Nový projekt AZU – Aktivita zvyšuje úspech, ktorý je zastrešený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, poskytuje možnosť pre mladých ľudí nájsť si ideálnu prax, stáž či brigádu. Slúži na prepájanie študentov s praxou priamo vo firmách. Ponuky sú určené pre študentov vysokých škôl, ktorí hľadajú priestor na zlepšenie svojich zručností a ešte hlbšie prepojenie svojich teoretických vedomostí s praxou.
Cieľ:
AZU chce pomôcť maldým ľuďom objaviť svoje silné stránky, na ktorých následne môže začať pracovať a zlepšovať ich v skutočnom svete. Vysokoškolské štúdium považuje za skvelý základ, ktorý môžu študenti zveľadiť praktickými zručnostťami priamo vo svojom zvolenom odbore. Momentálne projekt spolupracuje s viac ako 300 spoločnosťami, v ktorých ponukách si každý nájde to svoje.
Kde:
Projekt pôsobí v každom kraji prostredníctvom koordinátorov, takže každý študent bez ohľadu na svoju lokalitu či odbor si môže vybrať stáž či prax podľa seba.
Aktuálne ponuky:
Medzi ponukami momentálne nájdeš otvorené pozície vo firmách ako Slovenské elektrárne, a.s., Lidl, ŽSR, Porsche, Dedoles a mnoho ďalších.
Viac informácií o projekte a aktuálnych ponukách nájdeš tu ➡️ https://azu.sk/
Vedeli ste, že každý rok vypradukujeme 2 miliardy ton odpadu? Odpad nám znečisťuje krásne oceány, zaplavuje naše ulice a celkovo ničí naše životné prostredie. Buď na začiatku zmeny a staň sa Trash Hackerom, pomôž ľuďom urobiť prvý krok k udržateľnejšiemu životu a nauč sa lepšie manažovať odpad a inšpiruj ostatných k pozitívnej zmene.
UNESCO spustilo kampaň #TrashHack, ktorá je zameraná na šírenie povedomia ao manažmente odpadu medzi mladých ľudí. Prostredníctvom nej chce dosiahnuť zlepšeniu prístupu nielen v rámci triedenie a recyklácie, ale aj redukcie vytvárania odpadu. Táto kampaň vznikla v spolupráci s Education for Sustainable Development.
Aj malá zmena je skvelým krokom na odštartovanie lepšieho prístupu v manažovaní odpadu. Prvý krok však môže byť náročenjší ako by sme čakali. #TrashHack práve preto pomáha a inšpiruje aj po tejto stránke, snaží sa ukázať, akými nenáročnými zmenami sa dá dosiahnuť skvelý výsledok a v konečnom dôsledku aj veľká zmena.
Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.
6.epizóda: Ťažká práca – hľadať si prácu
Prečo končí mladosť prvým „serióznym“ zamestnaním? V 6.epizóde podcastu Krajina mladých sa budeme rozprávať o zamestnaní mladých ľudí. Trápia sa budúcnosťou a tým, či si nájdu prácu? Prečo je prvé zamestnanie také dôležité, čo všetko „navyše“ musia mladí robiť, aby sa mohli zamestnať a čo prináša Covid -19 na trh práce najmä pre mladých? Odborne a s humorom diskutujú riaditeľka Rady mládeže Slovenska (RmS) Katarína Batková, výskumníčka RmS Katarína Čavojská, Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti a za mladých debatu spolu-moderuje Karin Popovičová – mládežnícka delegátka v rámci Európskeho dialógu s mládežou.
Mladí ľudia do 30 rokov tvoria približne polovicu svetovej populácie. Napriek tejto skutočnosti, sú len vo veľmi nepatrnej miere zastúpení v rozhodovacích procesoch, ktoré určujú a ovplyvnia živote práve tejto generácie mladých ľudí. Aj z tohto dôvodu sa viaceré organizácie rozhodli umožniť a podporovať participáciu mladých ľudí a zapájať ich do rozhodovacích procesov, aby mohli zastúpiť hlas generácie mladeže, ktorá bola po mnohé roky prehliadaná.
Ponúkame Vám prehľad niekoľkých mládežníckych pozícií, na ktoré sa môžete hlásiť na Slovensku alebo vo svete. Tento zoznam nie je konečný, má slúžiť ako prehľad najznámejších pozícií v našom regióne.
