Prostredníctvom Štruktúrovaného dialógu mladí ľudia môžu vyjadriť svoj názor na témy, ktoré sa dotýkajú ich života a psunúť ho vedeniu Európskej únie. Celý proces má 1,5 ročné tematické cykly, ten aktuálny je zameraný na sociálnu inklúziu. EU Youth Conference, ktorá 9.-12.9.2013 prebehla v Litve, sa venovala špecificky téme sociálnej inklúzie tzv. NEETs, teda mladých ľudí, ktorí nie sú študentmi, v práci ani inom tréningu, a tomu, ako zabezpečiť aby prístup ku vzdelaniu a zamestnaniu mali všetci mladí ľudia. Prinášame vám konečné odporúčania, ktoré vznikli na základe výstupov z národných prieskumov, a budú odoslané Rade Európskej únie.  Viac o štruktúrovanom dialógu nájdeš tu (sk) a tu (eng).

Odporúčania:

ES tarybos pirm logo1. Adaptovať vzdelávanie potrebám mladých ľudí a pracovného trhu:

–  Členské štáty EÚ by mali zvýšiť počet sociálnych štipendií a zlepšiť finančnú podporu založenú na majetkových pomeroch, pokrývajúcu náklady spojené so štúdiom (napríklad učebnice, učebný materiál, strava a pod.) a rozvíjať vzdelávaciu infraštruktúru, vrátane prístupu k dostupnej doprave

–  Členské štáty EÚ by mali zabezpečiť aby vzdelávacie systémy boli tvorené pre individuálnych vzdelávajúcich sa tak, aby rozvíjali aktívnych občanov so sociálnymi hodnotami, všeobecným prehľadom, životnými a profesionálnymi schopnosťami. Vzdelávací systém musí facilitovať otvorený a flexibilný prechod medzi jednotlivými fázami vzdelávania

–  Tréning inklúzie a diverzity by mal byť zabezpečený pre všetkých vzdelávateľov, rovnako ako pútavé vzdelávacie prostredie pre všetkých študujúcich. Interaktívne pomôcky, moderné vybavenie, kvalitné zariadenia a rôznorodosť učebných metód by mali byť poskytované relevantnými autoritami

 

2. Informovaťsprevádzať mladých ľudí v tranzícii:

– Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali mať ako prioritu mládežníckej politiky zlepšenie kvality, dosahu a kapacity informácii a poradenstva pre mládež na všetkých úrovniach, špecificky na regionálnej a lokálnej, a spolupracovať s informačnými sieťami

– Inštitúcie EÚ a členské štáty by mali zabezpečiť účelovo viazané zdroje pre špecializované informovanie a poradenské služby a rôznorodý tréning pre facilitátorov prechodu znevýhodnenej mládeže zo škôl do zamestnania alebo ďalšieho tréningu

–  Členské štáty EÚ by mali podporovať spoluprácu medzi rodinami, vzdelávacími pracovníkmi, školami a poskytovateľmi informácii tak, aby poskytovali súdržné informácie, a poradenstvo mladým v procese prechodu a pomohli im robiť informované rozhodnutia

 

3. Facilitovať prechod medzi vzdelávaním a zamestnaním:

–  Poskytovatelia formálneho a neformálneho vzdelania by mali proaktívne vytvárať udržateľné partnerstvá so zamestnávateľmi pre integráciu praktických pracovných skúseností do vzdelávania a rozšírenie ponuky kvalitných stáží, školskej praxe a štruktúrovaných a monitorovaných tréningových schém, dostupných všetkým mladým ľuďom

–  Vlády by v spolupráci so zamestnávateľmi a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania mali rozvíjať a propagovať nástroje na posúdenie a sebaevauláciu kompetencii, získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania, aby zabezpečili uznanie týchto kompetencii na pracovnom trhu a rozvinuli zamestnateľnosť a sebavedomie mladých ľudí

– Inštitúcie EÚ by mali prijať záväzný systém zabezpečujúci kvalitu a adekvátne ohodnotenie všetkých pracovných stáží v Európskej únii. Členské štáty by mali poskytovať daňové alebo iné stimuly pre zamestnávateľov poskytujúcich takéto stáže

