii. Avšak EU Youth Conference v Dubline ukázala, že v mladej generácii sa skrýva veľký potenciál. Inšpiratívne boli nielen stretnutia jednotlivých zástupcov krajín EÚ, ale aj prezentácie práce s mládežou v Írsku. Oficiálne príhovory írskej ministerky Frances Fitzgerald či eurokomisárky Androully Vassiliou zatienilo autentické nadšenie mladých lídrov z youth centra Hi-Rez či osobné príbehy Dr. Bambera z Centre for Effective Services či Michaela Barrona z BeLonG To.

 Čo môžeš urobiť hneď

Proces štruktúrovaného dialógu je zdĺhavý – na rokovanie do Európskej komisie sa odporúčania mladých ľudí dostávajú raz za 1,5ročný cyklus a byrokratický systém nie je nič moc pre mladých, ktorí chcú meniť veci. Čo teda robiť, ak sa ti nechce sedieť na zadku, kým EÚ schváli záverečný výstup konferencii a rozošle ho členským štátom?

  • šírenie informácií je základ – zdieľaj závery konferencie a potreby mladých ľudí
  • informuj o výstupoch štruktúrovaného dialógu organizáciu či komunitu, v ktorej pôsobíš a riaďte sa nimi
  • daj vedieť zodpovedným ľuďom o svojich požiadavkach – politikom na lokálnej i národnej úrovni
  • buď prítomný/á a aktívny/a v politických rozhodnutiach a neboj sa ukázať čo chcú a potrebujú mladí ľudia