Aktuálne sú otvorené pozície:
Mládežnícky delegát/mládežnícka delegátka SR pri OSN
Mládežnícky delegát/mládežnícka delegátka SR pri WHO
Mládežnícky delegát/mládežnícka delegátka SR pri Rade Európy
Mládežnícky delegát/mládežnícka delegátka pri G8/Y8, G20/Y20
Viac informácií ohľadom každej pozície, podmienky pre uchádzačov, úlohy aj benefity, ktoré získaš, nájdeš tu ➡️ pracasmladezou.sk
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska spustili v pondelok 7. septembra telefonickú linku na podporu rodičov detí so zdravotným znevýhodnením alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. K dispozícii im bude trikrát v týždni, v utorok, vo štvrtok a v piatok laická poradkyňa z Platformy rodín Zuzana Suchová. V najbližších mesiacoch vznikne sieť laických poradcov z kruhu rodičov, ktorí podobné situácie, aké zažívajú rodičia v núdzi už prekonali. Absolvujú vzdelávací kurz Platformy rodín a budú pripravení podporovať iných.
Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením prijala od marca tohto roka už 200 podnetov, od rodičov. Možnosť individuálnej podpory prostredníctvom emailu info@inklulinka.sk alebo kontaktného formulára využilo 27 z nich. V štyroch prípadoch spolupracovala s rodičmi aj právnička.
Rodičia rodičom
Rodičia detí so zdravotným znevýhodnením, rizikovým vývinom alebo špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú v komunikácii s úradmi, inštitúciami, školami a odborníkmi často nedostatočne informovaní o právach, možnostiach v rámci vzdelávania svojich detí, o dostupných finančných príspevkoch alebo nárokovateľných pomôckach pre svoje deti. Pri zabezpečovaní dostatočnej starostlivosti, podpory, opatery a vhodných podmienok na vzdelávanie, sa často dostanú do finančných problémov, nežiaducich konfliktov či správnych konaní, v najhorších prípadoch až k izolácii z komunity a spoločnosti. Práve týmto rodičom chce projekt s názvom Inklulinka poskytnúť potrebnú pomoc a podporu prostredníctvom peer to peer poradenstva – rodičia rodičom.
Pomoc, či už telefonická alebo tá online, sa zameriava na tri hlavné oblasti, ktoré rodičov najčastejšie trápia, a to kompenzácie (príspevkov a pomôcok), vzdelávanie detí a ako postupovať v úradnom styku s inštitúciami. Linka, ktorá dostala názov Inklulinka, funguje na báze už spomínaného peer to peer poradenstva. To znamená, že rodičia sa môžu obrátiť na laickú poradkyňu, ktorá ich vypočuje a spoločne sa potom pustia do hľadania riešenia zložitej životnej situácie. V prípade potreby rodič v poradni dokonca odkonzultuje podnet s právničkou špecializujúcou sa práve na oblasť sociálneho práva.
Na stránke projektu Inklulinka sú k dispozícii aj vzorové dokumenty odvolaní a žiadostí na úrady alebo do škôl, ktoré sú pre rodičov pripravené na stiahnutie. Rodičia môžu využiť vzory dokumentov v plnom znení alebo ich môžu po konzultácií s poradcom na linke, prípadne v poradni aktualizovať, obmieňať a dopĺňať.
#zvladnemetodoma
V rámci projektu Inklulinka vznikla ešte počas prvej vlny pandémie koronavírusu aj podstránka s názvom #zvladnemetodoma. Rodičia z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením s podporou Nadácie pre deti Slovenska, ale aj psychológovia, pedagógovia a ďalší odborníci na nej ponúkli návody na zvládanie situácie a vzdelávanie na diaľku v čase koronakrízy, ale aj nápady ako rozvíjať potenciál dieťaťa počas bežných činností rodiny. Spolu s odborníkmi z praxe sa zaoberali napríklad aj tým, ako s deťmi komunikovať o pandémii, ako nastaviť priority sebe aj deťom, či ako si efektívne rozdeliť čas na prácu aj na rodinu.