4. Zlepšiť pracovný trh pre mladých ľudí:

–  Členské štáty EÚ by vo svojich právnych systémoch mali zabezpečiť prevenciu diskriminácie voči mladým ľuďom založenej na veku a rovnaké pracovné podmienky, odmeny a práva  pre mladých ľudí ako pre ostatných ľudí a posilniť tak medzigeneračnú solidaritu

–  Vlády by mali podporovať podnikavosť zjednodušením administratívnych procesov prostredníctvom vytvorenia jedného miesta s kompletnými službami a online služieb, umožniť bezplatné právne poradenstvo, poskytovať finančnú podporu a daňové úľavy mladým podnikateľom a podporovať súkromné investície do start upov.

– Vlády by mali zvýšiť zamestnanosť mladých ľudí vytvorením daňových úľav pre zamestnávateľov vytvárajúcich kvalitné pracovné miesta s týmito podmienkami: pracovná pozícia by mala rešpektovať pokyny dokumentu Decent Work Agenda, byť založené na dlhodobých pracovných zmluvách a nemala by nahrádzať už existujúce pracovné miesta

 

5. Podporiť autonómiu mládeže:

–  Členské štáty EÚ by na zabezpečenie autonómneho života mali vytvoriť a implementovať národnú politiku o prístupe k dostupnému bývaniu pre všetkých mladých ľudí, vrátane NEETs, študentov, zamestnancov a i.

–  Členské štáty EÚ by mali zaručovať jednoduchý prístup k sociálnemu zabezpečniu priateľskému k mládeži, aby posporili autonómnosť mladých, obzvlášť tých, ktorí sú ohrození sociálnym vylúčením

–  Členské štáty EÚ by mali poskytovať a koordinovať služby sociálnej integrácie a programy od informovania a poradenstva až po tréningy vytvorené na mieru mládeži. K ich implementácii by malo dochádzať v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami, miestnymi inštitúciami a mládežníckymi organizáciami

 

6. Posilniť úlohu mládežníckych organizácii:

–  Členské štáty EÚ by mali zriadiť alebo vyvinúť národné koordinačné subjekty pre projekt Youth Guarantee, ktoré budú zahŕňať predstaviteľov mládežníckych organizácii a ďalších partnerov pri plánovaní, implementácii a monitorovaní programu Youth Guarantee na národnej úrovni

–  Inštitúcie a členské štáty EÚ by mali investovať do mládežníckych organizácii, aby zabezpečili prístup všetkých mladých ľudí k neformálnemu vzdelaniu, obzvlášť sociálne vyčlenenej mládeže, NEETs a mládeže zo vzdialených oblastí

–  Subjekty s rozhodovacou právomocou na všetkých úrovniach by mali uznať reprezentačnú úlohu rád mládeže a mládežníckych organizácii vytvorením jasného právneho rámca, ktorý by zaručoval ich nezávislosť a zahrnutie v rozhodovacom procese

 

7. Vytvoriť medzisektorovú spoluprácu:

–  Na zvýšenie sociálnej inklúzie NEETs, by Európska komisia a členské štáty mali zlepšiť koordináciu a implementáciu mechanizmov medzisektorovej spolupráce založenej na dôkazoch a praktických znalostiach, spoločnom záujme, výmene informácii, zdieľanej zodpovednosti a adekvátnych zdrojoch na implementáciu a nasledujúce aktivity.

–  Vlády by mali zaručiť kvalitnú spoluprácu viacerých kľúčových subjektov prostredníctvom vývinu spoločných cieľov a implementácie mechanizmov a zároveň garantovať zapojenie mládeže do rozhodovacieho procesu a tvorby politík prostredníctvom národných rád mládeže a ďalších relevantných reprezentantov mládeže.

–   Európska komisia v spolupráci s členskými krajinami by mala vytvoriť štúdiu existujúcich praktík medzisektorovej spolupráce na zvýšenie kvality mládežníckych politík.

(c)mk