Od marca 2020 navštívilo stránku Inklulinky už viac ako dvadsať tisíc užívateľov, najviac ich zaujímali práve rady ako zvládnuť s deťmi koronakrízu (18,73 %), ale vyhľadávali aj vzorové dokumenty na úrady a do škôl (5,54 %).
Na podstránke #zvladnemetodoma dodnes nechýbajú ani nápady a aktivity zamerané na zvládanie dňa s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením, od ranného prebúdzania až po večerné zaspávanie. Súčasťou informácií na webe je aj súhrn užitočných zdrojov zameraných na aktuality v oblasti zdravia, vzdelávania a financií. Odkazujú nielen na štátne inštitúcie, ale aj organizácie a nadačné fondy na podporu rodín v neistej životnej situácii.
Spolupráca v treťom sektore
Mnohé podnety rodičov sa týkali predovšetkým nárokovateľných kompenzácií či, už na pomôcky alebo príspevky pre ich rodiny. Častým problémom je zložitosť nariadení slovenských úradov a inštitúcií, ale aj vyhľadávanie informácií na ich webových stránkach. Veľká časť podnetov sa týka problémov, ktorým rodiny detí so zdravotným znevýhodnením čelia v oblasti vzdelávania. Práve tejto téme sa Nadácia pre deti Slovenska intenzívne venuje v programe na podporu inkluzívneho vzdelávania Kto chýba? už tretí rok.
Miesto výkonu práce: Bratislava Rozsah spolupráce: plný úväzok Forma spolupráce: živnosť Mesačná odmena: 750€ – 850€ Nástup: september 2020 alebo dohodou
Zaujímaš sa o dianie okolo seba a budúcnosť Slovenska a jeho občanov ti nie je ľahostajná? Čítaj ďalej.
V Inštitúte pre aktívne občianstvo hľadáme projektového koordinátora/projektovú koordinátorku, ktorý/á:
má chuť učiť sa nové veci a prekážky vníma ako výzvu, nie problém,
zaujíma sa o vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí,
nechýbajú mu/jej organizačné schopnosti, samostatnosť, iniciatívnosť a logické myslenie,
je zodpovedný/á, proaktívny/a, veci doťahuje do konca a snaží sa pozerať aj “za roh”,
máš inú superschopnosť, o ktorej možno ešte ani sám/a nevieš
Ako bude vyzerať tvoj bežný deň v tíme IPAO? Pravdepodobne vyskúšaš z každého rožku trošku, ale hlavne:
budeš sa podieľať na tvorbe, inovovaní a realizovaní vzdelávacích projektov na školách po celom Slovensku,
budeš pomáhať v budovaní silnej komunity žiakov a učiteľov, ktorým záleží na kvalitnom občianskom vzdelávaní,
budeš zodpovedný/á za organizáciu menších i väčších podujatí,
budeš sa venovať tvorbe a realizácii komunikačných a kampaňových aktivít IPAO.
Aké výhody môžeš od práce v IPAO očakávať?
priateľskú atmosféru v malom tíme s občasnou návštevou štvornohých pomocníkov,
nové skúsenosti, kontakty a stretnutia s top odborníkmi v oblasti vzdelávania,
priestor na rozvíjanie zručností podľa tvojich preferencií a záujmov.
Ak si myslíš, že si to práve ty, kto nám vie pomôcť rozvíjať aktívne občianstvo a podporovať demokratickú klímu na Slovensku, pošli nám svoj životopisspolu s odpoveďami na otázky „Ako si predstavuješ aktívneho občana 21. storočia?“ a „V čom by si bol/a pre IPAO najväčším prínosom?“.
Životopis spolu s odpoveďami nám pošli najneskôr do 21.8.2020 (vrátane) na mailovú adresu janka@ipao.sk.
Že to s budovaním kriticky mysliacej, aktívnej a udržateľnej občianskej spoločnosti myslíme vážne, sa môžeš presvedčiť prostredníctvom našich projektov:
Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.
5.epizóda: Prečo dobrovoľníčiť
Prečo by mal človek pracovať zadarmo? Aký pocit môže takáto práca vyvolať a prečo sa Vám dobrovoľníčiť oplatí? V 5. epizóde podcastu Krajina mladých budeme hovoriť o dobrovoľníckej práci, o tom, ako a prečo sa do nej mladí ľudia na Slovensku zapájajú a prečo je v sektore mládežníckych organizácií nenahraditeľná. V podcaste sa bude riaditeľka RmS Katarína Batková rozprávať s výskumníčkou a odborníčkou na dobrovoľníctvo Betkou Brozmanovou Gregorovou a mladými dobrovoľníkmi: Julianou z INEXu a Martinom Augustínom zo Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže.
Národná pracovná skupina pozostávajúca z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR), IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, Asociácie krajských rád mládeže (AKRAM), Združenia informačných a poradenských centier mladých (ZIPCeM), Študentskej rady vysokých škôl Slovenskej republiky (ŠRVŠ) a Rady mládeže Slovenska (RmS) hľadá troch aktívnych mladých ľudí na pozíciu
MLÁDEŽNÍCKY DELEGÁT/ MLÁDEŽNÍCKA DELEGÁTKA počas VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou s témou “Priestor a participácia pre všetkých” projektu Európsky dialóg s mládežou
Cieľom Európskeho dialógu s mládežou je podporiť aktívnu účasť mladých ľudí na demokratickom živote spoločnosti. V rámci cieľa mládeže číslo 9 “Priestor a participácia pre všetkých” je záujem posilniť demokratickú participáciu a autonómiu mladých ľudí a poskytnúť špecializované priestory pre mládež vo všetkých oblastiach spoločnosti. Mladí ľudia sú nedostatočne zastúpení v rozhodovacích procesoch, ktoré sa ich týkajú, hoci ich angažovanosť je pre demokraciu rozhodujúca. Potrebujú prístup k fyzickým priestorom v ich komunitách na podporu ich osobnostného, kultúrneho a politického rozvoja.
V Rade mládeže Slovenska hľadáme 3 aktívnych mladých ľudí, ktorí sú otvorení, odhodlaní a motivovaní rozvíjať a posilňovať dialóg medzi mladými ľuďmi a volenými zástupcami na miestnej, regionálnej úrovni, národnej a medzinárodnej úrovni. Mládežnícki delegáti/mládežnícke delegátky budú vybraní na obdobie od septembra 2020 do konca roka 2021.
Kritériá:
vek 18 – 29 rokov (kritérium splnia tí, ktorí k 15.9.2020 budú mať minimálne 18 rokov a maximálne 29 rokov),
Znalosť anglického jazyka na komunikatívnej úrovni,
časová flexibilita (byť k dispozícii na zapojenie sa do aktivít na Slovensku aj v zahraničí – semináre s mladými ľuďmi, konferencie, okrúhle stoly, fokusové skupiny počas konzultácií),
skúsenosť s prácou s mládežou, dobrovoľníctvom, aktívnym občianstvom, nezávislými mládežníckymi iniciatívami,
záujem o témy a problémy súvisiace s mládežou na Slovensku,
chuť rozvíjať a posilňovať dialóg medzi mladými ľuďmi a volenými zástupcami na miestnej, regionálnej úrovni, národnej a medzinárodnej úrovni,
otvorenosť, odhodlanosť a motivácia meniť veci okolo seba,
preukázateľné schopnosti líderstva,
schopnosť práce v tíme aj samostatne.
Úlohy:
aktívne sa zaujímať o problémy a výzvy, ktorým mladí ľudia na Slovensku čelia,
aktívne sa podieľať na zlepšovaní pozície mladých ľudí na Slovensku prostredníctvom zapájania sa do rôznorodých propagačných a vzdelávacích aktivít projektu (semináre s mladými ľuďmi, konferencie, okrúhle stoly, fokusové skupiny počas konzultácií),
spolupracovať s Radou mládeže Slovenska na príprave podkladov na konferencie Európskeho dialógu s mládežou,
zúčastniť sa troch mládežníckych konferencií, ktoré sa uskutočnia v Nemecku, Portugalsku a Slovinsku,
aktívne prezentovať názory mladých ľudí na konferenciách Európskeho dialógu s mládežou,
aktívne sa podieľať na tvorbe politík pre mládež na konferenciách Európskeho dialógu s mládežou i mimo nich,
prezentovať výsledky konferencií mladým ľuďom a ľuďom z mládežníckeho sektora prostredníctvom sociálnych sietí, okrúhlych stolov, stretnutí s národnou pracovnou skupinou Európskeho dialógu s mládežou či policy maker-mi
Konferencie VIII. cyklu Európskeho dialógu s mládežou s témou “Priestor a participácia pre všetkých” sú naplánované nasledovne (možné zmeny termínov v súvislosti so situáciou týkajúcou sa šírenia ochorenia COVID-19) :
Nemecko (október 2020) – konferencia s témou ako dosiahnuť cieľ mládeže číslo 9 “Priestor a participácia pre všetkých” – s najväčšou pravdepodobnosťou sa konferencia uskutoční online
Portugalsko (marec 2021) – prezentovanie zistených výsledkov z diskusií a stretnutí s mladými ľuďmi
Slovinsko (október 2021) – záverečné prezentovanie výsledkov z online ankety s mladými ľuďmi
Prečo sa prihlásiť:
získaš skúsenosti s prezentovaním svojich myšlienok,
získaš skúsenosť v reprezentácii Slovenska na medzinárodnej úrovni,
môžeš byť hlasom mladých ľudí na Slovensku,
môžeš prispieť k pozitívnej zmene verejných politík týkajúcich sa mládeže,
zažiješ atmosféru medzinárodných konferencií v príjemnom mladom kolektíve,
spoznáš mnoho inšpiratívnych ľudí,
pozícia je neplatená, no cestovné, ubytovanie a strava na konferenciách a v rámci Slovenska sú kryté.
zaslanie CV na adresu topolsky@mladez.sk najneskôr do 31.8.2020.
Výberové konanie je dvojkolové.
Postupujúci kandidáti budú pozvaní do 2. kola na osobný pohovor (prebiehajúci čiastočne aj v anglickom jazyku) v priestoroch Elf Hub-u na Štúrovej 3 v Bratislave* pred komisiou zloženou zo zástupcu MŠVVaŠ SR, IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, AKRAM, ZIPCeM, ŠRVŠ a RmS počas týždňa od 7.-11.9.2020.
*v závislosti od aktuálnej situácie týkajúcej sa šírenia ochorenia COVID-19 sa môže pohovor uskutočniť online
Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.
4.epizóda: Práca s mladými
Mladých ľudí z veľkej časti formuje výchova, či už zo strany rodičov alebo pedagógov. Veľmi dôležité je však aj ich prostredie rovesníkov, ktoré do vysokej miery prispieva k tomu, ako mladí ľudia vnímajú svet. Práca s mládežou je aj z tohto hľadiska práve preto nesmierne dôležitá a nenahraditeľná. Nie je len o tom, aby vyplnila voľný čas deťom a mladým, ale pomohla im rozvíjať svoje záujmy a koníčky, ale aj hodnoty. Mládežnícke organizácie na Slovensku združujú viac ako 70-tisíc ľudí, pričom členovia sa zúčastňujú ich aktivít dobrovoľne. V tejto epizóde nášho podcastu Krajina mladých sa vám pokúsime priblížiť, aká je práca s mladými dôležitá, rozmanitá aj nepredvídateľná.
Viac ako polovica na vidieku žijúcich mladých ľudí si na svojom domove cení, že je dobrým miestom pre uchovávanie tradícií a zvykov. Zároveň sa, asi o 20 percent viacej ako ich mestskí rovesníci, stránia inakosti a možného spochybňovania ich zaužívaných hodnôt. Vidiecka mládež je menej spokojná so svojím životom a viac sa obáva o svoju budúcnosť ako mládež v mestách. Nedostatok kvalitných pracovných a vzdelávacích príležitostí, zlá dopravná dostupnosťči slabší internet: aj to sú dôvody, prečo sa štvrtina mladých na vidieku obáva schopnosti splácať v blízkej budúcnosti účty a viac ako polovica by si nemohla dovoliť najnovší typ smartfónu.
Aj tieto výsledky priniesol reprezentatívny prieskum z novembra 2019, ktorý dizajnovala Rada mládeže Slovenska (RmS) a realizovala ho agentúra Focus. Závery sú doplnené aj o výsledky participatívneho zberu informácií medzi mladými formou ankety a fokusových skupín v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou.
Prijímanie inakosti
Podľa Štatistického úradu SR žije na Slovensku až 50 percent mladých ľudí vo veku od 15 do 29 rokov na vidieku, teda v sídlach, ktoré majú menej ako 5000 obyvateľov. Z nich si až 55 percent svoj domov cení ako miesto, kde sa uchovávajú tradície a zvyky. „Táto informácia nám pomáha lepšie pochopiť, že mladí ľudia na vidieku sa stránia najmä inakosti a možného spochybňovania ich spôsobov života, viery či hodnôt. Poukazuje na to aj miera prijatia inakosti v porovnaní s mestskou mládežou, ktorú sme merali na takzvanej škále sociálnej vzdialenosti,“ vysvetľuje Veronika Fishbone Vlčková z RmS.
Prieskum ukázal, že mladí na vidieku by si najmenej priali žiť vedľa ľudí inej farby pleti (63%), liberálov (63%) a homosexuálov (60%). Viac ako polovica má rovnaký postoj k cudzincom, migratom, utečencom, židom či moslimom. Naopak, spolužitie s mentálne a zdravotne postihnutými ľuďmi by prekážalo viac (57%) mestskej mládeži ako vidieckej (43%). Mladí v malých sídlach sú otvorenejší k spolužitiu s politickými extrémistami, prekážalo by to len 47 percentám, u mestských mladých viac ako polovici.
„V porovnaní s mestom, až o štvrtinu viac mladých na vidieku si neželá mať za susedov ľudí s inou farbou pleti a ľudí s liberálnymi postojmi. Výskum ukazuje, že miera prijatia medzi mladými na vidieku je o 20 percentuálnych bodov nižšia ako medzi rovesníkmi v mestách,“ vysvetľuje V. Fishbone Vlčková.
Príležitosti znamenajú spokojnosť
Mladí na vidieku sú celkovo menej spokojní so svojím životom a majú pesimistickejšie vyhliadky do budúcnosti. Až štvrtina mladých na vidieku (26%) si myslí, že za tri roky nebudú schopní platiť svoje účty, kým pri mladých ľuďoch z mesta je to necelá pätina (19%). „Najväčší rozdiel sme zistili pri otázke o najnovšom mobile. Viac ako polovica mladých na vidieku (52%) si myslí, že si o 3 roky nebude môcť dovoliť najnovší mobil, to je až o 13 percentuálnych bodov menej ako pri rovesníkoch z mesta,“ hovorí V. Fishbone Vlčková.
Podľa vyjadrení z online ankety realizovanej v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou mladým na vidieku najviac chýbajú dobré pracovné príležitosti, prístup ku kvalitným verejným službám a kvalitnému vzdelávaniu. Ďalšími problémami, ktoré sa týkali prepojenia mladých z vidieka na okolitý svet, je slabé pripojenie k vysokorýchlostnému internetu a nedostatočná infraštruktúra a spojenie s mestským prostredím verejnou dopravou. Až 39% mladých si myslí, že vidiek nemá dobré pokrytie vysokorýchlostným internetom. „To sa ukázalo ako veľká bariéra v zapojení do vzdelávacieho procesu aj počas krízovej situácie spätej so šírením ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje Katarína Batková z RmS. Zároveň sa až 38% mladých sťažuje na slabé dopravné spojenie s mestom.
„Investície štátu a samosprávy do verejnej dopravy a prepojenia so svetom prostredníctvom vysokorýchlostného internetu pomôžu rovnako mladým ľuďom ako ostatným. Dospelí mladí ľudia vidia nedostatky v chýbajúcej infraštruktúre, ktorá by ich prepojila so vzdelávaním a pracovnými príležitosťami. Je teda kľúčová, pokiaľ ide o udržanie mladých ľudí na Slovensku a na vidieku,“ myslí si V. Fishbone Vlčková. Vzdelávanie na vidieku považujú podľa výskumníčky za nedostatočné mladí ľudia v celej Európskej únii.
Dôvera nielen v demokraciu
Mladí na vidieku menej dôverujú svojim spolužiakom či spolupracovníkom než mladí v meste. Na vidieku im nedôveruje 43 percent mladých, v mestách len 32 percent. Celkovo však mladí dôverujú demokratickému zriadeniu ako najlepšiemu politickému systému pre Slovensko (68%). „Prekvapujúca je však v tejto súvislosti väčšia zhovievavosť mladých na vidieku voči antidemokratickým stranám či väčšia podpora oklieštenia slobody prejavu. Kým na vidieku by strany, ktoré si želajú zvrhnutie demokracie, zakázala polovica (53%), v meste je to 62%,“ konštatuje Fishbone Vlčková z RmS.
Grafy
Graf 1: Koho by ste nechceli za susedov – porovnanie mesto a vidiekZdroj: RmS, 2019 (N= 706, 15-29 rokov)
Poznámka: *znamená, že v týchto prípadoch je vzťah medzi veľkosťou sídla (vidiek a mesto) a nechuťou žiť vedľa danej skupiny obyvateľov štatisticky významná, teda by sme ju namerali aj v inom prieskume podobne.
Neprekvapivé sú potom aj rozdiely v postojoch k právam ľudí z týchto vybraných skupín, voči ktorým majú mladí na vidieku najväčšie výhrady. Keď sme sa mladých pýtali na to, či by „homosexuáli/ky mali mať slobodnú možnosť žiť svoj život podľa svojich predstáv“, až tretina mladých na vidieku s týmto výrokom nesúhlasila. U mladých v meste ide o štvrtinu (24%). Podobný rozdiel vidíme aj pri výroku „prisťahovalci by mali mať rovnaké práva“. V meste súhlasí s týmto výrokom polovica mladých, na vidieku len 38%.
Graf 2: Súhlas s vybranými výrokmi – porovnanie mesto a vidiek
Zdroj: RmS, 2019 (N= 706, 15-29 rokov)
Poznámka: zobrazené sú len výroky, v ktorých je vzťah medzi veľkosťou sídla (vidiek a mesto) a výrokom štatisticky významný, teda by sme ho namerali aj v inom prieskume
Graf 3: Celková spokojnosť so životom – porovnanie mesto a vidiek
Zdroj: RmS, 2019 (N= 706, 15-29 rokov)
Poznámka: vzťah medzi veľkosťou sídla (vidiek a mesto) a celkovou spokojnosťou je štatisticky významný, teda by sme ho namerali aj v inom prieskume
Krajina mladých je podcast, ktorý hľadá odpovede na otázku: “Aký je dnešný svet mladých ľudí?” a ponúka odborný aj autentický vhľad do ich sveta. Mladí vedia o svete svoje a my vieme o nich.
3.epizóda/ bonus: Mýty o zapájaní mladých
Do Rady mládeže Slovenska často dostávame otázky, ktoré sú mierne nedôverčivé k „participácii“ mladých ľudí, alebo k ich zapájaniu do rozhodovacích procesov. Požiadali sme odborníkov, ktorí vystupovali v 3.epidóde podcastu Krajina mladých – Zuzanu Čačovú (Nadácia otvorenej spoločnosti), Veroniku Fishbone Vlčkovú (Rada mládeže Slovenska) a Juraja Králika (eRko), o rýchle kolo stručných odpovedí na tieto, veľmi časté otázky.
Či je potrebné vôbec zapájať mladých do diskusií si môžete vypočuť tu:
Karanténa bola pre mnohých mladých ľudí dokonalou príležitosťou na objavenie nových záľub, ale aj na návrat k tým starým, na ktoré nebol dovtedy čas. O svojich pocitoch a dňoch v karanténe nám porozprávala Noémi Galajdová, 19-ročná vodkyňa z našej členskej organizácie Vodkyne a skauti Európy.
Aké záľuby si objavila počas karantény?
Po niekoľkých rokoch som znova skúsila hrať na gitare. Tentokrát sa to už posnažím dotiahnuť do úspešného konca 😀 Taktiež sa snažím zlepšovať sa aj v mojich „bežných“ (čiže pred-karanténnych :D) záľubách a veľa času teraz venujem foteniu, natáčaniu a strihu videí.
Aké knihy sú podľa teba must-read? Ktoré ťa obohatili alebo naučili niečo nové?
Ak sa mám priznať, počas koronakrízy som toho zatiaľ veľa nenačítala. No všeobecne veľmi rada čítam Jula Satinského, je to úžasná kombinácia pravdivého, častokrát trpkého humoru s veľkou dávkou ľudskosti a jednoduchým nazeraním na život.
Ako si sa vysporiadala so situáciou, v ktorej si bola izolovaná od kamarátov či blízkych?
Spočiatku to bolo celkom jednoduché, škola skoro okamžite začala bežať online a tak som stále mala čo robiť, keďže som v maturitnom ročníku, boli nároky na učenie vyššie. No postupne si človek uvedomí, že to celé nebude trvať týždeň ani mesiac a že by mi dobre padlo vyjsť si s niekým vonku, posedieť v kaviarni, či venovať sa skutingu aj v prírode. Naozaj, bolo to niekedy ťažké sa nejako nad to povzniesť. No po nejakom čase som sa s tým zmierila a zvládla to vďaka prechádzkam a kreatívnej tvorbe.
V akých aktivitách si pokračovala v rámci tvojej mládežníckej organizácie?
Som vedúca vodkýň, dievčat od 12 do 16 rokov. Mávam s nimi bežne raz do týždňa stretnutia. No v tejto situácii nebolo z pochopiteľných dôvodov možné, tak sme sa „stretávali“ cez Skype. Stretká nie sú tak pravidelné ako normálne no ide nám to aj takto. Snažila som sa ich ako vedúca naďalej viesť po ich skautskej ceste a motivovať ich, aby si doma plnili úlohy. Taktiež sme spolu pracovali na družinovom projekte – časopise.
Aké novinky a aktivity predstavila tvoja členská organizácia počas karantény? Zúčastňovala si sa ich pravidelne?
Vytvorili sme iniciatívu #skautskápomoc, do ktorej sa zapájajú hlavne starší členovia (roveri a strážkyne). Ide o šitie rúšok, nákupy seniorom alebo iný typ pomoci. Taktiež viacerí sme spolupracovali s katolíckou charitou v projekte Podaj tašku, ktorý pomáha s nákupmi a je v ňom zapojený aj náš skautský zbor. Ďalšou vecou sú online skautské omše, ktoré sú vysielané naživo cez náš Facebook. Viacerí vedúci pripravili svojím jednotkám sady úloh, alebo iné miniprojekty. Osobne som sa snažila zapájať najviac ako sa dalo, aby som nestratila „kontakt“ s aktívnou službou a zvyškom organizácie.
Čo ťa táto situácia naučila? Zistila si o sebe niečo nové?
Zistila som, že je ťažké si organizovať čas, keď povinnosti nemajú fixný deadline a všetko je odložené „na neurčito“. No ja chcem z každej situácie vyťažiť niečo dobré a preto sa snažím si ten čas nejako usporiadať a produktívne využiť. Ako som spomínala, mám priestor na svoj osobnostný rozvoj a na záľuby, veď možno už nikdy nebudem mať tak veľa voľného času. Takže objavovala som svoju kreativitu a pripravovala sa na prijímačky na VŠ.
Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú ťažkosť zvládnuť izoláciu od kamarátov či rodiny?
Nič netrvá večne (iba ak večný život v Božom kráľovstve). Každá situácia raz pominie a bude znova dobre. Určite netreba mať hlavu v smútku a trápiť sa. Radšej to celé nejako využiť a vyťažiť z toho, hľadať krásu v každom dni. Koniec koncov, v dnešnej modernej dobe máme veľa možností, ktoré nám môžu uľahčiť náš čas sociálneho dištancu už sú to videohovory alebo iné vymoženosti doby.
Táto webová stránka používa cookies na zlepšenie vášho zážitku. Ukladajú sa vo vašom prehliadači, pretože sú nevyhnutné na fungovanie základných funkcií webovej stránky. Používame tiež súbory cookies tretích strán (Google analytics), ktoré nám pomáhajú analyzovať a porozumieť tomu, ako používate našu webovú stránku. Budú uložené vo Vašom prehliadači iba so súhlasom používateľa. Máte tiež možnosť ich zrušiť. Zrušenie niektorých z týchto súborov cookie však môže mať vplyv na prehliadanie stránky.
Potrebné cookies sú absolútne nevyhnutné pre správne fungovanie webovej stránky. Táto kategória obsahuje iba súbory cookie, ktoré zaisťujú základné funkcie a bezpečnostné funkcie webovej stránky. Tieto cookies neobsahujú žiadne osobné informácie.
Ostatné cookies sú cookies, ktoré sú používané predovšetkým za účelom zvýšenia užívateľského komfortu, ponúknutia reklamy podľa záujmov užívateľa, zostavovania anonymných štatistík o využívaní webstránky.
